Zinok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zinok
30 meď ← zinok → gálium
 

Zn

Cd
Zn
Vzhľad
stieborno-šedý kov
zinok
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo zinok (zincum), Zn, 30
Umiestnenie v PSP 12. skupina4. periódablok d
Séria prechodné prvky, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 65 38 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Ar] 3d10 4s2
Atómový polomer 134 pm
Kovalentný polomer 122 pm
Kovový polomer 137 pm
Van der Waalsov pol. 139 pm
Iónový polomer
pre: Zn2+
74 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1 65 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 906 4 kJ.mol−1
2: 1 733 3 kJ.mol−1
3: 3 833 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II
Št. potenciál
(Zn2+/Zn)
−0 763 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 7 14 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 692 68 K)
6 57 kg·dm−3
Teplota topenia 692 68 K ( °C)
Teplota varu 1 180 K ( °C)
Sk. teplo topenia 7 32 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 123 6 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 25 470 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 610 670 750 852 990 1 179
Iné
Kryštálová sústava hexagonálna
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 59 0 nΩ·m
Tep. vodivosť 116 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 30 2 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 3 850 m·s−1
Youngov modul 108 GPa
Pružnosť v šmyku 43 GPa
Objemová pružnosť 70 GPa
Poissonovo č. 0 25
Tvrdosť (Mohs) 2 5
Tvrdosť (Brinell) 412 MPa
Reg. číslo CAS 7440-66-6
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
64Zn 48,6 stabilný s 34 neutrónmi
Radioactive.svg 65Zn synt. 243 8 d. ε
γ
1 3 519
1 1 155
65Cu
66Zn 27,9 stabilný s 36 neutrónmi
67Zn 4,1 stabilný s 37 neutrónmi
68Zn 18,8 stabilný s 38 neutrónmi
70Zn 0,6 stabilný s 40 neutrónmi
Radioactive.svg 72Zn synt. 46 5 h. β- 0 458 72Ga
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému zinok.
Pozri aj chemický portál

Zinok Zincum (z nem. Zink) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Zn a protónové číslo 30. Zinok je mäkký ľahko taviteľný kov, používa sa od stredoveku. Slúži ako súčasť rôznych zliatin. Používa sa pri výrobe farbív a jeho prítomnosť v potrave je nevyhnutná pre správny vývoj organizmu, ale nadmerné množstvo môže byť škodlivé.

Výskyt a výroba[upraviť | upraviť zdroj]

V zemskej kôre je pomerne bohato zastúpený. Priemerný obsah činí približne 100 mg/kg. Aj v morskej vode je jeho koncentrácia značne vysoká - 0,01 miligramu v jednom litri. Predpokladá sa že vo vesmíre pripadá na jeden atóm zinku približne 100 miliónov atómov vodíka.

Hlavným minerálom a rudou pre priemyselnú výrobu zinku je sfalerit, chemicky sulfid zinočnatý ZnS. Ďalším minerálom zinku je smithsonit (predtým kalamín), uhličitan zinočnatý ZnCO3 a oxid zinočnatý – zinkit. Vzácne sa v prírode môžeme stretnúť aj elementárnym , kovovým zinkom. Zinok je pomerne reaktívny prvok, na vzduchu sa pokrýva vrstvou uhličitanu a oxidu zinočnatého.

Najpoužívanejšie zlúčeniny[upraviť | upraviť zdroj]

  • oxid zinočnatý – lekárnictvo, kozmetika
  • uhličitan zinočnatý – lekárnictvo, kozmetika
  • síran zinočnatý (ľud. biela skalica)
  • chlorid zinočnatý – vyskytuje sa aj v niektorých batériách

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]