Sfalerit
| Sfalerit | |||
|---|---|---|---|
 |
|||
| (Zn,Fe2+)S | |||
| Všeobecné informácie | |||
| Trieda | Sulfidy a sulfosoli | ||
| Zaradenie | II/C.01-10 | ||
| Rok objavenia | 1847 | ||
| Pôvod názvu | z gr. sphaleros - bez olova | ||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | kubická | ||
| Bodová grupa | 43m | ||
| Priestorová grupa | F43m | ||
| Mriežkové param. | a=5,406 Å V=157,99 Z=4 |
||
| Morfológia | |||
| Habitus | masívny, zrnitý, vláknitý, tetraedrické, dodekaedrické kryštály | ||
| Zrasty | planárne zrasty podľa {111} | ||
| Optické vlastnosti | |||
| Farba(y) | hnedý, červený, žltý, zelený, čierny | ||
| Farba vrypu | hnedobiely | ||
| Lesk | diamantový | ||
| Priesvitnosť | priesvitný | ||
| Index lomu | n=2,37-2,43 | ||
| Odrazivosť na vzduchu |
λ (nm) | R1 (%) | R2 (%) |
| 400 | 18,40 | ||
| 420 | 18,20 | ||
| 440 | 18,00 | ||
| 460 | 17,70 | ||
| 480 | 17,40 | ||
| 500 | 17,10 | ||
| 520 | 16,80 | ||
| 540 | 16,60 | ||
| 560 | 16,50 | ||
| 580 | 16,40 | ||
| 600 | 16,30 | ||
| 620 | 16,20 | ||
| 640 | 16,20 | ||
| 660 | 16,10 | ||
| 680 | 16,00 | ||
| 700 | 15,90 | ||
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Tvrdosť (Mohs) | 3,5-4 | ||
| Hustota | 3,9-4,2 kg.dm−3 | ||
| Štiepateľnosť | dokonalá podľa {110} | ||
| Lom | nepravidelný | ||
| Ostatné | |||
| Rozpustnosť | v kys. chlorovodíkovej | ||
| Odrody a variety | |||
| kleofán, marmatit, příbramit (varieta so zvýšeným obsahom Cr) | |||
| Pozri aj portál Vedy o Zemi zoznam minerálov |
|||
Sfalerit je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky sulfid zinočnatý s prímesovu Fe - (Zn,Fe2+)S.
Obsah |
[upraviť] Charakteristika
Sfalerit tvorí tetraedrické aj dodekaedrické kryštály niekedy so zaoblenými plochami. Tento minerál často tvorí žilky, vtrúseniny alebo zrnité a celistvé agregáty. Jeho farba sa pohybuje od čiernej, hnedej, žltej až červenej, po zelenú, sivú a bielu. Môže byť aj bezfarebný. Biela alebo bezfarebná, priehľadná varieta sfaleritu sa nazýva kleiofán. Vryp máva tmavohnedý až bezfarebný. Býva priehľadný až nepriehľadný, má mastný až diamantový lesk.
[upraviť] Vznik
Vzniká na hydrotermálnych rudných žilách najmä spolu s galenitom, chalkopyritom a pyritom.
[upraviť] Poznávanie
Sfalerit vylučuje pri pôsobení zriedenej kyseliny chlorovodíkovej nepríjemný zápach pripomínajúci sírovodík. V čistej forme je netaviteľný, no so stúpajúcim obsahom železa sa taví čoraz ľahšie.
[upraviť] Výskyty na Slovensku
Banská Štiavnica, Pezinok, Jasenie, Rožňava, Švedlár, Vaľkovňa, ložisko Lívius-Samuel
