Kryštál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kryštál pozri Kryštál (rozlišovacia stránka).
Kryštál kremeňa

Kryštál alebo kryštálový jedinec je fyzikálne a chemicky rovnorodé pevné teleso s pravidelnou (trojrozmernou) štruktúrou atómov, molekúl a iónov. Kryštalická látka je vlastne to isté ako kryštál, ale môže sa skladať aj z viacerých kryštálov.

Kryštál vzniká, čiže rastie, kryštalizáciou (prikladaním atómov, molekúl, iónov z presýtených pár a roztokov alebo z podchladených tavenín). Za vhodných podmienok pri kryštalizácii je vonkajší tvar kryštálu pravidelne ohraničený plochami a hranami, vtedy hovoríme o kryštáli v užšom zmysle alebo kryštálovom tvare. Dokonale vyvinutý kryštál je teda mnohosten ohraničený plochami, hranami a vrcholmi. Tzv. Eulerova rovnica k tomu hovorí, že počet plôch + počet vrcholov = počet hrán + 2.

Idiomorfný kryštál je kryštál obmedzený súborom kryštálových plôch, ktorých poloha je v zákonitej zhode s kryštálovou štruktúrou látky. Iba pri týchto kryštáloch sa plne prejavujú ich tvarové vlastnosti.

Podľa druhu kryštálovej väzby rozlišujeme:

  • molekulárne kryštály (tvorené jedným druhom stabilných molekúl alebo neutrálnymi atómami viazanými slabými van der Waalsovými silami)
  • kovalentné kryštály alebo valenčné kryštály (tvorené neutrálnymi atómami prvkov viazanými k sebe kovalentnými väzbami)
  • iónové kryštály (tvorené prienikom kryštálovej mriežky z pozitívnych iónov a mriežky z negatívnych iónov viazaných k sebe Coulombovými silami)
  • kovové kryštály (v nich sú atómy kovov viazané kovovou kryštálovou väzbou)

Povrch kryštálu môže byť hladký, ryhovaný, bodkovaný, schodíkovitý alebo zaokrúhlený.Stupňovitým striedaním plôch rozličných polôh, napr. u kremeňa, vzniká tzv. kombinované ryhovanie.

Kryštály meriame tzv. goniometrami.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]