Pyrit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pyrit
Pyrit
Takmer dokonalá kocka pyritu veľkosti približne 4x4x4 cm, z Fuente del Moro, Navajún v Španielsku
FeS2
Všeobecné informácie
Trieda Sulfidy a sulfosoli
Zaradenie II/D.17-30
Rok objavenia starovek
Pôvod názvu z gr. pyrites lithos - kameň, metajúci oheň
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava kubická
Bodová grupa m3
Priestorová grupa Pa3
Mriežkové param. a=5,417 Å
V=158,96
Z=4
Morfológia
Habitus kusový, kryštálová drúzy, kryštály tvaru kocky, oktaédra a ich kombinácií
Zrasty podľa plôch {001}, {011}, penetračné a kontantné zrasty
Optické vlastnosti
Farba(y) žltý, mosadzný
Farba vrypu šedočierny
Lesk kovový
Priesvitnosť opakný
Odrazivosť
na vzduchu
λ (nm) R1 (%) R2 (%)
400 38,20
420 40,50
440 42,80
460 45,50
480 48,50
500 51,00
520 53,60
540 53,80
560 54,60
580 55,00
600 55,20
620 55,50
640 56,00
660 56,40
680 56,80
700 57,00
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 6,5
Hustota 5 - 5,02 kg.dm−3
Štiepateľnosť zlá podľa plôch {100}, {110}
Ostatné
Elektrické vlast. polovodič
Magnetické vlast. magnetický po zahriatí
Odrody a variety
bravoit, cayeuxit, hengleinit, pyrit so zvýšeným obsahom As, Au, Co, Cu, Ni
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Pyrit je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky disulfid železnatý - FeS2.

Názov pyrit pochádza z gréčtiny a je odvodený od slova oheň, pretože po údere z neho často odlietajú iskry. V minulosti tiež označovaný ako kyz železný[1]. V klenotníctve sa minerál niekedy predáva pod označením markazit[2], čo je však označenie iného minerálu, ktorý má síce rovnaké chemické zloženie ale odlišnú symetriu.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Tento minerál vytvára často kryštály tvaru kocky, iným často sa vyskytujúcim kryštalickým tvarom sú pentagonálne dodekaédre. Jeho kryštálová štruktúra je kubická, patril medzi prvé minerály preskúmané röntgénovými difrakčnými metódami[3]. V štruktúre je niekedy prítomný v malom množstve nikel a kobalt, v menšej miere aj meď a zlato. Kryštály mávajú pozdĺžne ryhované plochy. Pyrit môže byť aj celistvý, zrnitý, obličkovitý, nátekovitý aj hroznovitý. Má zelenočierny vryp. Je to nepriehľadný (opakný) minerál so žltým kovovým leskom[4]. (Pre podobnosť zlatu niekedy označovaný mačacie zlato.) Je pomerne tvrdý najmä v porovnaní s ostatnými sulfidmi. V oxidických podmienkach ľahko zvetráva na zmes oxidov železa - limonit[5]. Pre rozklad pyritu v povrchových partiách rudných žíl je typické uvoľňovanie tepla. Toto teplo môže v zimnom období nezriedka roztápať okolitý sneh[6]. Mikroskopické vlastnosti nábrusov pyritu možno študovať pomocou rudného mikroskopu.

Na rozdiel od väčšiny ostatných bežných sulfidických minerálov je pyrit stabilný až do teploty cez 400 ºC. Má preto potenciál zachovať niektoré stopy o podmienkach svojho vzniku (a teda aj vzniku ložiska) ale aj ďalších zmenách teplotno-tlakových podmienok[7]. Za priaznivých podmienok môžu byť dokonca nárasty v jeho tlakových tieňoch použité na určenie charakteru deformácie[8].

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Je bežným akcesorickým minerálom rôznych druhov vyvretých, usadených ajpremenených hornín. Vyskytuje sa aj v uhlí, čiernych bridliciach a iných sedimentoch bohatých na organické látky. Známy je aj ako konkrécia z kriedových sedimentov.

Častý je na nízko aj vysokoteplotných hydrotermálnych žilách spolu s chalkopyritom, kremeňom, kalcitom, galenitom a sfaleritom. Vzniká aj hydrotermálnych výveroch na dne oceánu známych ako čierni fajčiari. V granitoch nebýva vo väčšej miere prítomný, zvykne byť skôr v pegmatitoch a skarnoch, prípadne porfýroch, ktoré sú na ne viazané. Môže sa hromadiť magmatickou diferenciáciou z bázických hornín, kedy sa podieľa na stavbe stratiformných sulfidických ložísk niklu a medi spolu s pyrotitom, pentlanditom, chalkopyritom a magnetitom[9].

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pyrit pri nárazoch s tvrdými kovovými predmetmi iskrí[4]. Na rozdiel od chalkopyritu má menej sýtu farbu. Typická je aj jeho vyššia tvrdosť a krehkosť, čím ho možno odlíšiť od zlata.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Je najbežnejším sulfidickým minerálom. Je bežný v rôznych geologických prostrediach, najčastejšie v žilných aj vyvretých horninách. V žilných telesách vychádzajúcich na povrch často tvoria produkty jeho zvetrávania zónu označovanú ako gossan[5]. Známy aj zo sedimentov bohatých na organickú hmotu.

Lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Ako súčasť veľkých ložísk je známy napr. zo Sudbury v Kanade alebo z Merensky reef z Juhoafrickej republiky. Pekné kryštály pyritu sú známe z Duckfordu a Chestru v USA, Rio Marina na talianskom ostrove Elba alebo Llallaguna v Bolívii[10]. V Španielsku sa nachádza na lokalitách Ambasaguasu a Navajanu.

Z Česka je známy zo Zlatých Hor v Jeseníkoch, Hromnice pri Plznni, okolia Rychnova nad Kněžnou alebo z hnedého uhlia v severočeskej panvy ale aj z Kladna a Příbramu.

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Bežný minerál mnohých hydrotermálnych ložísk viazaných na stredoslovenské neovulkanity, napr. z Banská Štiavnica. V Slovenskom rudohorí je známy z Rudnian, Smolníka, Gemerskej Polomy alebo Nižnej Slanej. Na ložisku v Hnúšti tvorí aj 20 cm veľké kryštály v mastencových bridliciach. Nachádza sa aj v Malých Karpatoch medzi Pernekom a Pezinkom, kde boli jeho výskyty intenzívne študované[11].

Ekonomický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Používa sa na výrobu kyseliny sírovej, síranu železnatého a niekedy sa používa aj na výrobu síry. Niekedy býva ťažený pre malú prímes medi alebo zlata. Ako ruda železa sa však používa iba zriedkavo, pre veľkú energetickú náročnosť takejto výroby. Väčšinou iba v prípadoch, keď nie sú dostupné iné typy vhodných železných rúd[5]. Veľké kryštály sú mineralogicky cenné. V minulosti sa mohol používať aj ako ozdobný kameň, napr. ako ozdoba inkských zrkadiel[2]. Používal sa tiež v kresadlách.

Ako nezaujímavý minerál býva často ponechávaný na haldách spolu s jalovinou. V takýchto prípadoch môže vplyvom vlhkosti dochádzať k jeho oxidácii a vzniku kyseliny sírovej, ktorá môže veľmi negatívne ovplyvniť okolité prostredie. Vznikajú kyslé banské vody, ktoré sú veľkou environmentálnou záťažou aj stovky rokov po skončení aktívnej ťažby nerastných surovín. Pyrit môže byť často nežiadúcou prímesou v prípade napríklad nerudných surovín. Nezriedka môže byť nebezpečná jeho tendencia k oxidácii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jedickeová, L., 2003, Nerasty a horniny. Ottovo nakladatelství, Praha, 192 s.
  2. a b Manutchehr-Danai, M. (Editor), 2009, Dictionary of Gems and Gemology. Springer-Verlag, Berlin, 1034 s.
  3. Bragg, W. L., 1913, The structure of some crystals as indicated by their diffraction of X-rays. Proc. Roy. Soc. Lond., A 89, s. 248–277
  4. a b Minerály a horniny Slovenska - pyrit [online]. mineraly.sk, [cit. 2010-08-14]. Dostupné online.
  5. a b c Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  6. Hrečko, I. a kolektív, 1981, Z dejín geologických vied na Slovensku. Osveta, Martin, s. 13-14
  7. Barrie, C.G., 2010, Pyrite - fool’s gold or misunderstood mineral? Geology Today, 26, 1, s. 28-33
  8. Ramsay, J. G., Huber, M. I., 1983, The Techniques of Modern Structural Geology, Volume. 1. Strain Analysis. Academic Press, London, 397 s.
  9. Oružinský, V., 1993, Úvod do geológie ložísk rúd. Univerzita Komenského, Bratislava, 132 s.
  10. Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of Minerals. Grange books, 295 s.
  11. Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska. IV. zväzok. N-Q. Veda, Bratislava, s. 593

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]