Zlato (minerál)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Zlato (nerast))
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zlato
Zlato
Zlato s kremeňom z lokality Placerville (Hangtown), El Dorado County, Kalifornia, USA.
Au
Všeobecné informácie
Trieda Prvky
Zaradenie I/A.01-40
Rok objavenia pravek
Pôvod názvu z anglosaského slova gold - žltý
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava kubická
Bodová grupa m3m
Priestorová grupa Fm3m
Mriežkové param. a=4,0786 Å
V=67,85
Z=4
Morfológia
Habitus drôtiky, kríčkovité tvary, nuggety, zriedka kryštály tvaru oktaédra
Zrasty podľa plochy {111}
Optické vlastnosti
Farba(y) žltý, zlatý, žltočervený
Farba vrypu žltý
Lesk kovový
Priesvitnosť opakný
Odrazivosť
na vzduchu
λ (nm) R1 (%) R2 (%)
400 24,90
420 26,50
440 28,10
460 31,60
480 39,00
500 49,50
520 57,80
540 63,40
560 67,80
580 71,00
600 73,80
620 76,10
640 78,20
660 80,10
680 81,90
700 83,60
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 2,5-3
Hustota 16-19,3 kg.dm−3
Ostatné
Rozpustnosť v ortuti
Elektrické vlast. vodivý
Odrody a variety
elektrum, porpezit, rodit
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Zlato je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky je tvorené prvkom zlato (Au) s prímesami.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Zlato je kubický minerál. Kryštály zlata tvoria kocky alebo oktaédre, ktoré sa však vyskytujú veľmi zriedkavo. Väčšinou sa vyskytuje v podobe rádovo milimetrových zrniek, šupiniek, nugetov alebo dendritov. Jeho žiarivá, výrazne žltá farba je odolná voči oxidácii. Zlato často obsahuje pomerne veľa striebra, s ktorým vytvára prirozenú zliatinu elektrum, ktorá obsahuje aspoň 20% striebra.[1]. V prípade striebornej prímesy môže mať bledšiu farbu. Okrem striebra môže bežne obsahovať prímes Cu, Se, Bi, Pt, teluridov a Ir.[2]. Má zlatožltý vryp, je nepriehľadné a má kovový lesk. Tvrdosť 2,5 až 3. Hustota sa pohybuje od 15,6 do 18,3 g/cm3, resp. až 19,32 g/cm3.[3][4] Taví sa pri 1064,58 °C. Jeho zaujímavými vlastnosťami sú kujnosť a ťažnosť, vďaka čomu môže byť vytepané do formy extrémne tenkej fólie alebo natiahnuté do formy tenkého vlákna.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Zlato je siderofilný prvok, ktorý pochádza zo železno-niklového zemského jadra. Na povrch sa dostáva vďaka prúdeniu v zemskom plášti spolu s Fe a Ni-sulfidmi. Počas parciálneho tavenia sulfidy čiastočne kryštalizujú, zatiaľ čo zlato a iné kovy stúpa s bazaltovou taveninou a fluidami do kôry. Najčastejšie cez stredooceánske chrbty alebo oblasti nad subdukčnými zónami, kde je súčasťou zložitých hydrotermálnych systémov.[3]

Vzniká najmä na hydrotermálnych žilách, často v asociácii s kremeňom a sulfidmi, hlavne pyritom, arzenopyritom, chalkopyritom, teluridmi ako je sylvanit, calaverit a krennerit. Sú rozoznávané viaceré typy hydrotermálnych ložísk zlata.

Hypotermálne (vysokoteplotné, 300–600 °C), v ktorých sa vyskytuje zlato s nízkym obsahom Ag, zvyčajne s arzenopyritom, a ďalšími minerálmi. Mezotermálne (strednoteplotné, 200-300 °C) ložiská sú zvyčajne bohaté na chalkopyrit a pyrit. Epitermálne (nízkoteplotné, 50-200 °C) ložiská bežne obsahujú zlato aj striebro, vyskytujú sa teluridy, selenidy, stibnit a podobné minerály. Zlaté zrudnenie je veľmi často sprevádzané prolpylitizáciou, ktorá alteruje pôvodné horniny a nahrádza ich epidotom, chloritom, albitom a karbonátmi.[3]

Ďalšími spôsobmi nahromadenia zlata je leterálne sekrécia, teda vyluhovanie zlata fluidami z blízkych hornín napr. metabazitov, alebo v blízkosti strižných zón. Niekedy tiež býva zlato pomerne horne zastúpené v porfýrových rudách medi, alebo skarnoch, kde asociuje s granátom.[3]

Vyskytuje sa aj v ryžoviskách nespevneného piesku, v pieskovcoch a zlepencoch. Aluviálne zlato v podobe zrniek a nugetov sa nachádza v riečnych nánosoch. Ryžovanie zlata preosievaním sedimentov patrí k najstarším metódam získavania tohto vzácneho a hodnotného minerálu. Na prvý pohľad si ho možno pomýliť s pyritom a chalkopyritom. Jeho identifikáciu však potvrdzuje niekoľko jednoduchých skúšok.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Od podobných minerálov akým je pyrit (tzv. mačacie zlato), chalkopyrit a millerit sa odlišuje typickým kovovým leskom a žltým odtieňom. Spomenuté minerály majú väčšiu tvrdosť, odlišný vryp a sú krehké[1]. Zlato sa nerozpúšťa v jednoduchých kyselinách, je rozpustné iba v lúčavke kráľovskej. Niekedy bývajú za zlato zamieňané aj sľudy, hlavne ak sú zvetrané. Líšia sa však odlišnou štiepateľnosťou a menšou hustotou.[1]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa primárne vo forme žíl a impregnácií. Sekundárne je známe z ryžovísk v riečnych nánosoch.

Hypotermálny typ ložísk je viazaný na granitoidné plutóny. Výskyty rudy majú tabulárny tvar alebo formu žilníkov. Aj strenoteplotné ložiská vytvárajú tabulárne rudné telesá, ale bežné sú tiež žily vypĺňajúce pukliny, trubky a žily v sedlách vrás. Nízkoteplotné ložiská zlata sú viazané na žilníkové zrudnenia a trubkovité telesá.[1]

Lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Veľmi pekné exempláre sú známe z Kalifornie v USA (bane Colorado Quartz, Niger Hill). V bani Jamestown v štáte Kalifornia bola v roku 1992 objavená dutina s 49 kg lístkového zlata. Ďalšie výskyty sú známe prevažne zo štátu Colorado (napr. Farncomb Hill pri Breckenridge). Povestné sú tiež ložiská v povodí rieky Klondike na Aljaške. Pomerne veľké kryštály boli nájdené v riečnych sedimentoch Gran Sabana na v oblasti Roraima vo Venezuele.[5]

Veľké ložiská zlata, ktoré možno ťažiť povrchovo sa nachádzajú predovšetkým v ryžoviskách. Takéto sú známe napr. z rudného revíru Fairbanks na americkej Aljaške a povodia rieky Yukon v USA a Kanade. Najvýznamnejšie ryžovisko zlata sa nachádza v Južnej Afrike v oblasti Witwatersrand.

V Európe sú mineralogicky zaujímavé nálezy menších lístočkov zlata sú z Rosia Montana v Rumunsku. Významné ložiská sa nachádzajú aj na Ruskom Urale okolo Berezovska. Tiež na Sibíri v povodí riek Lena a Kolyma.[5]

V Česku sú pekné nálezy známe lokality Krepice pri Vodňanoch.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Je známe že zlato používali už 3500 rokov pred Kr. v Mezopotámii a Egypte. Asi 3/4 zlata sa v súčasnosti využívajú pri výrobe šperkov. Zlato sa tiež využíva v elektronike a medicíne.

Lokality na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je ťažba zlata doložená už od staroveku, kedy ho preukázateľne ťažili Kelti. Slovenské územie bolo centrom uhorského baníctva a významným centrom európskej ťažby až do objavenia Ameriky v 15. storočí.

Najznámejšími lokalitami s výskytmi zlata na Slovensku patria Kremnica, Magurka (Nízke Tatry) a Hodruša-Hámre, kde v bani Rozália prebieha ťažba zlata dodnes[6]. V dôsledku obáv verejnosti pred spracovaním rudy s použitím kyanidu bolo na Slovensku zakázané takéto spracovanie. Vyťažená ruda z bane Rozália sa preto na Slovensku nespracováva, ale vyváža na ďalšie spracovanie do západných krajín.

V dôsledku odporu verejnosti k ťažbe sa nikdy nezačala opätovná ťažba v oblasti Kremnice ani v priestore ložiska Biely vrch pri Detve.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d King, R.J., 1996: Minerals explained 21: Gold. Geology Today, 12, 4, s. 155–160
  2. Paffengolc, K. N. a kolektív, 1973, Geologičeskij slovar. Tom 1 A-M, Nedra, Moskva s. 259
  3. a b c d Macdonald, E. H., 2007, Handbook of gold exploration and evaluation. Woodhead Publishing Limited, Abington, 647 s.
  4. Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 46
  5. a b Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of Minerals. Grange books, 295 s.
  6. KRESTEN, Ivan. Výskyty zlata na ložisku Rozália - sever, Hodruša-Hámre [online]. mineraly.sk, 1.2.2008, [cit. 2015-02-14]. Dostupné online.
  7. VANČO, Martin. Najväčšie ložisko zlata naďalej láka geológov [online]. science.sk, 18.06.2013, [cit. 2015-02-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.