Skarn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Skarn
premenené horniny
Skarn
Skarn so wollastonitom a diopsidom
Hlavné minerály kalcit, kremeň, granáty, pyroxény, skapolit, wollastonit, amfiboly, epidot
Akcesórie magnetit, titanit, ilmenit
Farba (y) zelená, červená, hnedá, sivá, až čierna
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Skarn je premenená hornina obsahujúca Ca-silikáty (najmä granát a pyroxén), ktoré vznikali metasomatózou za zvýšených teplôt počas kontaktnej alebo regionálnej metamorfózy najčastejšie na kontaktoch magmatickej intrúzie s karbonátmi, zriedkavo i silikátmi[1]. Skarny sú významným zdrojom niektorých prvkov.

Označenie skarn, pôvodne švédsky banícky termín do odbornej literatúry zaviedol v roku 1911 V.M. Goldschmidt[2].

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Skarny sa rozdeľujú podľa minerálneho zloženia ale i podľa postavenia voči intrúzii. V okolí intrúzie vznikajú exoskarny, zatiaľ čo v nej samotnej vznikajú endoskarny. Reakčné skarny alebo taktity vznikajú na styku silikátových a karbonátových hornín, patria k nim i ekonomicky významné Fe-skarny. Podobne sa na základe chemického a minerálneho zloženia vyčleňujú Ca-skarny (pôvodne vápence) a Mg-skarny (pôvodne dolomity). Infiltračné skarny vznikajú na kontakte granitoidnej intrúzie a karbonátov v dôsledku veľkého kontrastu chemického zloženia oboch hornín, čo má za následok tzv. bimetasomatózu, teda obojstrannú difúziu prvkov v roztokoch za vzniku vápenato-silikátových minerálov[3].

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Skarny najčastejšie vznikajú na kontakte karbonátov (vápence a dolomity) s granitoidnými intrúziami, ale v širšom ponímaní sa do tejto skupiny hornín zaraďujú aj vápenato-silikátové horniny v inej geologickej situácii, preto nie je pojem skarn genetický ale viac paragenetický[1]. Paragenéza charakterizuje určitú asociáciu minerálov.

Metasomatóza je proces, pri ktorom v dôsledku prínosu horúcich fluíd, najmä magmatického, ale aj metamorfného, meteorického (zrážková voda) ale aj morského pôvodu, dochádza k prínosu minerálnych látok do pôvodnej horniny. Tá následne mení svoje zloženie. V rôznom geologickom prostredí tak môže dôjsť vzniku hornín veľmi odlišného minerálneho zloženia a vlastností. V okolí intrúzií vznikajú v dôsledku pohybu fluíd špecifické zóny: smerom od plutónu sú to granátovo-pyroxénová zóna (spočiatku s prevahou granátu, ďalej od intrúzie s prevahou pyroxénov), neskôr wollastonitová zóna až hornina postupne prechádza do mramoru.

Minerálne zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Skarn v polarizačnom mikroskope pri skrížených nikoloch, pozorovateľný kalcit, pyroxén, kremeň

Sú to silikátové horniny, ktoré vznikali premenou uhličitanov, ktoré sú v ich štruktúre stále prítomné. Skarn vzniká reakciou medzi uhličitanmi a roztokmi minerálov, ktoré boli uvolnené z tuhnúcej magmy. Granátoovo-pyroxénové skarny (Ca-skarny) sú často takmer monominerálne[4]. Tvoria ich najmä silikáty bohaté na Mg, Ca alebo Fe, sú to napríklad granáty ako andradid a grosulár. Spomedzi pyroxénov sa obvykle o hedenbergit alebo diopsid. V tomto type skarnov možno nájsť aj amfoboly, vezuvián, wollastonit, epidot a mnohé iné minerály ako kremeň, kalcit, magnezit, pyrit, chalkopyrit, sfalerit a molybdenit. Mg-skarny môžu okrem predošlých obsahovať aj forsterit, spinel, flogopit, humit či ludwigit. Silikátové skarny sa od vápenatých skarnov líšia najmä prítomnosťou skapolitu[3].

Najčastejšie majú zelenú alebo červenú farbu. Výnimkou však nie sú ani šedé, hnedé, čierne alebo svetlé variety.

Ekonomický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Skarn býva veľmi často významným zdrojom rôznych kovov, ako napríklad medi, železa, molybdénu, wolfrámu, zlata, olova, cínu a zinku. V skarnoch najčastejšie vzniká magnetitová mineralizácia, neskôr sa môže objaviť i ďalšie, hlavne sulfidy. Ložiská tohto typu sú označované ako kontaktne-metasomatické, kontaktne-pneumatolické alebo pyrometasomatické[1].

Predpokladá sa, že železné a zlatonosné skarny vznikli pôsobením mafických alebo intermediárnych intrúzií, pravdepodobne plášťového pôvodu. Medené, olovené, zinkové a wolfrámové ložiská tohto typu boli viazané na niektoré typy granitoidných masívov I-typu, zatiaľ čo molybdénové a cínové zrudnenie vznikalo pôsobením magmy vzniknutej anatexiou sedimentov (S-typ).

Ložiská a výskyty vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Skarny tvoria významné ložiskové akumulácie rôznych druhov surovín. Veľký význam v minulosti mali Fe-skarny, ktoré boli často dobývané v Európe vďaka svojej vhodnej pozícií. Dnes sú tieto ložiská ťažené napríklad na v Rusku na Urale (Magnitnaja Gora), v USA (Iron Spring, Iron Mountain) a Rumunsku (Ocna de Fer). Veľmi významné sú tiež skarnové ložiská wolfrámu, ktoré tvoria väčšinu svetových zásob tohto kovu, sú to napríklad King Island Mine v Tazmánii alebo kanadské ložisko MacTung. Ekonomicky nevýznamné výskyty skarnov sú známe aj z mnohých lokalít po celom svete.

Ložiská na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina skarnov na Slovensku je viazaná na neovulkanity. Fe-skarny sú známe napríklad z lokalít Vyhne-Klokoč, Tisovec, alebo Hodruša-Hámre. Cu-Pb-Zn skarny boli objavené na lokalite Zlatno[1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Vladár, J. a kolektív, 1981: Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 246
  2. http://www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup 28.12.2008
  3. a b Oružinský, V., 1993: Úvod do geológie ložísk rúd. Univerzita Komenského, Bratislava, 127 s.
  4. Putiš, M.: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 2004, 131 s.

Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skarn na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]