Rumunsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rumunsko
Vlajka Rumunska Znak Rumunska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Deșteaptă-te, române!
EU-Romania.svg
Miestny názov  
 • dlhý România
 • krátky România
Hlavné mesto Bukurešť
44°25′ s.š. 26°06′ v.d.
Najväčšie mesto Bukurešť,
Úradné jazyky rumunčina
na rôznych miestnych úrovniach sú úradnými jazykmi tiež maďarčina, nemčina, rómčina, ukrajinčina a srbčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
prezident
predseda vlády
republika
Traian Băsescu
Victor Ponta
Vznik 10. máj 1877
Susedia Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Ukrajina, Moldavsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
238 391 km² (82.)  
7 160 km² (3,1 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2012)
 • sčítanie (2011)

 • hustota (2012)
 
18 973 283
19 043 767

79,6/km² (104.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2007
245 540 $ (41.)
7 431 $ (11 384.)
Index ľudského rozvoja (2007) 165 983 (38.) – stredný
Mena leu (=100 bani) (ROL)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+2)
(UTC+3)
Medzinárodný kód ROU / RO
Medzinárodná poznávacia značka RO
Internetová doména .ro
Smerové telefónne číslo +40
Gramotnosť: 97 %

Rumunsko (po rumunsky: România) dlhý tvar Rumunsko[1] (po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.

Nachádza sa v severnej časti Balkánskeho polostrova. Severnú a východnú hranicu v dĺžke 362 km a 169 km utvára s Ukrajinou a Moldavskom (450 km), na juhu s Bulharskom (608 km). Na severozápade hraničí s Maďarskom (443 km) a na juhozápade so Srbskom (476 km). Východné brehy obmýva Čierne more v dĺžke 225 km. Od 1. januára 2007 je Rumunsko členom Európskej únie.

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Geografická mapa Rumunska.

Približne dve tretiny územia pokrývajú horstvá a pahorkatiny a zhruba tretinu zaberajú nížiny. V strede krajiny dominujú Karpaty, ktoré v najvyšších polohách presahujú 2 000 m. Členia sa na tri časti – Východné, Južné (tzv. Transylvánske Alpy) a Rumunské Západné Karpaty. Východné Karpaty sú pokryté lesmi, sú bohaté na drahé kovy a minerálne pramene. V Južných Karpatoch ležia najvyššie vrchy Rumunska (Moldoveanu, 2 544 m) a vyše 150 jazier. Rumunské Západné Karpaty sú nižšie, ale značne členité (Železné vráta na Dunaji). Karpatský masív obklopuje výbežky rozsiahlej Panónskej panvy, ktorá pokrýva západné okraje krajiny. Na východe, medzi dolným Dunajom a pobrežím Čierneho mora, leží oblasť známa pod názvom Dobrudža, ktorá má s výnimkou dunajskej delty mierne zvlnený terén (pahorky cca 200 – 300 m, maximum 467 m). Delta Dunaja je najnižšie položeným miestom Rumunska. Na západe sa rozkladá pohorie Munţii Apuseni. Pohraničné oblasti tvoria nížiny, Veľká dunajská kotlina na západe, Valašská nížina na juhu a rovina okolo rieky Prut na východe.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Morské pobrežie má 225 km. Najväčšia rieka v Rumunsku – Dunaj – sa tiahne po celej dĺžke južnej hranice s Bulharskom. Hranicu s Moldavskom tvorí dotvára rieka Prut, ktorá sa vlieva do Dunaja.

Dunaj má na rumunskom území vyše 1 000 km, čo je zhruba tretina celého toku. Tvorí hranicu so Srbskom a Bulharskom a pri ústí zasa s Ukrajinou. Na Dunaji leží niekoľko významných ostrovov, (ostrov pri meste Brăila, vyše 700 km²). Za komunistického režimu tu bolo niekoľko táborov nútených prác, väzni sa zúčastňovali na vysúšaní močiarov. Delta Dunaja zaberá cca 3 500 km² a ako prírodná rezervácia je na zozname svetového dedičstva UNESCO. Východiskom do delty je mesto Tulcea.

Mureš (700 km) pramení v pohorí Giurgeu, ktoré je súčasťou Karpát. Vlieva sa do Tisy pri maďarskom Szegede. V rovnakej časti Karpát pramení Olt (vyše 600 km), ktorý však tečie po východných svahoch a vlieva sa do Dunaja. Pohraničnou riekou je dnes Prut (vyše 700 km), ktorý pred rokom 1940, keď Besarábiu a Severnú Bukovinu obsadil ZSSR, tiekol takmer celý na rumunskom území.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Rumunska

Obdobia dejín Rumunska:

Kmeňový zväz Dákov (1. pred Kr. – 106)
Prvé Rumunsko (1866 – 1881)
Rumunská ľudová republika (30. december 1947 – 21. august 1965)
Rumunská socialistická republika (21. august 1965 – 29. december 1989)

Pôvod názvu krajiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hypotetická mapa Rumunska Cezara Bolliaca z roku 1855.

Názov krajiny România je odvodené od slova român, ktoré je odvodené z latinského slova romanus. Skutočnosť, že názov rumunského etnika je odvodený od slova romanus, má korene v 16. storočí, kedy ho spomína mnoho autorov z Talianska, ktorí cestovali do Transylvánie, Moldávie a Valašska[2][3][4][5]. Najstarší existujúci dokument, napísaný v rumunčine, je list z roku 1521 známy pod názvom Scrisoarea lui Neacşu din Câmpulung alebo Ţara Rumânească (po slovenky: rumunská zem), ktorý oznamuje, že starosta mesta Braşov Johannes Benkner sa pripravuje na bezprostredne hroziaci útok Osmanskej ríše v Transylvánii. Tento dokument je vzácny aj zhľadiska prvého spomenutia názvu krajiny v rumunskom jazyku.

V neskorej antike sa Rímska ríša často nazývala po latinsky Romania, hoci niektorí historici zastávajú názor, že ide o Byzantskú ríšu. Tento návrh je však neprijateľný, nakoľko sa toto označenie vzťahovalo aj na vymedzenie časti Európy, kde sa používali románske jazyky.

Až do 19. storočia sa priestoru medzi riekami Dnester a Tisa hovorilo Rumânia namiesto România a etniku, žijúcemu na tomto území rumâni miesto români. Vzhľadom k tomu, že pojem rumân (označujúci rumunské etnikum a štát) vznikol koncom 18. storočia, predtým všetkých Rumunov a ich krajinu nazývali Valasi a Valašsko.

Zaujímavosť je, že rovnakým menom, teda Romania, prípadne Rumeli do 19. stor. nazývali aj Gréci dnešné Grécko. Samotní Gréci sa tiež nazývali Romaioi, teda Rimania, v podstate rovnako ako aj Rumuni. Je to dôsledok byzantskej národnej identity, Byzancia bola totiž gréckym pokračovateľom Rímskej ríše. Gréci od tohto názvu definitívne upustili koncom 19. stor.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov Rumunska v rokoch 1961 – 2003.

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie obyvateľstva Rumunska podľa posledného sčítania obyvateľstva z 1. júla 2002.[6][7]

Umiestnenie Národnosť Počet %
1 Rumuni 19 419 871 89,5
2 Maďari 1 432 079 6,6
3 Rómovia 533 775 2,4
4 Ukrajinci 0,2

Vierovyznanie[upraviť | upraviť zdroj]

Umiestnenie Náboženstvo Počet %
1 Rumunská ortodoxná cirkev 18 817 975 86,8
2 Katolicizmus 1 019 814 4,7
3 Protestantizmus 802 832 3,7
4 Uniati 195 283 0,9
5 Islam 65 094 0,3
6 Ateisti 9 271 0,04
7 bez vyznania 787 912 3,61

Súčasné politické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Rumunsko je parlamentnou demokraciou s poloprezidentským systémom vlády, t. j. výkonná moc je rozdelená medzi prezidenta a predsedu vlády. Prezident sa volí vo všeobecných voľbách. Zákonodarný orgán (po rumunsky: Parlamentul) pozostáva z dvoch komôr.

V dolnej komore má najviac kresiel sociálna demokracia (113), národní liberáli majú iba 64 kresiel, ale vytvárajú spoločný blok s demokratickou stranou (48). Silná pozícia ľavice naznačuje, že najvážnejší protivník súčasného prezidenta – kandidát sociálnej demokracie Adrian Năstase – získal v prvom kole volieb dokonca viac hlasov, no nestačilo mu to na víťazstvo.

Z etnických menšín má výraznejšie zastúpenie v parlamente Maďarská demokratická únia (22 kresiel).

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívna mapa Rumunska

Administratívne delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Rumunska

Územie Rumunska sa delí na 41 administratívnych jednotiek (žúp) a hlavné mesto Bukurešť.

Rumunské župy

Osobitá poznámka[upraviť | upraviť zdroj]

  • Po revolúcii v roku 1989 sa v Rumunsku prehĺbila ekonomická kríza, inflácia nadobudla astronomické rozmery.
  • V rokoch 1991 – 1992 pribudli k dovtedy najvyššiemu nominálu 100 leu tri nové bankovky v nominálnych hodnotách 500, 1000 a 5000 leu, a potom probližne v 2 – 3 ročných odstupoch nominálne hodnoty rástli až roku 2003 dosiahol najvyšší nominál hodnotu 1 000 000 leu.
  • V ostatných rokoch sa Rumunsko zaraďuje ku krajinám s najrýchlejším ekonomickým rastom, nezamestnanosť klesla pod 4 %.
  • Politickí lídri deklarujú cieľ vstúpiť do eurozóny v roku 2012.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. [1]
  2. Andréas Verres: Acta et Epistolae I, 243. Nunc se Romanos vocant.
  3. Cl. Isopescu (1929), "Notizie intorno ai romeni nella letteratura geografica italiana del Cinquecento", Bulletin de la Section Historique XVI: p. 1- 90, „...si dimandano in lingua loro Romei...se alcuno dimanda se sano parlare in la lingua valacca, dicono a questo in questo modo: Sti Rominest ? Che vol dire: Sai tu Romano,...“
  4. Maria Holban (1983). Călători străini despre Ţările Române II (in Romanian). Ed. Ştiinţifică şi Enciclopedică, 158–161. „Anzi essi si chiamano romanesci, e vogliono molti che erano mandati quì quei che erano dannati a cavar metalli...”
  5. Paul Cernovodeanu (1960). Voyage fait par moy, Pierre Lescalopier l’an 1574 de Venise a Constantinople, fol 48 IV (in Romanian), 444. „Tout ce pays la Wallachie et Moldavie et la plus part de la Transivanie a esté peuplé des colonie romaines du temps de Traian l’empereur…Ceux du pays se disent vrais successeurs des Romains et nomment leur parler romanechte, c'est-à-dire romain...“
  6. http://www.insse.ro/cms/files/RPL2002INS/vol5/tables/t16.pdf
  7. http://www.insse.ro/cms/files/RPL2002INS/vol5/tables/t19.pdf

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.