1991
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Roky: 1986 1987 1988 1989 1990 – 1991 – 1992 1993 1994 1995 1996 |
|
| Desaťročia: 60. roky 70. roky 80. roky – 90-te roky – 0. roky 10. roky 20. roky |
|
| Storočia: 19. storočie – 20. storočie – 21. storočie 1991 v oblastiach: Zoznam vodcov: |
|
|
1991: Január · Február · Marec · Apríl · Máj · Jún · Júl · August · September · Október · November · December |
Obsah |
[upraviť] Udalosti
[upraviť] Január
- 4. január – Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov jednohlasne schválila odsúdenie izraelského postoja voči Palestínčanom
- 9. január – Červená armáda obsadila Vilnius, aby zabránila osamostatneniu Litvy
- 12. január – Druhá vojna v Perzskom zálive: Kongres Spojených štátov schválil rezolúciu autorizujúcu použitie vojenskej sily na oslobodenie Kuvajtu
- 13. január – Červená armáda zaútočila na vilniuskú televíznu vežu; zabili 14 civilistov
- 16. január – Druhá vojna v Perzskom zálive: Začala Operácia Púštna búrka, začiatok leteckých útokov proti Iraku
- 17. január – Druhá vojna v Perzskom zálive: Irak vypálil 8 rakiet Scud na Izrael
- 18. január – v Nemecku zložila prísahu nová vláda, čím sa uzavrel proces zjednocovania Nemecka
[upraviť] Február
- 9. február – Voliči v Litve hlasovali za nezávislosť od Sovietskeho zväzu
- 15. február – Česko-Slovensko, Maďarsko a Poľsko podpísali Višegrádsku zmluvu, ktorá založila spoluprácu štátov na ceste k slobodnému trhu
- 23. február – Druhá vojna v Perzskom zálive: Pozemné jednotky prekročili Saudskoarabskú hranicu a vošli do Kuvajtu, čím začala pozemná fáza vojny
- 25. február – Druhá vojna v Perzskom zálive: Iracká raketa Scud zasiahla americké vojenské kasárne v Dahráne v Saudskej Arábii a zabila 28 amerických vojakov
[upraviť] Marec
- 3. marec – Lotyšsko a Estónsko hlasovali za nezávislosť od Sovietskeho zväzu
- 9. marec – V Belehrade sa uskutočnili masívne demonštrácie proti Slobodanovi Miloševićovi. V uliciach sa objavili tanky, dvaja ľudia boli zabití
- 15. marec – Po tom, ako sa všetky štyri povojnové okupačné mocnosti (Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Sovietsky zväz) vzdali svojich zvyšných práv, Nemecko opätovne získalo formálne úplnú nezávislosť.
- 31. marec
- Koniec Varšavskej zmluvy
- V Albánsku sa konali prvé voľby s účasťou viacerých strán
[upraviť] Apríl
- 14. apríl – Z Van Goghovho múzea ukradli 20 obrazov, no našli sa o 35 minút neskôr v opustenom aute
- 30. apríl – Z výrobného pásu zišiel posledný Trabant
[upraviť] Máj
- 15. máj – Edith Cressonová sa stala prvou ženou vo fukcii francúzskeho premiéra
[upraviť] Jún
- 1. jún – do prevádzky bol uvedený cestný tunel Karavanke medzi Rakúskom a Slovinskom
- 12. jún – Rusi si zvolili za prezidenta Ruskej republiky Borisa Jeľcina
[upraviť] Júl
- 1. júl – Oficiálne rozpustenie Varšavskej zmluvy na pražskom zasadnutí
- 10. júl – Borisovi Jeľcinovi sa začal päťročný mandát prvého voleného ruského prezidenta
- 11. júl – Úplné zatmenie Slnka – Havaj, Mexiko, Stredná Amerika, Kolumbia a Brazília.
[upraviť] August
- 8. august – Zrútil sa varšavský rozhlasový stožiar, druhá najvyššia stavba, ktorú človek kedy postavil
- 18. august – Prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov sa ocitol v domácom väzení na Kryme. Puč viedli ôsmi vysokopostavení zástancovia tvrdej línie Sovietskeho zväzu a skončil za menej ako 72 hodín
- 20. august – Estónsko vyhlásilo nezávislosť od Sovietskeho zväzu
- 21. august – Lotyšsko vyhlásilo nezávislosť od Sovietskeho zväzu
- 22. august – Ukrajina vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu
- 31. august – Kirgizsko vyhlásilo nezávislosť od Sovietskeho zväzu
[upraviť] September
- 1. september – Uzbekistan vyhlásil nezávislosť od Sovietskeho zväzu
- 2. september – Spojené štáty americké uznali nezávislé pobaltské štáty
- 6. september – Nirvana vydala album Nevermind
- Sovietsky zväz uznal nezávislé pobaltské štáty
- Druhé najväčšie mesto Ruska opäť dostalo názov Sankt Peterburg po tom ako sa od roku 1924 nazývalo Leningrad
- 8. september – Macedónska republika vyhlásila nezávislosť
- 9. september – Tadžikistan vyhlásil nezávislosť od Sovietskeho zväzu
[upraviť] Október
- 8. október – Chorvátsky parlament zrušil všetky zväzky s Juhosláviou
- 11. október – SVR nahradilo KGB
- 14. október – Bulhari oslávili koniec vlády komunistickej strany
- 27. október – Prvé slobodné voľby v Poľsku
[upraviť] November
- 7. november – Uhasili poslednú horiacu ropnú vežu v Kuvajte
- 23. november – Spevák skupiny Queen, Freddie Mercury, vydal verejné vyhlásenie, v ktorom potvrdil, že trpí chorobou AIDS. Komplikáciám podľahol nasledujúci deň
[upraviť] December
- 8. december – Vodcovia Ruska, Bieloruska a Ukrajiny podpísali zmluvu o ukončení Sovietseho zväzu a založení Spoločenstva nezávislých štátov
- 19. december – Nemecko uznalo ako prvá krajina ES nezávislosť Slovinska a Chorvátska
- 25. december – Michal Gorbačov rezignoval na post prezidenta Sovietskeho zväzu
- 26. december – Najvyšší soviet formálne rozpustil Sovietsky zväz
- 30. september – 1. Medzinárodný deň prekladateľov (sviatok sv. Hieronýma, patróna tlmočníkov a prekladateľov)
- 31. december – Oficiálne zanikol Sovietsky zväz.
[upraviť] Narodenia
- 19. január – Petra Martićová, chorvátska tenistka
- 20. január – Polona Hercogová, slovinská tenistka
- 31. január – Jakub Považanec, slovenský futbalista
- 7. február – Richard Pánik, slovenský hokejista
- 10. február – Emma Robertsová, americká herečka
- 17. február – Bonnie Wrightová, britská herečka
- 22. február – Lenka Kršáková, slovenská atlétka
- 8. marec – Róbert Mak, slovenský futbalista
- 12. apríl – Magnus Svensson Pääjärvi, švédsky hokejista
- 27. apríl – Lara Gutová, švajčiarska lyžiarka
- 16. máj – Grigor Dimitrov, bulharský tenista
- 23. máj – Lena Meyer-Landrut, nemecká speváčka
- 27. máj – Xenija Pervaková, ruská tenistka
- 20. jún – Zuzana Plačková, slovenská modelka
- 3. júl – Anastasija Pavľučenkovová, ruská tenistka
- 9. júl – Mitchel Musso, americký herec
- 28. august – Marek Hrivík, slovenský hokejista
- 23. september – Melanie Oudinová, americká tenistka
[upraviť] Úmrtia
[upraviť] Január
- 11. január – Carl David Anderson, americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny (* 1905)
- 27. január – Miroslav Válek, slovenský básnik (* 1927)
- 30. január – John Bardeen, americký fyzik a elektrotechnik, nositeľ Nobelovej ceny (* 1908)
[upraviť] Február
- 21. február – Peter Capek, slovenský matematik (* 1946)
[upraviť] Marec
- 10. marec – Andrej Vrábel, slovenský pedagóg, matematik (* 1910)
- 12. marec – Ragnar Arthur Granit, fínsko-švédsky neurofyziológ a nositeľ Nobelovej ceny (* 1900)
- 21. marec – Clarence Leonidas Fender, americký vynálezca (* 1909)
- 25. marec – Miloš Pietor, slovenský herec a režisér (* 1933)
[upraviť] Apríl
- 4. apríl – Max Frisch, švajčiarsky spisovateľ, dramatik a architekt (* 1911)
- 10. apríl – Kevin Peter Hall, americký herec (* 1955)
- 20. apríl – Anton Kotzig, slovenský matematik (* 1919)
[upraviť] Júl
- 22. júl – Michal Zöldy, slovenský pedagóg a matematik (* 1920)
[upraviť] August
- 11. august – Helmut Walcha, nemecký organista (* 1907)
- 14. august – Ludwig Landgrebe, nemecký filozof (* 1902)
[upraviť] September
- 4. september – Henri de Lubac, kardinál, profesor teológie na Katolíckom inštitúte v Lione (* 1896)
- 8. september – Alex North, skladateľ filmovej hudby (* 1910)
- 10. september – Jack Crawford, austrálsky tenista (* 1908)
[upraviť] Október
- 16. október – Juraj Martvoň, slovenský operný spevák (* 1921)
- 18. október – Rudolf Mičieta, významný včelársky odborník a historik včelárstva na Slovensku (* 1909)
[upraviť] November
- 8. november – Ferdinand Vrba, slovenský tenista a tenisový tréner (* 1922)
- 17. november – Adrian Quist, austrálsky tenista (* 1913)
- 18. november – Gustáv Husák, slovenský politik (* 1913)
- 18. november – Ivan Náter, slovenský fyzik (* 1925)
- 23. november – Klaus Kinski, nemecký herec (* 1926)
- 24. november – Eric Carr, americký bubeník, člen skupiny Kiss (* 1950)
- 24. november – Freddie Mercury, britský spevák (Queen) (* 1946)
[upraviť] December
- 5. december – Slavo Záhradník, slovenský herec (* 1937)
- 9. december – Berenice Abbottová, americká fotografka (* 1898)
