Organizácia Spojených národov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Organizácia Spojených národov
Vlajka Organizácie spojených národov
(Vlajka OSN)
Oficiálne jazyky angličtina, francúzština, španielčina, ruština, čínština, arabčina
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun (od roku 2007)
Založená 24. október 1945
Členské štáty 193
Sídlo New York, USA
Oficiálna stránka http://www.un.org

Slovensko je členom od roku 1993, predtým ako Česko-Slovensko od roku 1945 (zakladujúci člen)

Nositeľ Nobelovej ceny
Členské krajiny OSN

Organizácia Spojených národov (OSN), po anglicky United Nations Organisation (UNO, hovorovo UN), po francúzsky Organisation des Nations Unies, je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte.

Myšlienka založiť svetovú organizáciu, ktorá by sa snažila o mier, vznikla na konci prvej svetovej vojny. Lídri víťazných mocností založili vo Versailles Spoločnosť národov. Druhá svetová vojna bola dôkazom jej zlyhania. Už v roku 1942 však americký prezident Franklin D. Roosevelt použil termín Spojené národy. S blížiacim sa koncom vojny sa blížil aj vznik OSN. Oficiálne OSN vznikla 24. októbra 1945, potom ako bola Charta ratifikovaná piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady Čínou, Francúzskom, Ruskom, USA, Spojeným kráľovstvom a väčšinou z ďalších 46 signatárskych krajín.

Slovensko sa stalo členom Organizácie spojených národov 19. januára 1993 ako nástupnícky štát vtedajšej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Sídlo OSN v New Yorku

25. apríla 1945 sa uskutočnila konferencia Spojených národov v americkom meste San Francisco, aby zúčastnení vytvorili základné pravidlá pre novú medzinárodnú organizáciu. 50 zúčastnených delegácií z rôznych štátov tam podpísalo Chartu OSN. Bývalé Česko-Slovensko bolo zakladajúcim členom tejto organizácie. Svetové spoločenstvo vtedy ešte nevedelo, kde bude sídliť. Voľba padla na New York. 27. februára 1952 sa predstavitelia krajín z celého sveta prvý raz stretli v stálom sídle OSN.

Hlavné orgány OSN[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa čl. 7 ods. 1 Charty OSN má OSN tieto hlavné orgány

  • Valné zhromaždenie,
  • Bezpečnostnú radu,
  • Hospodársku a sociálnu radu,
  • Poručenskú radu,
  • Medzinárodný súdny dvor,

Valné zhromaždenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Valné zhromaždenie OSN

Je hlavný poradný orgán, ktorý je zložený zo zástupcov všetkých členských krajín, kde každý má jeden hlas. Všetky dôležité rozhodnutia sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou. Ostatné veci sa rozhodujú nadpolovičnou väčšinou.

Body programu sú prerokované v šiestich výboroch:

  • hospodársky a finančný
  • sociálny a kultúrny
  • politický a dekolonizačný
  • odzbrojovací a bezpečnostný
  • administratívny a rozpočtový
  • právny

Bezpečnostná rada[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov
Miesto, kde zasadá bezpečnostná rada OSN

Bezpečnostná rada je orgánom OSN, ktorý má hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Má 15 členov: 5 stálych členov a 10 nestálych členov. Bezpečnostná rada sa prvýkrát zišla 17. januára 1946 v Londýne.

Pravidlá má formulované tak, aby zabránili odchodu najvplyvnejších členov z organizácie, a tak zachovali medzinárodný dialóg. Pri vzniku OSN 51 zakladajúcich členov odovzdalo konečné rozhodnutie vo veľkom počte najmä vojenských záležitostí piatim najvýznamnejším krajinám z víťazných mocností v 2. svetovej vojne a to Číne, Francúzsku, Sovietskemu zväzu, Spojenému kráľovstvu a Spojeným štátom. Tie vzájomne pristúpili na to, že budú rešpektovať nesúhlas čo i len jednej spomedzi seba. Len ak ani jedna z nich nevysloví rozhodnú námietku zvanú veto, bude platiť väčšinový hlas pätnástich členov Bezpečnostnej rady. Tých 5 krajín sa zároveň stalo stálymi, nikým znova nevolenými členmi rady. V roku 1971 rezolúciou valného zhromaždenia OSN č. 2758 sa stala členom Bezpečnostnej rady Čínska ľudová republika namiesto Čínskej republiky, ktorú v tom období reprezentoval Taiwan. V roku 1991 zaujalo miesto bývalého Sovietskeho zväzu v Bezpečnostnej rade Rusko. Ostatní stáli členovia Bezpečnostnej rady Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty sú členmi dodnes.

Každý zo zvyšných 10 členov je v rade vždy iba na 2 roky a OSN ich volí (často sa dá povedať, že ich vyberá, podľa zemepisného kľúča). Od 1. januára 2006 sa stalo Slovensko na dva roky jedným z nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN za východoeurópsku regionálnu skupinu.

Hospodárska a sociálna rada[upraviť | upraviť zdroj]

Budova OSN v Ženeve

Hospodárska a sociálna rada (v angličtine Economic and Social Council, skratka: ECOSOC) je orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a inštitúcií. Má 54 členov, ktorí sú v záujme zachovania rovnakého rozloženia rozdelení takto:

  • 14 z afrických štátov
  • 11 z ázijských
  • 10 z latinskoamerických a karibských štátov
  • 13 zo západných
  • 6 z východoeurópskych štátov.

Jej približne dvojmesačné zasadnutia sa spravidla konajú každoročne striedavo v New Yorku a Ženeve. Rozhodnutia prijíma jednoduchou väčšinou hlasov, každý člen má po jednom hlase.

Rada slúži ako fórum pre diskusie o medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, výchovných a zdravotníckych otázkach celosvetového alebo interdisciplinárneho charakteru.

Poručenská rada[upraviť | upraviť zdroj]

Poručenská rada je orgán OSN, ktorý dohliadal na dodržiavanie princípov poručenského systému na územiach pod správou OSN (tzv. poručenských územiach). Ciele poručenského systému sú v súčasnosti už naplnené, keďže všetky poručenské územia dosiahli samosprávu alebo nezávislosť, a to buď ako nové štáty alebo pripojením k územiu susedného nezávislého štátu. Poručenská rada nebola formálne zrušená, ale od 1. novembra 1994 (po vyhlásení nezávislosti Palau) nevykonáva žiadnu činnosť. Členmi Poručenskej rady sú stáli členovia BR OSN.

Medzinárodný súdny dvor[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Medzinárodný súdny dvor
Mierový palác v Haagu, sídlo MSD

Medzinárodný súdny dvor (International Court of Justice) je orgán OSN so sídlom v Haagu v Holandsku. Je tak jediným orgánom OSN so sídlom mimo New Yorku. Je hlavným súdnym orgánom OSN. Skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostná rada OSN v oddelenom hlasovaní na 9 rokov. Nie je prípustné, aby za sudcov boli zvolení dvaja príslušníci toho istého štátu. Voľba sudcov prebieha každé 3 roky, kedy sa mení 1/3 sudcov. Opakované zvolenie do funkcie je prípustné. Pre úspešné zvolenie musí sudca získať nadpolovičnú väčšinu hlasov Valného zhromaždenia a Bezpečnostnej rady OSN.

Činnosť súdu sa riadi Štatútom, ktorý tvorí súčasť Charty OSN. Do právomoci Medzinárodného súdneho dvora patrí rozhodovať spory medzi štátmi a vydávať poradné právne posudky na žiadosť Bezpečnostnej rady alebo Valného zhromaždenia. Stranami v sporoch podávaných na súd môžu byť iba štáty.

Súčasné zloženie Medzinárodného súdneho dvora:

Predsedníčkou Medzinárodného súdneho dvora je od roku 2006 Dame Rosalyn Higginsová (Spojené kráľovstvo) - doposiaľ jediná žena zvolená za sudkyňu Medzinárodného súdneho dvora. Podpredsedom súdu je Peter Tomka (Slovensko).

Sekretariát OSN[upraviť | upraviť zdroj]

Pan Ki-mun, súčasný generálny tajomník OSN

Sekretariát OSN je obslužným orgánom OSN. Na jeho čele stojí generálny tajomník OSN, ktorý je menovaný Valným zhromaždením na základe odporučenia Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie. Charta ho splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada.

Každý rok vydáva generálny tajomník výročnú správu, v ktorej hodnotí prácu OSN a predkladá svoje návrhy na jej budúce priority.

Povinnosti Sekretariátu OSN siahajú od riadenia mierových operácií až k sprostredkovaniu v medzinárodných sporoch. Pracovníci Sekretariátu sa zaoberajú aj analýzou hospodárskych a sociálnych trendov a problémov, pripravujú štúdie k otázkam, ako sú napríklad ľudské práva a udržateľný rozvoj, organizujú medzinárodné konferencie o svetových problémoch, sledujú rozsah plnenia rozhodnutí OSN a informujú oznamovacie prostriedky o činnosti organizácie.

Pracovníci Sekretariátu i Generálny tajomník sú za svoju činnosť zodpovední len OSN. Prísaha ich zaväzuje k tomu, že nebudú vyhľadávať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo iného orgánu zvonka.

52. Valné zhromaždenie v rámci reformných návrhov generálneho tajomníka OSN schválilo vytvorenie postu zástupcu generálneho tajomníka OSN. Prvou zástupkyňou generálneho tajomníka OSN bola v januári 1998 menovaná Louise Frechettová z Kanady. Od marca 2006 ju na poste zástupcu generálneho tajomníka vystriedal Malloch Brown zo Spojeného kráľovstva.

Organizácie patriace pod OSN[upraviť | upraviť zdroj]

UNICEF[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: UNICEF

UNICEF [1] je skratka United Nations Children´s Emergency Fund (Detský fond OSN), ktorý vznikol mandátom OSN v roku 1946, aby pomohol deťom po druhej svetovej vojne. Keď sa Európa dostala z hrôz vojny, v roku 1953 Generálny tajomník OSN dal UNICEFu mandát na dlhodobé obdobie, aby mohol získavať finančné prostriedky z rozvinutých krajín a pomáhal deťom v rozvojových krajinách. Svoju činnosť financuje výhradne z dobrovoľných príspevkov vlád členských krajín (prevažujúca časť finančných zdrojov), z príspevkov nevládnych organizácií a ďalších nezávislých subjektov. Nezanedbateľným príjmom sú výťažky z predaja tovaru darčekového charakteru so znakom UNICEF (napr. pohľadníc, kalendárov, hračiek, plastikových tašiek a pod.), ktorý UNICEF organizuje prostredníctvom 37 národných výborov pre spoluprácu s UNICEF vo vyspelých krajinách. UNICEF je na Slovensku zastúpený od roku 1993.

UNESCO[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka UNESCO
Bližšie informácie v hlavnom článku: UNESCO

UNESCO (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru, v angličtine United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) je medzinárodnou organizáciou systému OSN, ktorá má mandát na rozvoj kultúrneho potenciálu svetového spoločenstva, kultúry, vedy a vzdelávania. Stala pri zrode Európskeho strediska pre jadrový výskum, alebo Medzinárodného strediska pre štúdium konzervácie a reštaurovania pamiatok. Pomohla pri vzniku medzivládnych programov v oblasti hydrológie, oceánografie, geológie a životného prostredia. Pod patronátom UNESCO vznikol rad medzinárodných dohovorov vzťahujúcich sa na autorské práva, ochranu pamiatok a iné. Slovensko získalo členstvo v UNESCO 9. februára 1993 (Česko-Slovensko bolo zakladajúcim členom UNESCO).

WHO[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka WHO
Bližšie informácie v hlavnom článku: WHO

Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization, WHO alebo slovenská skratka SZO) je špecializovanou inštitúciou OSN. Prostredníctvom WHO si vymieňajú svoje poznatky a skúsenosti zdravotnícki pracovníci 192 krajín. Ženevské ústredie riadi a koordinuje činnosť 6 regionálnych úradov, ktorých pôsobnosť je celosvetová.

Ďalšie organizácie pod OSN[upraviť | upraviť zdroj]

Charta OSN[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Charta OSN

Charta OSN je základný dokument organizácie. Preambula začína slovami:

My ľud spojených národov, odhodlaní

uchrániť budúce pokolenia pred metlou vojny,
ktorá dvakrát v priebehu nášho života priniesla
ľudstvu nevysloviteľné strasti,

...

a pre tento cieľ

pestovať znášanlivosť a žiť spolu navzájom
v mieri ako dobrí susedia,

...

rozhodli sme sa zjednotiť svoje úsilie, aby sme
dosiahli tieto ciele.

OSN dnes[upraviť | upraviť zdroj]

Ciele OSN do roku 2015[upraviť | upraviť zdroj]

Všetkých 191 členských štátov sa na summite ukončenom dňa 23. decembra 2000 dohodlo vo svojom uznesení, na týchto ôsmich prioritách, ktoré by mali dosiahnuť do roku 2015:

  • zníženie počtu chudobných a hladujúcich na polovicu (tj. prostriedkov na osobu a deň <1USD)
  • odstránenie negramotnosti, aby všetky deti sveta (chlapci aj dievčatá) mohli dosiahnuť plného základného vzdelania
  • odstránenie nerovnosti žien a mužov vo všetkých úrovniach vzdelania
  • zníženie úmrtnosti detí o 2/3 do veku 5-tich rokov
  • zníženie úmrtnosti rodičiek o 3/4
  • zníženie percenta nákazlivosti vírusom HIV (ktorý spôsobuje AIDS), maláriou a ďalších závažných chorôb
  • zabránenie úbytku prírodných zdrojov, znížiť o 1/2 počet ľudí ktorí nemajú prístup k pitnej vode a to do roku 2020,
  • zlepšenie životných podmienok aspoň pre 100 miliónov ľudí žijúcich na chudobných predmestiach (slumoch) svetových veľkomiest
  • rozvinutie svetového nediskriminačného obchodného systému, odstránenie kvót a ciel, podporiť malé a ostrovné krajiny, oddlžovanie chudobných krajín, zlepšiť dostupnosť liekov v rozvojových krajinách.

Požiadavky na reformu[upraviť | upraviť zdroj]

Po 59 rokoch od založenia OSN sa objavila diskusia o reformách OSN. Počet stálych členov Bezpečnostnej rady by sa mal rozšíriť zo súčasných piatich až na desať. Podľa najrozšírenejšieho názoru by sa novým členmi rozhodujúceho orgánu popri doterajších štátoch - USA, Veľkej Británii, Francúzsku, Rusku a Číne mali stať:

Úspechy OSN[upraviť | upraviť zdroj]

Kritika OSN[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi všeobecnú kritiku OSN patria tieto názory:

  • OSN sa snaží uzurpovať moc štátov
  • OSN nie je „spojením národov“, ale spojením režimov. Napríklad Čína s právom veta môže zablokovať jej rozhodnutie, aj keď čínski zástupcovia zastupujú len úzke vedenie komunistickej strany
  • v OSN je široko rozšírená korupcia
  • v OSN majú veľkú moc nezodpovedné krajiny porušujúce ľudské práva, napríklad Líbya bola zvolená 20. januára 2003 za predsedajúcu krajinu Komisie pre ľudské práva (U.N. Human Rights Commission)

Kritika upozorňujúca na konkrétne zlyhania:

Korupcia a OSN[upraviť | upraviť zdroj]

Kritici OSN už dlhšie podrobujú kritike, najmä pre jeho odtrhnutosť od ľudí, s tým súvisiaci nezáujem médií, kvôli čomu údajne nepodlieha žiadnej kontrole. Najsilnejšie sa problémy prejavili pri programe OSN Program Ropa za potraviny, ten vznikol, keď začali prenikať správy, že sankcie uvalené na Saddámov Husseinov režim v Iraku spôsobujú veľké utrpenie obyčajných ľudí. Bezpečnostná rada OSN prijala v apríli 1995 revolúciu, ktorá umožnila Iraku predávať istý objem ropy, aby mal prostriedky na nákup potravín pre obyvateľstvo. Saddám údajne program zneužíval a podplácal viacerých politikov a významných ľudí mimo Iraku, z programu údajne profitoval aj Benon Sevan, blízky spolupracovník Kofiho Annana. Do škandálu bol zapletený i Annanov syn Kojo Annan, ktorý v tej dobe pracoval pre spoločnosť Cotecna. Spoločnosť Cotecna so sídlom v Švajčiarsku zabezpečovala veľa dodávok pre program Ropa za potraviny.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]