Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Small Flag of the United Nations ZP.svg International Civil Aviation Organization
Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo
Flag of ICAO.svg
Typ organizácie Agentúra
Skratka ICAO
Hlavný predstaviteľ France Raymond Benjamin
Stav aktívna
Rok založenia apríl 1947[1]
Sídlo Canada Montreal, Kanada
Web www.icao.int

Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ang. International Civil Aviation Organisation, ICAO), je špecializovaným úrad Spojených národov, ktorý kodifikuje princípy a techniky medzinárodnej leteckej navigácie a zabezpečuje plánovanie a rozvoj medzinárodnej leteckej dopravy k zaisteniu bezpečnosti a systematickému rastu tejto oblasti. Hlavné sídlo je v Montreale.

Organizácia ICAO vznikla v apríli roku 1947 na základe rozhodnutia počas Chicagskej konferencie.

Rada ICAO schvaľuje štandardy a odporúčané postupy týkajúce sa leteckej navigácie, jej infraštruktúry, ochrany pred protizákonným narušením leteckého priestoru, uľahčovanie postupov medzinárodnej prepravy a vykonáva dohľad nad civilným letectvom. Okrem toho ICAO definuje protokoly pre vyšetrovanie leteckých nehôd slúžiace dopravným bezpečnostným úradom v signatárskych krajinách Dohovore o medzinárodnom civilnom letectve, známejšie tiež ako v Chicagskej dohody.

Organizácia si stanovila 4 strategické ciele v oblastiach civilného letectva v otázkach:

  • Bezpečnosti
  • Ochrany
  • Ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného vývoja leteckej dopravy

ICAO býva často zamieňaná s Medzinárodným združením leteckých prepravcov (IATA), obchodným združením pre letecké dopravné spoločnosti, ktoré má tiež hlavné sídlo v Montreale, s Organizáciou civilných poskytovateľov letových navigačných služieb CANSO, alebo s Organizáciou združujúcich poskytovateľov letových navigačných služieb ANSP s hlavným sídlom na letisku Amsterdam Schiphol v Holandsku. Vyššie spomenuté asociácie reprezentujú osobitý záujem v leteckej doprave, pričom ICAO je orgánom organizácie Spojených národov.

Vznik a vývoj organizácie ICAO[upraviť | upraviť zdroj]

Predchodca ICAO bola Medzinárodná komisia pre leteckú dopravu (International Commission for Air. Navigation – ICAN), ktorá organizovala prvú konferenciu v Berlíne v roku 1903, ale nebola uzatvorená žiadna dohoda medzi ôsmimi zúčastnenými krajinami. Na druhom zhromaždení v roku 1906, tiež uskutočnenej v Berlíne bolo zúčastnených už 27 krajín. Tretia konferencia sa konala v Londýne v roku 1912, kde boli pridelené prvé volacie značky pre použitie v lietadlách. ICAN pokračovala v činnosti až do roku 1945.[2][3]

V Chicagu, 7.decembra 1944 podpísalo 52 krajín Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve, tiež známy ako Chicágska dohoda. Podľa jej ustanovení mala byť založená Dočasná medzinárodná organizácia v civilnom letectve (PICAO – Provisional International Civil Aviation Organization) s tým, že bude nahradená trvalou organizáciou, keď 26 krajín ratifikuje Chicágsku dohodu. Týmto organizácia PICAO začala fungovať od 6. júna 1945 čím nahradila ICAN. 26 krajín ratifikovalo Dohovor 5.marca v roku 1947 a následne PICAO bolo zrušené 4. apríla 1947 a nahradené organizáciou ICAO, ktorá začala fungovať v rovnaký deň. V októbri roku 1947 sa ICAO stala úradom Spojených Národov pripojenej k Ekonomickej a Sociálnej rade OSN (ECOSOC).

Návrh z roku 2013 k premiestneniu hlavného sídla ICAO[upraviť | upraviť zdroj]

Štát Katar v apríli v roku 2013 ponúkol miesto nového stáleho hlavného sídla Organizácie od roku 2016. Tento návrh musel byť prehodnotený všetkými 191 členskými ICAO štátmi na ďalšom pravidelnom trojročnom valnom stretnutí zhromaždenia, ktoré sa konalo od 24.septembra až do 4.októbra 2013. Minimálne tri pätiny (60 %) členských štátov by muselo súhlasiť s návrhom Kataru, aby bol schválený. Podľa hovorcu ICAO Anhonyho Philibina nikdy neexistovala oficiálna žiadosť presťahovania sídla ICAO od jeho vzniku. Katar, ktorý sľúbil postavenie masívneho nového sídla pre ICAO a pokrytie všetkých nákladov sa vyjadril, že Montreal je "príliš ďaleko od Európy a Ázie", "má studené zimy", "daňové zaťaženie organizácie ICAO štátom Kanada je vysoké" a "je ťažké sa zúčastňovať na stretnutiach kvôli odmietnutiam Kanadskej vlády s vydaním víz včas".[4]

Podľa kanadských novín Globe and Mail, ťah premiestniť ICAO je čiastočne motivované pro-izraelskou zahraničnou politikou kanadského premiéra Stephena Harpera. S odkazovaním na anonymné zdroje, Globe and Mail vyhlásil, že Arabský veľvyslanci OSN sa stretli v apríli 2013 v New Yorku, kde okrem iného "čas svojho programu venovali boja proti ponechania ICAO v Kanade, vrátane presviedčania spojencov z ostatných krajín k hlasovaniu proti Montrealu v otázke medzinárodných organizácií." Bolo tiež prezentované, že "Niektoré Arabské krajiny podporujú presun sídla ICAO do Kataru bojom k získaniu hlasov ďalších štátov". Noviny Globe to komentovali tým, že "Arabské národy chcú uštedriť ranu Montrealu pre ich postoj k palestínskej otázke, čo by mohlo mať vplyv, ak sa združia práve cez kampaň ICAO" a "strata hlavného sídla ICAO v Montreale by mala väčšie diplomatické ťažkosti u konzervatívcoch premiéra Harpera". Francúzsko, Veľká Británia a Spojené štáty sa vyjadrili proti presťahovaniu hlavného sídla organizácie.

Približne o mesiac neskôr, Katar stiahol svoju ponuku k presťahovaniu hlavného sídla ICAO, čo znamená, že Organizácia ostáva v Montreale. Údajne stiahnutie ponuky Kataru prišlo po návrhu presunu trojročného zasadnutia valného zhromaždenia ICAO do Dohy, čo bolo zamietnuté hlasovaním v počte 22 – 14. Podľa francúzskeho delegáta Michela Wachenheima, "Táto konferencia valného zhromaždenia sa bude konať v Montreale, ako to vždy býva.. a 22 z 36 povedalo nie najmä z dôvodu, že presun do Dohy štyri mesiace pred valným zhromaždením by bol trocha komplikovaný."

Štruktúra a funkcie organizácie ICAO[upraviť | upraviť zdroj]

Pre výkon svojej činnosti si organizácia vymenúva vlastné orgány, tvoriace vnútornú organizačnú štruktúru. Základnú organizačnú štruktúru organizácie ICAO tvorí:

  • Zhromaždenie
  • Rada
  • Sekretariát

Podriadené komisie a výbory vnútornej štruktúry ICAO tvorí:

  • Aeronavigačná komisia
  • Právny výbor
  • Letecký dopravný výbor
  • Výbor pre spoločné financovanie letecko-prevádzkových služieb
  • Finančný výbor

Zhromaždenie[upraviť | upraviť zdroj]

Zhromaždenie predstavuje najvyšší orgán Organizácie ICAO, ktorý sa pravidelne stretáva každé tri roky v Montreale. Tvoria ho všetky členské štáty ICAO. Nečlenské štáty a ďalšie medzinárodné organizácie sa môžu zúčastniť valného zhromaždenia ICAO na základe pozvania Rady ICAO ako pozorovateľské strany. Hlavnou funkciou zhromaždenia je v stanovení základných smeroch činností vykonávaných Organizáciou pri uplatňovaní v sfére medzinárodného civilného letectva.

Rada[upraviť | upraviť zdroj]

Rada predstavuje stály orgán Organizácie ICAO, ktorý zabezpečuje činnosť Organizácie v období medzi zasadnutiami zhromaždenia. Rada je volená každé 3 roky tajným hlasovaním a tvorí ho 36 členských štátov rozdelených do 3 kategórií. Súčasná rada bola zvolená 1.októbra na počas 38.zasadnutia ICAO v Montreale. Valné zasadnutia rady ICAO sa konajú vo väčšine 3-krát za rok a tohto zasadnutia sa bez hlasovacieho práva môžu zúčastniť aj iné členské štáty ICAO, ktoré nie sú zvolené v Rade ICAO, nečlenské krajiny a medzinárodné organizácie. Jej činnosť riadi prezident. Rada ICAO je rozhodujúcim orgánom Organizácie pri tvorbe a úprav Príloh tzv. Annexov, pri postupoch aeronavigačných služieb a plánov a environmentálnych plánov v súlade so súčannými požiadavkami medzinárodného civilného letectva.

KATEGÓRIA I – (štáty významnej dôležitosti v leteckej doprave) – Austrália, Brazília, Kanada, Čína, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Ruská federácia, Veľká Británia a Spojené štáty. Všetky z nich boli znovu zvolené.

KATEGÓRIA II – (štáty s významným prispením poskytovania aeronavigačných zariadení pred medzinárodnú civilnú leteckú navigáciu) – Argentína, Egypt, India, Mexiko, Nigéria, Nórsko, Portugalsko, Saudská Arábia, Singapur, Južná Afrika a Venezuela. Okrem Nórska, Portugalska a Venezuely, všetky ostatné krajiny boli znovu zvolené.

KATEGÓRIA III – (štáty zaisťujúce geografické zastúpenie) – Bolívia, Burkina Faso, Kamerun, Čile, Dominikánska republika, Keňa, Líbya, Malajzia, Nikaragua, Poľsko, Kórejská republika, Spojené Arabské Emiráty a Tanzánia. Bolívia, Čile, Dominikánska republika, Keňa, Líbya, Nikaragua, Poľsko a Tanzánia boli zvolené po prvýkrát.

Sekretariát[upraviť | upraviť zdroj]

Sekretariát ICAO – je správnym orgánom ICAO, ktorý zabezpečuje činnosť Zhromaždenia, Rady a ďalších orgánov a regionálnych útvarov organizácie. V jeho čele stojí generálny tajomník ICAO. Má päť špecializovaných odborov: aeronavigačný, dopravný, právny, technickej pomoci a administratívny.[5]

Aeronavigačná komisia[upraviť | upraviť zdroj]

Aeronavigačná komisia prejednáva technické otázky leteckej prevádzky. Komisiu tvorí 15 členov menovaných Radou. Ide o osoby s náležitou kvalifikáciou a skúsenosťami vo vedeckej aj praktickej oblasti letovej prevádzky. Rozhodnutia sa prijímajú väčšinou hlasov prítomných na zasadaní. Funkcie aeronavigačnej komisie spočívajú predovšetkým v prejednávaní úprav štandardov a odporúčaní, ktoré sa týkajú pravidiel lietania, riadenia letovej prevádzky a pod.[5]

Štatút ICAO[upraviť | upraviť zdroj]

Deviate vydanie Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve obsahuje úpravy od roku 1948 po rok 2006. ICAO sa odvoláva na súčasné vydanie Dohovoru ako na Štatút a označuje ho ako ICAO Doc 7300/9.

Dohovor má 19 príloh, tzv. annexov. Tieto annexy definujú štandardy medzinárodnej civilnej leteckej prevádzky; pri svojom schválení v ICAO sú pre členské štáty odporúčaním, ktoré sú neskôr preberané jednotlivými štátami ako zákonná norma, tzv. Letecký zákon.

Členstvo v ICAO[upraviť | upraviť zdroj]

Členské štáty ICAO

Od novembra 2011 má organizácia ICAO 191 členských štátov vrátane 190 zo 193 členských štátov OSN (takmer členských štátov Dominika, Lichtenštajnsko a Tuvalu), plus Cookove ostrovy.[6]

ICAO štandardy[upraviť | upraviť zdroj]

ICAO tiež štandardizuje určité funkcie pre použitie v leteckom priemysle ako napríklad systém AHMS – štandardy pre elektronické posielanie handlingových správ, čím sa stáva štandardizačnou organizáciou.

Každá krajina by mala mať prístupnú Leteckú informačnú príručku AIP, založenej na štandardoch definovaných ICAOm, kde budú obsiahnuté informácie nevyhnutných pre leteckú navigáciu. Krajiny musia aktualizovať ich príručky AIP každých 28 dní k poskytnutiu definitívnych pravidiel, postupov a informácií v rámci vzdušného priestoru a letísk každej krajiny. ICAO štandardy tiež určujú dočasné možné riziká pre lietadlá, ktoré sú pravidelne publikované v správe NOTAM.

ICAO definuje Medzinárodný model štandardnej atmosféry MSA, ktorý predstavuje štandardné hodnoty tlaku, teploty, hustoty a viskozity v rôznych výškach zemskej atmosféry. Tieto hodnoty sa používajú pri kalibrovaní nástrojov a návrhu lietadiel.

ICAO tiež celosvetovo štandardizuje elektronicky snímateľné pasy. Takéto pasy majú pole, kde sú niektoré informácie u obyčajných pasoch napísané v reťazcoch alfanumerických znakoch vytlačených spôsobom pre optické rozpoznávanie znakov. To umožňuje pracovníkom hraničnej kontroly a iným právnym orgánom vybavenie pasovej kontroly rýchlejšie bez potreby zadávať tieto informácie manuálne do počítača. ICAO publikovalo technický štandard pre tieto zariadenie s názvom Doc 9303 Elektronicky snímateľné cestovné doklady (ang. Machine Readable Travel Documents). Najnovší vydaný štandard sa týka biometrických pasov. Takéto pasy využívajú biometriu k overeniu totožnosti pasažierov. Dôležité informácie v pase sú uložené v malo počítačovom čipe RFID, rovnako ako sú uložené informácie na čipových kartách. Rovnako ako niektoré čipové karty, návrh pasových knižiek vyžaduje vloženie bezkontaktného čipu, ktorý umožňuje uchovanie údajov digitálneho podpisu k zabezpečeniu integrity pasu a biometrických údajov.

ICAO je tiež aktívnou v oblasti riadenia infraštruktúry, čo zahrňuje komunikáciu, navigáciu, sledovanie / Manažment letovej prevádzky (CNS/ATM) systémy, ktoré využívajú digitálne technológie (ako napr. satelitné systémy v rôznych úrovniach automatizácie) k zabezpečeniu bezproblémového systému manažmentu letovej prevádzky.

Ochrana životného prostredia a ICAO[upraviť | upraviť zdroj]

Zníženie negatívneho vplyvu letectva na životné prostredie je jedným z hlavných úloh organizácie, ktorú sa snaží seriózne plniť. Pri plnení ich povinností vyvinula ICAO radu štandardov, postupov a poradenských materiálov pre aplikáciu integrovaných opatrení pre riešenie lietadlového hluku, emisie čo zahŕňa technologické vylepšenia, prevádzkové postupy, správnu organizáciu riadenia letovej prevádzky, vhodné územné a letiskové plánovanie a využívanie trhových možností. Týmito všetkými opatreniami sa prispelo k tomu, že prevádzka lietadla je v súčasnosti o 70 % efektívnejšia ako v 70.rokoch. V roku 2004 si organizácia ICAO stanovila tri hlavné environmentálne ciele:

  • Obmedzenie, alebo zníženie množstvo ľudí negatívne ovplyvnených hlukom lietadiel
  • Obmedzenie, alebo zníženie vplyvu emisií z leteckej dopravy na miestnu kvalitu vzduchu
  • Obmedzenie, alebo zníženie vplyvu emisií skleníkových plynov na celosvetovú klímu.[7]

Registračné kódy letísk, lietadiel a leteckých spoločností[upraviť | upraviť zdroj]

Obe organizácie ICAO aj IATA majú svoj vlastný kódovací systém letísk a leteckých spoločností. ICAO používa štvorpísmenové kódy zatiaľ čo IATA trojpísmenové kódy letísk. ICAO kód je založený na regióne a krajine, kde sa letisko nachádza. Napr. Letisko M.R.Štefánika v Bratislave má ICAO kód LZIB, kde L označuje južný región Európy, Z označuje Slovenskú republiku, IB je pre letisko M.R.Štefánika, pričom ostatné slovenské letiská majú iné posledné 2 písmená. V niektorých prípadoch môže tretie písmeno označovať príslušný letovú informačnú oblasť FIR. Vo väčšine sveta sú kódy IATA a ICAO na sebe nezávislé. Napr. Letisko M.R.Štefánika má IATA kód BTS. Ale regionálny prefix označujúci prvým písmenom v ICAO kóde je pre Spojené štáty K a ICAO kódy sú zvyčajne IATA kódy s týmto prefixom. Napríklad pre letisko Los Angeles je ICAO kód KLAX a IATA kód LAX. Kanada používa rovnaký vzor, kde prefixom je písmeno C, ktoré sa pridáva k IATA kódu k vytvoreniu kódu ICAO. Napr. letisko v Edmontone je v kóde IATA YEG a v kóde ICAO CYEG. Výnimkou sú letiská na Hawaji v Pacifickom regióne označované ICAO kódmi, ktoré začínajú kódom PH; Letisko Kona má ICAO kód PHKO, IATA kód KOA. Je potrebné si všimnúť, že nie všetkým letiskám sú pridelené obe kódové označenie. Letiskám, ktoré neslúžia pre obchodnú prepravu sa kód IATA neprideľuje.

ICAO tiež prideľuje trojpísmenové označenie leteckej spoločnosti, oproti IATA kódom, ktoré obsahujú 2 písmená, alebo 1 písmeno a číslicu. Napr. ICAO kód UAL, IATA kód UA označujú spoločnosť United Airlines. ICAO tiež prideľuje rádiotelefónne označenia prevádzkovateľov lietadiel na celom svete, z jedného, alebo dvoch slov používaných pri leteckej korešpondencii, ktoré sú zvyčajne názvom daného prevádzkovateľa. Napr. ICAO označenie pre leteckú spoločnosť Japan Airlines je JAL a volacia značka Japan Air, ale pre leteckú spoločnosť British Airways je ICAO kód BAW a volacia značka Speedbird. Takto je let 111 spoločnosti Japan Airlines zapísaný ako "JAL111" a volaný pri kominikácií ako "Japan Air Jedna Jedna Jedna", zatiaľ čo obdobne British Airways bude zapísaný ako "BAW111" a vyslovovný ako "Speedbird 111".

ICAO zachováva štandardy pre registráciu lietadiel ("chvostové označenie"), vrátane alfanumerického kódu, ktorý označuje krajinu registrácie. Napríklad lietadlám registrovaným na území SR začínajú registračné znaky písmenami OM.

ICAO tiež zodpovedá za vydávanie alfanumerických kódov typov lietadiel zahrňujúcich 2 až 4 znaky. Tieto kódy umožňujú identifikáciu, ktorá je obvykle používaná v letových plánoch. Pre Boeing 747 sú použité označenia B741, B742, B743, atď. v závislosti na špecifickej verzii (Boeing 747-100, 747-200, 747-300 atď.)

Regióny a regionálne centrá ICAO[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné sídlo organizácie ICAO, Montreal, Quebec, Kanada

ICAO má jedno hlavné sídlo a sedem regionálnych centier:

  • Hlavné sídlo – Montréal, Quebec, Kanada
  • Ázia a Pacifik (APAC) – Bangkok, Thajsko
  • Východo a juhoafrický (ESAF) – Nairobi, Keňa
  • Európa a Severný Atlantik (EUR/NAT) – Paríž, Francúzsko
  • Stredný východ (MID) – Káhira, Egypt
  • Severoamerický, Stedoamerický a Karibský región (NACC) – Mexico City, Mexiko
  • Juhoamerický región (SAM) – Lima, Peru
  • Západo a stredoafrický región (WACAF) – Dakar, Senegal

Vedenie organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam generálnych tajomníkov ICAO[upraviť | upraviť zdroj]

  • Albert Roper (Francúzsko) (1944 – 1951)
  • Carl Ljungberg (Švédsko) (1952 – 1959)
  • Ronald MacAllister Macdonnell (Kanada) (1959 – 1964)
  • Bernardus Tielman Twigt (Holandsko) (1964 – 1970)
  • Assad Kotaite (Libanon) (1970 – 1976)
  • Yves Lambert (Francúzsko) (1976 – 1988)
  • Shivinder Singh Sidhu (India) (1988 – 1991)
  • Philippe Rochat (Švajčiarsko) (1991 – 1997)
  • Renato Claudio Costa Pereira (Brazília) (1997 – 2003)
  • Taïeb Chérif (Alžírsko) (2003 – 2009)
  • Raymond Benjamin (Francúzsko) (2009 – súčasnosť)

Zoznam predsedov Rady[upraviť | upraviť zdroj]

  • Edward Pearson Warner (Spojené štáty) (1947 – 1957)
  • Walter Binaghi (Argentína) (1957 – 1976)
  • Assad Kotaite (Libanon) (1976 – 2006)
  • Roberto Kobeh Gonzalez (Mexiko) (2006 – súčasnosť)

Vyšetrovanie leteckých nešťastí[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu vyšetrovaní leteckých nehôd sú vedené príslušnými úradmi danej krajiny, ktorá je nejakým spôsobom spojená s touto nehodou. Napríklad Letecký a námorný vyšetrovací útvar vykonáva vyšetrovanie v zastúpení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na Slovensku. Organizácia ICAO uskutočnila tri vyšetrovania týkajúcich sa leteckých katastrof, z ktorých dva dopravné osobné letúny boli zostrelené pri medzinárodnom lete nad nepriateľským územím.

  1. Let 114 spoločnosti Lybian Airlines, ktoré bolo zostrelené 21. februára 1973 izraelskými stíhacími lietadlami F-4 nad Sinajským polostrovom v období napätia, ktoré viedlo k arabsko-izraelskej Jomkipurskej vojne. Pri nehode zahynulo 108 ľudí.
  2. Let 007 spoločnosti Korean Air Lines, ktoré bolo zostrelené 1.septembra 1983 sovietskym stíhacím lietadlom Su-15 blízko ostrova Moneron, západne od ostrova Sachalin počas zvýšeného napätia v období Studenej vojny. Pri nehode zahynulo 269 pasažierov vrátane amerického kongresmana Larryho McDonalda.[8]
  3. Let 772 spoločnosti UTA, ktoré bolo zničené výbuchom bomby 19.septembra v roku 1989 nad púšťou Sahara v štáte Niger, ktoré smerovalo z N'Djamena do Paríža. Explózia spôsobila roztrhnutie lietadla, kde zahynulo všetkých 156 pasažierov a 15 členov posádky, vrátane ženy amerického veľvyslanca Roberta L. Pugha. Vyšetrovatelia zistili, že bomba bola umiestnená do nákladového priestoru Čadskými povstalcami podporovaných Líbyou, ktorí boli zodpovední za výbuch. Francúzsky súd odsúdil in absentia šesť Líbyčanov za plánovanie a vykonanie teroristického útoku.[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Založenie ICAO
  2. Registrácie. Golden Years of Aviation.
  3. 1912 Prexify k rádiovým volacím značkám. Golden Years of Aviation.
  4. Boj 'zubami, nechtami' o udržanie ICAO v Montreale, CBC News, May 2, 2013.
  5. a b Jiří Pruša a kolektív (2008). Svet leteckej dopravy. Galileo. ISBN 9788080739386.
  6. Member States.English.pdf. (PDF) ICAO. prístup: 2012-09-06.
  7. Enironmentálna ochrana, ICAO, 2013.
  8. David Pearson (1987). KAL 007: Cover-up. New York: Summit Books. ISBN 978-0-671-55716-4.
  9. UTA Let 772: Letecká vyšetrovacia správa

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku ICAO na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).