Viskozita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Viskozita alebo väzkosť je fyzikálna veličina, miera odporu tekutiny deformovať sa pod vplyvom šmykových (tangenciálnych) napätí. Prejavuje sa vnútorným trením.

Viskozita udáva pomer medzi šmykovým napätím a zmenou rýchlosti v závislosti na vzdialenosti medzi susednými vrstvami pri prúdení skutočných kvapalín.

Určuje únosnosť hydrodynamickej vrstvy a podmienky udržania hydrodynamického trenia. Viskozita je závislá od teploty. Pri mechanizmoch s hydromechanickým trením je zároveň mierou mechanických strát.

Supratekutina má viskozitu rovnú nule.

Meranie viskozity[upraviť | upraviť zdroj]

Pre meranie viskozity sa používajú dve rôzne fyzikálne veličiny.

Dynamická viskozita[upraviť | upraviť zdroj]

Dynamická viskozita sa označuje symbolom {\mu}. SI jednotkou dynamickej viskozity je pascal.sekunda (Pa·s), čo zodpovedá aj vyjadreniu: kg·m-1·s-1

Kinematická viskozita[upraviť | upraviť zdroj]

Kinematická viskozita sa označuje symbolom {\nu}. SI jednotkou je (m2·s-1). Alternatívnou jednotkou je stokes (skratka St).

1 stokes = 0.0001 m2·s−1.

Vzájomný vzťah[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi oboma viskozitami platí jednoznačný vzťah:

\nu . \rho = \mu \
  • ν — kinematická viskozita
  • ρ — hustota tekutiny
  • μ — dynamická viskozita

Viskozitný index[upraviť | upraviť zdroj]

Vyjadruje závislosť viskozity od teploty. Čím vyššie číslo nadobúda, tým je teplotný gradient viskozity menší, t. j. viskozita je menej závislá od zmeny teploty.