Cookove ostrovy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cookove ostrovy
Vlajka Cookových ostrovov


Vlajka
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Te Atua Mou E (Boh je pravda)
LocationCookIslands.png
Miestny názov  
 • dlhý
 • krátky Kūki 'Āirani, Cook Islands (angl.)
Hlavné mesto Avarua
21°12′ j.š. 159°46′ z.d.
Najväčšie mesto Avarua
Úradné jazyky angličtina (úr. j.), maorijčina Cookových ostrovov
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Zástupca kráľovnej
voľne pridružený štát
Sir Frederick Goodwin
Vznik 4. august 1965 (Cookove ostrovy sa tým stali samosprávne a voľne pridružené k Novému Zélandu)
Susedia Kiribati, Tokelau, Americká Samoa, Niue, Tonga, Francúzska Polynézia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
240 km² (210.)  
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • sčítanie (2006)

 • hustota (júl 2005)
 
21 388
19 569

76/km² (124.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
183,2 $ (nie je zaradené.)
9,100 $ (nie je zaradené.)
Mena Novozélandský dolár (existujú aj lokálne mince $5, $2 a $1, ktoré sa inde ako na ostrovoch použiť nemôžu) (NZD)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC-10)
neznáme (UTC)
Medzinárodný kód COK / CK
Internetová doména .ck
Smerové telefónne číslo +682

Cookove ostrovy (po angl.: Cook Islands; ďalšie názvy: Cook-Archipel, Mangaia-Archipel, Hervey-Inseln) sú súostrovie v Tichom oceáne a samosprávna parlamentná demokracia voľne pridružená k Novému Zélandu, súčasť Novozélandského kráľovstva.

Tvorí ich 15 malých ostrovov v Tichom oceáne s celkovou rozlohou 240 kilometrov štvorcových.

Majú 19 569 obyvateľov, z ktorých väčšina sú Maorijovia, ktorých v roku 1823 európski misionári obrátili na kresťanstvo. Hlavné mesto je Avarua a leží na ostrove Rarotonga.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Replika lode Endeavour.

Prvý európsky kontakt s Cookovými ostrovmi sa uskutočnil v roku 1595, kedy Španiel Álvaro de Mendaña de Neira pristál na severnom ostrove Pukapuka. V roku 1606 pristáli Španieli pod portugalskou vlajkou vedení kapitánom Pedrom Fernandezom de Quiros na ostrove Rakahanga. Briti pristáli po prvý raz v roku 1764 na ostrove Pukapuka a pomenovali ho Danger Island, pretože sa im nepodarilo pristáť na ostrove.

Medzi rokmi 17731779 boli južné ostrovy súostrovia Jamesom Cookom viackrát navštívené, pričom bola Rarotonga, hlavný ostrov súostrovia, uvidená po prvýkrát. Slávny kapitán William Bligh pristál s loďou Bounty v roku 1789 na Aitutaki. Pritom priviezol na ostrovy chlebovník. James Cook dal prvému ostrovu, na ktorom pristál Manuae, meno Hervey Islands. Meno Cookove ostrovy dali ostrovom Rusi na počesť Jamesa Cooka. Po prvý raz sa objavilo na ruských mapách.

V septembri/októbri roku 1813 pristáli prví európski úradníci s loďou Endeavour na Cookových ostrovoch. Potom, v roku 1814, pristála Cumberland s obchodníkmi z Nového Zélandu a Austrálie, ktorí hľadali santálové drevo. Na Rarotonge nenašli žiadne, ale vypukli spory medzi námorníkmi a ostrovanmi. Mnohí boli zabití, medzi nimi aj priateľka kapitána Ann Butchers. Zjedli ju a jej kosti vystavili. Je to jediná známa európska žena, ktorú kanibali na Cookových ostrovoch zabili a zjedli.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Cookových ostrovov.
Pláž na Rarotonge.
Hlavná ulica v hlavnom meste Avarua.

Cookove ostrovy sa delia na južnú skupinu Rarotonga (hlavný ostrov), Aitutaki, Atiu, Mangaia, Manuae, Mauke, Mitiaro, Palmerston a Takutea a severnú skupinu s ostrovmi Manihiki, Nassau, Penrhyn (Tongareva), Pukapuka, Rakahanga a Suvorov. Niektoré sú veľmi nízke, vďaka koralovým útesom veľmi ťažko prístupné ostrovy. Ostatné sú vysoké a zarastené hustou vegetáciou. Rastú na nich kokosové palmy a chlebovníky. Severná skupina ostrovov sa skladá väčšinou z atolov.

15 ostrovov a dva útesy sa delia do nasledovných skupín:

Ostrovy v roku 1888 Anglicko „vzalo pod ochranu“ a v roku 1900 anektovalo. Politicky sú odvtedy samosprávnym územím Nového Zélandu, ktorý má na starosti obranu a zahraničnú politiku.

Status Cookových ostrovov je zvláštny. Cookove ostrovy sú samosprávne územie voľne pridružené k Novému Zélandu. Tento status si Cookove ostrovy zvolili v referende, ktoré bolo kontrolované OSN a schválené rezolúciou 1514 (XV), jednomyseľne prijatou Valným zhromaždením OSN.

Cookove ostrovy sa spravujú samé. Ich zákony sú od Nového Zélandu nezávislé. Zákonná a výkonná moc nemá žiadne obmedzenia od Nového Zélandu. Štátna príslušnosť Cookových ostrovov ale neexistuje, obyvatelia Cookových ostrovov sú občania Nového Zélandu.

Cookove ostrovy sú suverénnym subjektom medzinárodného práva, plnoprávne vstupujúcim do medzinárodných vzťahov. Najväčšou prekážkou členstva Cookových ostrovov v OSN je neexistencia občianstva Cookových ostrovov. Z tohto dôvodu niektoré štáty (napr. Japonsko) odmietajú nezávislosť Cookových ostrovov uznať.

Viacero štátov ale už s Cookovými ostrovmi diplomatické styky ako s nezávislým štátom (napr. väčšina krajín západnej a južnej Európy, India, Čína a Austrália) udržiava.

Na základe dohody z roku 1973 prevzal Nový Zéland zahraničné zastúpenie a obranu Cookových ostrovov. Dnes majú Cookove ostrovy vlastnú nezávislú zahraničnú politiku.

Oficiálnym platidlom je na Cookových ostrovoch novozélandský dolár, ktorého ISO 4217 kód je NZD. Okrem novozélandského dolára je používaný aj dolár Cookových ostrovov, čo je miestna verzia novozélandského dolára, ktorá je pevne naviazaná na materskú menu a je platná len na ostrovoch.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Plavákový sprievod počas každoročných osláv Maeva Nui.

Obyvatelia Cookových ostrovov sú väčšinou Polynézania. Patria do niekoľkých etnických skupín, ktoré tvoria spoločenstvo jednotlivých ostrovov alebo ostrovných skupín. Hovoria niekoľkými polynézskymi jazykmi a dialektmi. V posledných rokoch sa rôzne skupiny zlučujú do jednej etnickej komunity. Polynézania z Cookových ostrovov vyznávajú prevažne protestantizmus (85 %) a katolicizmus (12 %). K ich tradičným aktivitám patrí pestovanie kokosových paliem, citrusových plodov, rybolov a lov perál. Každý rok navštívi Cookove ostrovy asi 30 000 zahraničných turistov, čo je pre ostrovy ďalší zdroj príjmov.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Politický systém[upraviť | upraviť zdroj]

Budova parlamentu Cookových ostrovov, predtým táto budova slúžila ako hotel.

Cookove ostrovy sú samosprávna parlamentná demokracia voľne pridružená k Novému Zélandu. Hlavou štátu je kráľovná Alžbeta II., ktorej funkcia je vykonávaná zástupcom kráľovnej Sir-om Frederickom Goodwinom. Zákonodarným orgánom je 24-miestny parlament, ktorý sa volí vo všeobecných voľbách na päťročné obdobie.

Podľa ústavy z roku 1965 sú Cookove ostrovy voľne pridružený štát k Novému Zélandu (každá zo strán môže zmluvu o voľnom pridružení kedykoľvek ukončiť). Vláda Cookových ostrovov má plnú právomoc nad vnútornými záležitosťami a čiastočnú aj nad vonkajšími záležitosťami. Nový Zéland je zodpovedný za obranu Cookových ostrovov a zahraničné zastúpenie (ale svoje kroky musí prekonzultovať s vládou Cookových ostrovov). Cookove ostrovy majú právo na nadviazanie diplomatických vzťahov s ostatnými krajinami a medzinárodnými organizáciami (sú členom, napr. aj SZO a UNESCO, nadviazali diplomatické vzťahy s 28 krajinami). Vzhľadom na svoj špecifický status, sú Cookove ostrovy často považované za nezávislý štát, ale samotná vláda považuje územie Cookových ostrovov bez nezávislosti.

Štáty, s ktorými majú Cookove ostrovy diplomatické vzťahy: Česká republika (2008), Austrália (1994), Belgicko (2005), Bosna a Hercegovina (1996), Čína (1997), Fidži (1998), Francúzsko (2000), Španielsko (1998), India (1998), Írsko (2008), Izrael (2008), Jamajka (2003), Kuba (2002), Malajzia (1992), Nauru (1994), Nemecko (2001), Nórsko (1998), Nový Zéland (1993), Papua-Nová Guinea (1995), Portugalsko (1995), Južná Afrika (1996), Švajčiarsko (2005), Thajsko (2005), Východný Timor (2002), Turecko (2008), Európska únia (2001), Vatikán (1999) a Taliansko (2002).

Hlavy štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie vlády Meno Dynastia Dátumy
18371901 Viktória Hannoverská 18191901
19011910 Eduard VII. Sasko-koburská 18411910
19101936 Juraj V. Windsorská 18641936
1936 Eduard VIII. Windsorská 18941972
19361952 Juraj VI. Windsorská 18951952
od roku 1952 Alžbeta II. Windsorská od roku 1926

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]