Jamajka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jamajka
Vlajka  štátu Jamajka Znak  štátu Jamajka
Vlajka - Jamajka Znak - Jamajka
Národné motto:
Out of Many One People (Z mnohých (národov) jeden národ)
LocationJamaica.png
Oficiálny názov
  - Dlhý

Jamaica
  - Krátky Jamaica
Úradné jazyky angličtina
Hlavné mesto Kingston
Najväčšie mesto -
Hlava štátu Kráľovná Alžbeta II.
Predseda vlády Percival James Patterson
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

159. miesto
10 991 km²
- km²
- km²
1,5 %

Susedia {{{Susedia}}}
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2003

135. miesto
2 695 867

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2003

-. miesto
245 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav [[{{{Rok (HDP na hlavu (PKS))}}}]]

{{{Poradie (HDP na hlavu (PKS))}}}. miesto
{{{HDP na hlavu (PKS)}}}

Vznik

6. august 1962

Forma štátu konštitučná monarchia
Mena jamajský dolár
Gramotnosť -
Časová zóna

UTC-4

Štátna hymna {{{Štátna hymna}}}
Medzin. kód (ISO 3166-1) {{{Medzinárodný kód}}}
Kód motorových vozidiel (OSN) {{{Kód motorových vozidiel}}}
Internetová doména .jm
Smerové telefónne číslo 1 876

Jamajka je štát v strednej Amerike, ktorý sa nachádza na rovnomennom ostrove s dížkou 234 km a šírkou 80 km vo Veľkých Antilách v Karibskom mori. Leží približne 145 km južne od Kuby a 190 km západne od ostrova Hispaniola, na ktorom sa nachádza Haiti a Dominikánska republika. Jeho pôvodní obyvatelia Taínovia pomenovali ostrov Xaymaca, čo znamená „krajina dreva a vody“ alebo „krajina prameňov“. Predtým španielska dŕžava známa ako Santiago, neskôr sa stala britskou korunnou kolóniou Jamaica. Je to tretia najľudnatejšia anglofónna krajina v Severnej Amerike, hneď po USA a Kanade. Jamajka je súčasťou Commonwealthu. V súčasnosti tento ostrov preslavuje neporaziteľný šprintér Usain Bolt.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Jamajky

Bývalá britská korunná kolónia Jamajka získala nezávislosť v auguste 1962. Od tej doby je v rámci Britského spoločenstva parlamentnou demokratickou monarchiou. Hlavou štátu je britská kráľovná Alžbeta II..

Jamajka bola objavená Kryštofom Kolumbom roku 1494 a stala sa španielskou državou. Noví vládcovia založili na ostrove plantáže cukrovej trstiny, na ktorých pracovalo domorodé obyvateľstvo - Aravakovia. Španielske vykorisťovanie pôvodného indiánskeho obyvateľstva viedlo takmer k jeho vyhubeniu, takže museli dovážať čiernych otrokov zo západnej Afriky. Roku 1655 vyslal britský lord protektor Oliver Cromwell na Jamajku expedíciu. Britské vojsko ostrov obsadilo a do roku 1660 odtiaľ Španielov vytlačilo. Roku 1662 bola na Jamajke prijatá prvá ústava zakotvujúca funkciu guvernéra a volené ľudové zhromaždenie. Roku 1670 uznali Španieli britskú nadvládu. Nasledovalo obdobie hospodárskeho rozmachu, vrcholu prosperity Jamajka dosiahla v polovici 18. storočia. Bohatstvo pochádzalo predovšetkým z rozľahlých plantáži cukrovej trstiny (Jamajka bola hlavnou britskou kolóniou produkujúcou cukrovú trstinu) a z obchodu s otrokmi. V tej dobe bol ostrov známy ako centrum obchodu s otrokmi na západnej pologuli. Keď došlo roku 1838 z podnetu britských liberálov k zrušeniu otroctva a výroba cukru z cukrovej repy sa stala vážnym konkurentom pestovania cukrovej trstiny, nastal úpadok jamajského hospodárstva.

Jamajský parlament

Po porážke Ľudovej národnej strany (People´s National Party) vo voľbách roku 1980 sa moci chopili konzervatívci pod vedením ministerského predsedu Edwarda P. Seaga. V októbri 1983 sa krajina podieľala na vojenskej intervencii USA na Grenade. Od roku 1989 vládla Ľudová národná strana, predsedom vlády bol Percival James Patterson, ktorý prisľúbil väčšiu podporu súkromnému sektoru.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Topografická mapa Jamajky

Jamajka je tretí najväčší ostrov Karibiku. Skalnaté pobrežie Jamajky je lemované korálovými útesmi. Vnútrozemie je hornaté s vápencovými krasovými plošinami. Nachádza sa tu pohorie Blue Mountains a ostrov je obklopený úzkou pobrežnou rovinou.

Podnebie Jamajky je tropické, s horúcim a vlhkým počasím, aj keď v hornatejších vnútrozemských oblastiach je klíma miernejšia. Niektoré oblasti južného pobrežia, ako napríklad Liguanea Plain a Pedro Plains, sú relatívne suché, s malým množstvom zrážok. Na ostrove rastú stálo-zelené tropické lesy a savany s veľkým množstvom kaktusov.

Jamajka leží v hurikánovom pásme Atlantického oceánu; preto kvôli prudkým búrkam občas ostrov utrpí značnú škodu. Hurikány Charlie a Gilbert zasiahli Jamajku v rokoch 1951 a 1988, zanechávajúc po sebe obrovské škody a množstvo obetí. Od roku 2000 tiež hurikány Ivan, Dean a Gustav priniesli ostrovu extrémne zlé počasie.

Jamajka je hospodársky relatívne vyspelý štát s nízkou negramotnosťou a bohatým cestovným ruchom. Väčšina veľkých miest leží na pobreží. Najväčšie mestá zahrňujú hlavné mesto Kingston, Portmore, Spanish Town, Mandeville, Ocho Ríos, Port Antonio, Negril a Montego Bay. Kingstonský prístav je jeden z najväčších prírodných prístavov na svete. Na Jamajke je rozptýlených niekoľko turistických atrakcií, ako napríklad vodopády Dunn‘s River Falls v meste St. Ann a YS Falls v meste St. Elizabeth, Blue Lagoon v Portlande a prístav Port Royal.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V posledných rokoch sa Jamajka zmenila z agrárnej krajiny na priemyselnú. Aj keď je poľnohospodársky obrábaná polovica rozlohy ostrova a v poľnohospodárstve je zamestnaná polovica obyvateľstva, hospodársky zisk z ťažby a z priemyselnej výroby je šesťkrát vyšší.

Hlavnými pestovanými plodinami sú cukrová trstina, banány, citrusové plody, káva, tabak a kakao. Krajina má bohaté bauxitové ložiska, k rozvoju jeho ťažby došlo hlavne po druhej svetovej vojne a v súčasnosti zaujíma Jamajka vo vývoze bauxitu popredné miesto na svete. Táto surovina dôležitá hlavne pre výrobu hliníku tvorí 70 % exportu, po ňom nasleduje cukor, banány a citrusové plody. Okrem toho má Jamajka rozvinutý potravinársky a textilný priemysel. Roku 1973 založila Jamajka spolu s Barbadosom, Guayanou, Trinidadom a Tobagom karibské hospodárske spoločenstvo (CARICOM). Roku 1977 došlo k čiastočnému zoštátneniu bauxitového priemyslu. Poľnohospodárstvo, najdôležitejšie hospodárske odvetvie Jamajky, sa nachádza v zložitej situácii, lebo 97 % poľnohospodárskych podnikov tvoria malé, nerentabilné hospodárstva.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rastafarián

Po Portoriku je Jamajka najhustejšie osídleným ostrovom Veľkých Antíl (200 obyvateľov na km). Väčšinu obyvateľov tvoria potomci černošských otrokov, ktorí sem boli dovážaní v 17. a 18. storočí, a preto 95 % Jamajčanov sú černosi alebo mulati. Okrem toho žije na ostrove čínska, indická a belošská menšina.

Väčšina obyvateľstva žije v mestách, z toho dve tretiny v hlavnom meste Jamajky v Kingstone. Prudký rast počtu obyvateľov miest vyvoláva politické a sociálne napätie a časté nepokoje. Ceny bytov v mestách vzrástli za posledných 10 rokov o 36%[1].Roku 1986 vzrástla inflácia na 25 %, tretina obyvateľstva v produktívnom veku je bez práce a ceny potravín oproti roku 1983 sa zvýšili na trojnásobok. Koncom roku 1986 začala vláda zavádzať opatrné zmeny (ceny potravín sú opäť dotované). V parlamentných voľbách 18. decembra 1997 zvíťazila vládnúca Ľudová národná strana (PNP).

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Jamajčan Bob Marley

Jamajka je domovom hudobných štýlov Reggae a Ska, v oblasti reggae je najvýraznejšou postavou Robert Bob Nesta Marley so svojou kapelou The Wailers, zo ska je tu potom populárna napr. slávna hudobná skupina Skatalites.

Absolútne najrozšírenejším náboženstvom na Jamajke je Kresťanstvo, ale najznámejšie náboženstvo spojované s Jamajkou je Rastafariánstvo. To sa vyznačuje napr. vegetariánstvom, odporom k „pohanskej“ medicíne a nosením dredov a pletených rasta čapíc. V súvislosti s Jamajkou sa tiež stretnete s inými farbami, ako majú na vlajke, Rastafariáni totiž považujú za svoju svätú zem (Zion) okrem Jamajky tiež Afriku, do „rasta“ farieb teda patrí okrem čiernej, zelenej a žltej tiež červená.

Na Jamajke rastie marihuana ako burina, Jamajčania ju teda používajú úplne ku všetkému, varia z nej (z časti obsahujúcich menej THC - listy,…), robia z nej laná, odolné oblečenie. Napriek tomu že je fajčenie marihuany na Jamajke mimo zákon, Jamajčania jej fajčia veľa ako národný šport (podobne ako v Tunisku sa fajčia vodné fajky a v Turecku pijú kávu,…). Na Jamajke sa pre konope uchytilo mnoho výrazov (napr. kaya, ganja, ...).

  1. Landzar Real Estate Guide http://jamaica.landzar.com

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

.