Bob Marley

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bob Marley
Bob Marley počas koncertu okolo roku 1980
Bob Marley počas koncertu okolo roku 1980
Základné informácie
Rodné meno Nesta Robert Marley
Umelecké mená Tuff Gong
Narodenie 6. február 1945
Nine Mile, Jamajka
Úmrtie 11. máj 1981
Miami, Florida, USA
Pôsobenie Spevák-skladateľ, hudobník, gitarista, aktivista
Žáner Reggae, Ska, Rocksteady
Hrá na nástroje Spev, gitara, klavír, saxofón, harmonika, perkusie, lesný roh
Gibson Les Paul Special
Roky pôsobenia 1962-1981
Vydavateľstvá Studio One, Upsetter, Tuff Gong
Súvisiace
články
Bob Marley & The Wailers
Wailers Band
The Upsetters
I Threes
Webstránka bobmarley.com

Nesta Robert "Bob" Marley, OM (* 6. február 1945, Nine Mile, Jamajka - † 11. máj 1981, Miami, Florida, USA) bol jamajský spevák-skladateľ a hudobník známy svojími reggae nahrávkami. Bol rytmickým gitaristom a frontmanom ska, rocksteady a reggae skupín The Wailers (1963-1974) a Bob Marley & The Wailers (1974-1981). Marley sa stal najznámejším a najpredávanejším reggae hudobníkom, so 75 miliónmi predanými albumami po celom svete.[1] Takisto dopomohol k rozšíreniu jamajskej hudby a rastafariánstva do celého sveta.[2]

Marleyho hudba bola silne ovplyvnená sociálnymi problémami svojej domoviny.[3] Medzi jeho najznámejšie skladby patria „I Shot the Sheriff“, „No Woman, No Cry“, „Could You Be Loved“, „Duppy Conqueror“, „Stir It Up“, „Get Up Stand Up“, „Jamming“, „Redemption Song“, „One Love“ a „Three Little Birds“,[4] rovnako ako jeho posmrtné skladby „Buffalo Soldier“ a „Iron Lion Zion“. Kompilačný album Legend (1984), ktorý bol vydaný tri roky po jeho smrti, sa stal najpredávanejším reggae albumom pričom získal desaťkrát platinovú platňu (v USA ako diamantová platňa)[5] s predajom viac ako 25 miliónov kópií po celom svete.[6][7] V roku 2004 zaradil časopis Rolling Stone Boba Marleyho na 11. miesto v zozname najlepších hudobných umelcov všetkých čias.[8]

Začiatok života a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Marley sa narodil v malej dedine Nine Mile na Jamajke. Jeho otec, Norval Sinclair Marley (narodený 1895) pracoval ako dozorca na plantáži, keď si vzal Cedella Booker, osemnásťročnú jamajskú černošku. Marley mal desať rokov keď jeho otec zomrel na infarkt v roku 1955 vo veku 60 rokov. Marley bol terčom rasových predsudkov už v mladosti, vďaka jeho zmiešanému rasovému pôvodu a otázkam o jeho vlastnej rasovej identite, ktoré sa tiahli celým jeho životom. Raz povedal:

"Nemám voči sebe predsudky. Môj otec bol biely a moja matka bola čierna. To ma robí miešancom. Nestojím na nikoho strane. Nestojím na strane belochov a nestojím ani na strane černochov. Stojím na strane Boha. Toho, ktorý ma stvoril a spôsobil že pochádzam od bielych aj čiernych."

Marley a jeho matka sa po otcovej smrti na konci 50. rokov presťahovali do hlavného mesta Jamajky Kingstonu, do chudobnej štvrťe Trenchtown. Bol prinútený naučiť sa sebaobrane, pretože sa vďaka jeho výzoru černocha a malej postave stával terčom zastrašovania a tyranizovania. Získal si úctu vďaka jeho fyzickej sile, ktorá mu priniesla prezývku "Tuff Gong". Marley sa tu spoznal s Nevilleom "Bunnym" Livingstonom (neskôr známom ako Bunny Wailer). Opustil školu vo veku 14 rokov a začal pracovať ako učeň v miestnom zváračskom obchode. Vo svojom voľnom čase, on a Livingston začali venovať hudbe s Joeom Higgsom, lokálnym spevákom a Rastafariánom, ktorého mnohí považujú za Marleyho mentora. Neskôr sa stretol aj s Peterom McIntoshom (neskôr známym ako Peter Tosh), ktorý mal podobné hudobné ambície. V 1962 nahral Marley svoje prvé dve pesničky, "Judge Not" a "One Cup of Coffee", s producentom Leslie Kongom. Tieto pesničky, vydané pod pseudonymom Bobby Martell, nezaznamenali väčšiu pozornosť. Pesničky boli neskôr opäť vydané na albume Songs of Freedom, posmrtnej kolekcii Marleyho pesničiek.

„Mám len jednu ambíciu. Mám len jedinú vec, ktorú naozaj chcem aby sa stala. Chcel by som vidieť ľudí spoločne žiť: čiernych, bielych, Číňanov, každého - to je všetko.“

Hudobná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

The Wailers[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1964 Bob Marley, Bunny Livingston, Peter McIntosh založili ska-soulovú skupinu, ktorú nazvali "The Teenagers". Neskôr zmenili názov na "The Wailing Rudeboys", potom na "The Wailing Wailers" a nakoniec na "The Wailers". Neskôr sa k nim pridali Junior Braithwaite, Beverley Kelso a Cherry Smith. V 1966 Braithwaite, Kelso a Smith opustili The Wailers, zanechávajúc len jadro skupiny, trio Marley, Livingston a McIntosh. Marley sa zhostil úlohy leadra, speváka a hlavného skladateľa pesničiek. Veľa zo skorej tvorby "The Wailers" zachytáva ich prvý singel Simmer Down produkovaný Coxsone Doddom v Studio One. Simmer Down dobyl Jamajské rebríčky v roku 1964 a zariadili, že "The Wailers" sa stali jednou z najžiadanejších skupín v krajine. Nasledovali pesničky ako "Soul Rebel" a "400 Years". V roku 1966 si Marley vzal Ritu Andersonovú a žil v jej byte vo Wilmington v Delaware pár mesiacov. Po návrate na Jamajku Marley konvertoval a stal sa členom Rastafariásneho hnutia a začal nosiť ich označenie: dredy. Po konflikte s Doddom, sa Marley a jeho skupina spojili s Lee "Scratch" Perrym a jeho skupinou The Upsetters. Hoci sa toto spojenie rozpadlo po menej ako roku, nahrali mnoho dobrých diel skupiny "The Wailers". Marley a Perry sa rozišli po spore týkajúcom sa nahrávacích práv, ale zostali priaťelmi a pracovali spolu ešte niekoľkokrát. Medzi rokmi 1968 a 1972, Bob a Rita Marleyovci, Peter McIntosh a Bunny Livingston znova nahrali niektoré staré piesne s JAD Records v Kingstone a Londýne, pokúšajúc sa o komercializáciu hudby "The Wailers". Livingston neskôr o týchto pesničkách tvrdil "nikdy nebudú vydané na albume … sú to len demá pre nahrávacie spoločnosti." Prvý album skupiny "The Wailers": Catch A Fire, bol celosvetovo vydaný roku 1973 a predával sa veľmi dobre. Ďalší rok bol nasledovaný albumom Burnin', ktorý obsahoval, okrem iného, aj pesničky "Get Up, Stand Up" a "I Shot The Sheriff". Eric Clapton urobil z pesničky "I Shot the Sheriff" v roku 1974 hit, čím zvýšil Marleyho medzinárodný profil. The Wailers sa rozpadli v roku 1974, keď sa traja hlavní predstavitelia tejto skupiny vydali na samostatné sólo kariéry. Dôvod rozpadu je možné len predpokladať. McIntosh začal nahrávať pod menom Peter Tosh a Livingston pokračoval ako Bunny Wailer.

Bob Marley & The Wailers[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek rozpadu Marley pokračoval v nahrávaní ako "Bob Marley & The Wailers". V jeho novej skupine účinkovali aj bratia Carlton a Aston "Family Man" Barrettovci hrajúci na basoch a bubnoch, Junior Marvin a Al Anderson na gitare, Tyrone Downie a Earl "Wya" Lindo na klávesách a Alvin "Seeco" Patterson. "I Threes" skladajúca sa z Judy Mowatt, Marcia Griffiths, a Marleyho ženy Rity poskytovali sprievodné vokály. V roku 1975 zaznamenal Marley prvý medzinarodný hit, "No Woman, No Cry" z albumu Natty Dread. Tento úspech bol nasledovaný ďalším, tentoraz v podobe albumu Rastaman Vibration (1976), ktorý uspel hlavne v USA, keď zotrval v top desiatke Billboard rebríčku štyri týždne. V decembri 1976, dva dni pred "Smile Jamaica", bezplatným koncertom organizovaným jamajským premiérom Michael Manley v pokuse o upokojenie napätia medzi dvoma súperiacimi politickými skupinami, boli Marley, jeho žena, a jeho manažér Don Taylor zranení pri útoku neznámeho strelca v Marleyho dome. Taylor a Marleyho žena utrpeli vážne zranenia, ale neskôr sa z nich vyliečili. Bob Marley utrpel len menšie zranenia na hrudi a ruke. Streľba bola politicky motivovaná. Nezávisle na tom koncert pokračoval. Marley odišiel z Jamajky na konci roku 1976 do Anglicka, kde nahral svoje albumy Exodus a Kaya. Exodus zotrval v British album charts nepretržite 56 týždňov. Obsahoval štyri hity: "Exodus", "Waiting In Vain", "Jamming", "One Love".. Neskôr bol Marley zatknutý a usvedčený z prechovávania malého množstva marihuany počas pobytu ciest v Londýne. V roku 1978 Marley účinkoval v inom politickom koncerte na Jamajke: One Love Peace koncert, opäť v úsilí upokojiť súperiace strany. Ku koncu jeho vystúpenia, na Marleyho požiadanie, Marley a jeho politický rival Edward Seaga, vstúpili na pódium a podali si ruky. Survival, vzdorovitý a politikou nabitý album, bol vydaný roku 1979. Pesničky ako "Zimbabwe", "Africa Unite", "Wake Up and Live", a "Survival" odrážali Marleyho podporu za boj Afričanov. Začiatkom roku 1980, navštívil 17. apríla Zimbabwe, kvôli jeho oslavám dňa nezávislosti. Uprising (1980) bol posledný štúdiový album Boba Marleyho a je jeho najviac nábožensky založeným dielom, obsahujúc pesničky "Redemption Song" a "Forever Loving Jah". Bolo to v "Redemption Song", kde Marley zaspieval vynikajúci verš:

"Vymaň sa z duševného otroctva. Nikto iný, iba my môžeme oslobodiť svoje mysle…"

Confrontation, vydaný po smrti v roku 1983, zhromažďuje jeho nevydaný materiál vytvorený počas života. Obsahu aj hit "Buffalo Soldier" a nové mixy pesničiek, predtým dostupných len na Jamajke.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Bob Marley mal niekoľko detí: tri so svojou manželkou Ritou, dve adoptované z Ritinho predchádzajúceho vzťahu a niekoľko ďalších detí od rôznych žien. Oficiálna webstránka Boba Marleyho potvrdzuje jedenásť detí.

Tie uvedené na jeho oficiálnej webstránke sú:

  1. Sharon, nar. 23. novembra 1964, dcéra Rity z predchádzajúceho vzťahu, ale po svatbe s Ritou si ju Marley adoptoval
  2. Cedella nar. 23. augusta 1967 Rite Marley
  3. David "Ziggy", nar. 17. októbra 1968, Rite Marley
  4. Stephen, nar. 20. apríla 1972, Rite Marley
  5. Robert "Robbie", nar. 16 May 1972, Pat Williamsovej
  6. Rohan, nar. 19. mája 1972, Janet Huntovej
  7. Karen, nar. 1973 Janet Bowenovej
  8. Stephanie, nar. 17. augusta 1974; podľa Cedelly Booker she was the daughter of Rita and a man called Ital with whom Rita had an affair; nonetheless she was acknowledged as Bob's daughter
  9. Julian, nar. 4. júna 1975, Lucy Pounderovej
  10. Ky-Mani, nar. 26. februára 1976, Anite Belnavisovej
  11. Damian, nar. 21. júla 1978, Cindy Breakspeareovej

Makeda sa narodila dňa 30. mája 1981, Yvette Crichtonovej, po Marleyho smrti.[9]

Posledné roky a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Diagnóza rakovina[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 1977 si však pri svojej obľúbenej hre, futbale, zranil palec. Po vyšetrení mu objavili akrolentiginózny melanóm. Marley odmietol amputáciu, pretože rastafariáni veria, že telo musí byť "celok":[10]

Rastafarián nepodstúpi amputáciu. Nedovolím, aby bol človek rozobraný.

Marley považoval doktorov za podvodníkov. Verný tomuto presvedčeniu Marley odmietol všetky chirurgické zákroky a hľadal iné prostriedky, ktoré by neboli v rozpore s jeho náboženským presvedčením. Takisto odmietol spísať závet, na základe rastafariánskeho presvedčenia, že spísanie závete je potvrdenie smrti, ktoré naruší nekonečnosť ľudského života.

Kolaps a liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Rakovina zasiahla Marleyho mozog, pľúca, pečeň a žalúdok. Po odohraní dvoch predstavení na Madison Square Garden, ako časti jeho 1980 Uprising Tour, skolaboval behom joggingu v New Yorkskom Central Parku. Pokračovanie Uprising Tour bolo zrušené.

Bob Marley zahral svoj posledný koncert v Stanley Theatery v Pittsburghu 23. septembra 1980. Živá verzia "Redemption Song" na albume Songs of Freedom bola nahratá na tomto predstavení. Marley potom požiadal o lekársku pomoc mníchovského špecialistu Josefa Isselsa, ale jeho rakovina už bola v konečnom štádiu.

Smrť a posmrtné ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Keď letel z Nemecka domov na Jamajku, aby tam dožil svoje posledné dni,[11] začal Marley kolabovať a let musel pristáť v Miami, kde ho na okamžité lekárske ošetrenie previezli do nemocnice Cedars of Lebanon Hospital. Zomrel v nemocnici Cedars of Lebanon (cédre Libanonu) v Miami na Floride ráno 11. mája 1981 vo veku 36 rokov. Jeho posledné slová pre jeho syna Ziggyho boli "Za peniaze život nekúpiš."[12] Marley vystrojili štátny pohreb na Jamajke, ktorý kombinoval prvky Etiópskej ortodoxnej cirkvi[13][14] a rastafariánskych tradícií.[15] Bol pochovaný v hrobke neďaleko jeho rodného mesta s jeho gitarou Gibson Les Paul, futbalovou loptou, marihuanovým jointom, prsteňom, ktorý nosil každý deň a ktorý mu dal etiópsky princ Asfa Wossen (najstarší syn jeho veličenstva) a Bibliou.[16] Mesiac pred smrťou obdržal jamajský Rád za zásluhy (Order of Merit).

Hudba Boba Marleyho zostala populárna roky po jeho smrti, a zaručila mu mýtické postavenie v histórii hudby dvadsiateho storočia. Zostal enormne populárny a dobre známy po celom svete, obzvlášť v Afrike. Marley bol uvedený do Rock and Rollovej Siene slávy v marci 1994. V roku 1999 určil časopis Time album Exodus za najlepší album dvadsiateho storočia.

Vo februári 2001 bol Marley posmrtne ocenený soškou Grammy za celoživotné dielo a Rebel Music - dokument o jeho živote bol nominovaný na Najlepšie dlhé hudobné video dokladované v Grammy. Toto video vyhralo rôzne iné ocenenia. S účasťou Rity, niektorými členmi skupiny The Wailers, Marleyho milenkami a deťmi povedalo veľa o jeho príbehu.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Diskografia Boba Marleyho
Štúdiové albumy
Koncertné albumy

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Michael Jackson, Elvis Presley Are Top-Earning Dead Musicians. Rolling Stone, 1. november 2012. Dostupné online [cit. 2013-01-30].
  2. 2007 Pop Conference Bios/Abstracts [online]. Experience Music Project and Science Fiction Museum and Hall of Fame. Dostupné online.
  3. Bob Marley [online]. Rock and Roll Hall of Fame, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online.
  4. Encyclopædia Britannica. [s.l.] : [s.n.], 2006. Kapitola Bob Marley.
  5. MILLER, Doug. Concert Series: 'No Woman, No Cry' [online]. web.BobMarley.com, 26. február 2007, [cit. 2009-10-03]. Dostupné online.
  6. NEWCOMB, Peter. Top Earners for 2004. Forbes, 25. október 2004, s. 9. Dostupné online [cit. 2008-11-30].
  7. Rolling in the money [online]. iAfrica, [cit. 2008-11-30]. Dostupné online.
  8. JEAN, Wyclef. 100 Greatest Artists: Bob Marley [online]. Rolling Stone, [cit. 2013-07-07]. Dostupné online.
  9. DIXON, Meredith. Lovers and Children of the Natural Mystic: The Story of Bob Marley, Women and their Children [online]. The Dread Library, [cit. 2007-06-21]. Dostupné online.
  10. The Tribune, 11. apríl 2011, [cit. 2011-07-26]. Dostupné online.
  11. His story: The life and legacy of Bob Marley [online]. web.bobmarley.com, [cit. 2009-10-04]. Dostupné online.
  12. Why Did Bob Marley Die – What Did Bob Marley Die From [online]. Worldmusic.about.com, [cit. 2011-10-31]. Dostupné online.
  13. Bob Marley's funeral program [online]. Orthodoxhistory.org, [cit. 2010-06-04]. Dostupné online.
  14. 30 Year Anniversary of Bob Marley's Death. Orthodoxhistory.org. prístup: 11 May 2011.
  15. Šablóna:Harvnb
  16. Bob Marley. Find a Grave: (1 January 2001). prístup: 16 April 2009.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bob Marley na anglickej Wikipédii.