New York (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 40°43′00″S 74°00′00″Z / 40.716667°S 74°Z / 40.716667; -74
New York
mesto
NYC Montage 12 by Jleon.jpg
Hore zľava: Midtown Manhattan, Sídlo OSN, Socha slobody, Times Square, Unisphere, Brooklynský most a Lower Manhattan so Staten Island Ferry
Flag of New York City.svg
Vlajka
Seal of New York City.svg
Erb
Oficiálny názov: New York
Prezývka: The Big Apple, Gotham, The City That Never Sleeps
Štát Spojené štáty Spojené štáty
Fed. štát New York
Rieka Hudson River
Nadmorská výška 10 m n. m.
Súradnice 40°43′00″S 74°00′00″Z / 40.716667°S 74°Z / 40.716667; -74
Rozloha 1 214,4 km² (121 440 ha)
 - súše 789,4 km² (78 940 ha)
 - vody 428,8 km² (42 880 ha)
 - aglomerácie 8 683,2 km² (868 320 ha)
 - Metropolitná oblasť 17 405 km² (1 740 500 ha)
Obyvateľstvo 8 391 881 (1. júl 2007) [1]
 - aglomerácie 18 223 567
 - Metropolitná oblasť 19 006 798
Hustota 10 630,71 obyv./km²
 - aglomerácie 2 099 obyv./km²
 - Metropolitná oblasť 1 092 obyv./km²
Založené 1624
Starosta Bill de Blasio
Časové pásmo EST (UTC - 5)
 - letný čas EDT (UTC - 4)
PSČ 100xx–104xx, 11004–05, 111xx–114xx, 116xx
Telefónna prevoľba +1(0)212, (0)718, (0)917, (0)347, (0)646
Poloha mesta v Spojených štátoch
Red pog.svg
Poloha mesta v Spojených štátoch
Poloha mesta New York v rámci federálneho štátu New York
Red pog.svg
Poloha mesta New York v rámci federálneho štátu New York
Wikimedia Commons: New York
Webová stránka: www.nyc.gov

New York (-normovaný názov [2]; nenormované názvy často používané na zabránenie zámeny s rovnomenným štátom: New York City a City of New York ; kastíl. Nueva York; slovenské príd. meno znie newyorský [t.j. bez -k-]) je najľudnatejšie mesto USA a jeho metropolitná oblasť patrí medzi najľudnatejšie na svete. Mesto bolo založené Holanďanmi v roku 1624 ako obchodné stredisko New Amsterdam (hol. Nieuw-Amsterdam - Nový Amsterdam) a od roku 1790 je najväčším mestom Spojených štátov. New York bol tiež prvým hlavným mestom Spojených štátov po prijatí ústavy.[3] V súčasnosti je jedným zo svetových centier obchodu a finančníctva. Samé má ročný hrubý domáci produkt približne 500 miliárd USD, čo by z neho pri pomyselnom porovnaní so štátmi sveta činilo šestnástu najväčšiu ekonomiku planéty. New York má aj globálny vplyv v oblasti médií, politiky, vzdelania, zábavy, umenia, módy a reklamy. Je aj ohniskom medzinárodných vzťahov a diplomacie, pretože sa tu nachádza sídlo OSN.

Mesto sa nachádza na východe USA v južnom cípe pri ústí rieky Hudson do Atlantického oceánu. Nachádza sa v strede megalopolisu Boswash, 350 km od Bostonu a 353 km od Washingtonu D.C.. New York tvorí päť štvrtí: Bronx, Brooklyn, Manhattan, Queens a Staten Island. Z nich iba Bronx je spojený s pevninou, ostatné obvody ležia na ostrovoch. S viac ako 8,3 miliónmi obyvateľov žijúcimi na ploche 789 km² je New York zároveň najhustejšie zaľudneným mestom Spojených štátov.[4][5][6]

Kultúrny význam New Yorku[upraviť | upraviť zdroj]

Veľa miestnych pamiatok je známych po celom svete. Socha slobody vítala milióny imigrantov, ktorí priplávali do Spojených štátov na prelome 19. a 20. storočia. Wall Street, sídlo burzy na dolnom Manhattane, je od druhej svetovej vojny najvýznamnejším svetovým finančným centrom. Pre mesto sú charakteristické mrakodrapy patriace medzi najvyššie v krajine, napríklad Empire State Building, Chrysler Building a predtým World Trade Center.

New York je považovaný za miesto zrodu mnohých kultúrnych hnutí, napríklad Harlemskej renesancie v literatúre a výtvarnom umení, abstraktného expresionizmu (známeho tiež ako Newyorská škola) v maliarstve, hip hopu[7], punku[8], salsy a Tin Pan Alley v hudbe. Kultúrnym centrom mesta je v súčasnosti Broadway.

V roku 2005 sa v New Yorku hovorilo približne 170 jazykmi a 36 % obyvateľov sa narodilo mimo Spojených štátov.[9][10] New Yorku sa vďaka čulému nočnému životu niekedy hovorí Mesto, ktoré nikdy nespí. Ďalšími prezývkami sú Veľké jablko (vďaka tvaru) a Gotham (podľa mesta, v ktorom sa odohráva dej komiksu Batman).[11]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Dolný Manhattan v roku 1660. Sever nie je hore, ale vpravo.
Nový Amsterdam v roku 1664, v tomto roku ho dobyli Angličania a premenovali ho na "New York"
Broadway asi v 1840

Oblasť bola v čase objavu Európanmi v roku 1524[12] obývaná asi 5000 indiánmi z kmeňa Lenape. Objaviteľom bol Giovanni da Verrazzano, taliansky cestovateľ v službách francúzskej koruny, ktorý miesto nazval Nouvelle Angoulême.[13] Prvú európsku osadu pod názvom Nieuw Amsterdam založili Holanďania na južnom cípe Manhattanu v roku 1614 za účelom obchodu s kožušinami. Vodca holandských kolónií Peter Minuit kúpil Manhattan od kmeňa Lenape v roku 1626 za 60 guldenov (dnes už vyvrátená legenda hovorí, že Manhattan bol kúpený za sklenené koráliky v hodnote 24 dolárov).[14][15] V roku 1664 dobyli mesto Angličania a premenovali ho na New York na počesť Jakuba II., kniežaťa z Yorku a Albany.[16] Na konci druhej anglo-holandskej vojny získali Holanďania kontrolu nad indonézskym ostrovom Run, ktorý bol v tej dobe oveľa významnejší, a Angličania si ako výmenu mohli ponechať kontrolu nad New Yorkom. Do roku 1700 klesla populácia kmeňa Lenape na 200 osôb.[12]

Význam New Yorku ako prístavu pod britskou vládou rástol. V roku 1754 bola chartou udelenou Jurajom II. založená na dolnom Manhattane Columbijská univerzita, v tom čase pod menom Kings's College[17]. Počas Americkej vojny za nezávislosť sa v meste odohrala séria bitiek známych pod názvom Newyorská kampaň. V roku 1789 sa v New Yorku zišiel Kongres a prvý prezident George Washington bol inaugurovaný v budove Federal Hall na Wall Street[18]. V roku 1790 predstihol New York Philadelphiu ako najväčšie mesto Spojených štátov.

Mulberry Street, cca. 1900

19. storočie pre mesto znamenalo prílev imigrantov a stály rozvoj. Vizionársky plán rozvoja z roku 1811 navrhoval rozšíriť sieť ulíc po celom Manhattane. V roku 1819 bol otvorený Erijský kanál, ktorý prepojil newyorský prístav s poľnohospodárskymi oblasťami na severe krajiny[19]. Miestnu politiku ovládla Tammany Hall, politické zoskupenia vo vnútri Demokratickej strany kontrolovanej írskymi prisťahovalcami[20]. Niektorí členovia obchodníckej aristokracie presadzovali zriadenie Centrálneho parku, ktorý nakoniec vznikol v roku 1857. V Manhattane aj v Brooklyne žila výrazná slobodná čierna menšina. Otroctvo v New Yorku existovalo do roku 1827, ale počas 30. rokov sa z New Yorku stalo jedno z centier abolicionizmu.

Hnev nad odvodmi do občianskej vojny (1861-1865) viedol v roku 1863 k sérii nepokojov, ktorá bola jedným z najvýraznejších prípadov občianskej neposlušnosti v histórii USA[21]. V roku 1897 bola sformovaná moderná podoba New Yorku spojením Brooklynu (vtedy samostatného mesta), okresu New York (ktoré vtedy obsahovalo časti Bronxu), okresu Richmond a západnej časti okresu Queens.[22] Na prepojenie mesta prispelo otvorenie metra v roku 1904.

Počas prvej polovice 20. storočia sa mesto stalo svetovým centrom priemyslu a obchodu. Bolo však postihnuté niekoľkých tragédiami. Roku 1904 zhorel v úžine East River parník General Slocum, čo si vyžiadalo 1021 obetí. V roku 1911 vypukol požiar firmy Triangle Shirtwaist Factory, ktorému podľahlo 146 ľudí, predovšetkým šičiek. Táto tragédia viedla k rastu odborov International Ladies 'Garment Workers' Union a k zvýšeniu bezpečnosti v továrňach[23].

Stredný Manhattan, 1932. Pohľad z Rockefellerovho centra.

V 20. rokoch bol New York hlavným cieľom čierneho obyvateľstva počas takzvanej Veľkej migrácie z južanských štátov. V roku 1916 sa New York stal domovom najväčšej černošskej komunity v Severnej Amerike. Černošský umelecký smer zvaný Harlemská renesancia prekvital v ére prohibície a obrovského ekonomického rastu, ktorý sa prejavoval výstavbou, pre New York charakteristických, mrakodrapov. V roku 1931 bola postavená budova Empire State Building. New York sa v roku 1948 stal najľudnatejším mestom sveta, keď predstihol Londýn, ktorý sa na prvom mieste držal dlhšie ako sto rokov. Počas veľkej hospodárskej krízy bol v roku 1934 za starostu zvolený reformátor Fiorello LaGuardia, čím bola ukončená osemdesiatročná nadvláda Tammany Hall[24].

Veteráni druhej svetovej vojny a imigranti z Európy sa podieľali na povojnovom rozvoji mesta, ktorý symbolizoval napríklad rad domov v južnom Queense. New York získal po vojne pozíciu globálnej metropoly s Wall Streetom ako ekonomickým centrom sveta, sídlom OSN ako centrom svetovej diplomacie a vďaka rozvoju abstraktného expresionizmu sa z New Yorku stalo aj hlavné mesto svetovej kultúry[25]. V 60. rokoch postihli mesto ekonomické problémy, rasové napätie a rast kriminality, ktoré dosiahli vrchol v 70. rokoch.

Vzkriesenie finančného sektora v 80. rokoch pomohlo zlepšiť mestský rozpočet. V 90. rokoch došlo k upokojeniu rasového napätia, k dramatickému zníženiu kriminality a k masovému prílevu imigrantov z Ázie a Latinskej Ameriky. Ekonomiku mesta začali ovplyvňovať nové odbory, ako napríklad informačné technológie, a v roku 2000 dosiahol New York podľa sčítania obyvateľstva najväčšieho počtu obyvateľov v histórii.

Pohľad na dolný Manhattan pred útokmi z 11. septembra.

V roku 1973 boli postavené budovy Svetového obchodného centra (WTC, tzv. „Dvojičky“). Na severnú vežu bol uskutočnený bombový teroristický útok vo februári 1993, trhavinou uloženou v aute[26]. Obe budovy boli zničené pri ďalšom teroristickom útoku dvomi úmyselnými leteckými kolíziami s vežami 11. septembra 2001. V budovách zahynulo takmer 3000 ľudí. V roku 2012 by na mieste útokov mal byť dokončený mrakodrap Freedom Tower[27].

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Satelitná snímka Newyorskej metropolitnej oblasti, kde žije viac ako 10 miliónov obyvateľov.

New York sa nachádza na severovýchode Spojených štátov, na juhovýchode štátu New York, približne na polceste medzi Washingtonom D. C. a Bostonom. Mestom preteká rieka Hudson, ktorá tu ústi do malého prírodného zálivu a následne do Atlantického oceánu. Väčšina mesta sa nachádza na ostrovoch Manhattan, Staten Island a Long Island, vďaka čomu je rozsah dostupnej pôdy obmedzený a vedie k vysokej hustote obyvateľstva a zástavby.

Rieka Hudson preteká cez Hudson Valley do New York Bay. Medzi New Yorkom a mestom Troy má rieka charakter estuária[28]. Rieka Hudson tvorí hranicu medzi štátmi New York a New Jersey. East River tečie z Long Island Sound a oddeľuje Bronx a Manhattan od Long Islandu. Harlem River spája rieku Hudson a East River.

Pevnina bola neustále upravovaná ľudskou činnosťou, najvýraznejšie vysušovaním pobrežia už od dôb holandskej kolonizácie a to najintenzívnejšie na dolnom Manhattane. Najtypickejším príkladom je Battery Park City, ktoré vzniklo navezením hliny a kameniva zo stavby World Trade Center v 70. a 80. rokoch[29]. Predovšetkým na Manhattane boli ľudskou činnosťou zarovnané mnohé prírodne vzniknuté nerovnosti[30].

Rozloha New Yorku je 1 214,4 km², pričom pevnina má rozlohu 789,5 km² a vodné plochy rozlohu 428,8 km². Najvyšším bodom mesta je Todt Hill na Staten Islande, ktorý dosahuje do 124,9 m n. m.[31] Vrchol je pokrytý lesmi, ktoré sú súčasťou Staten Island Greenbelt[32]

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci sa nachádza na pobreží, je pre New York typické vlhké podnebie (Köppenova klasifikácia podnebia - DFA). Zimy sú tu studené, ale vďaka umiestneniu na pobreží sú tunajšie teploty mierne vyššie ako vo vnútrozemí. Každý rok tu napadne 63,5 až 88,9 cm snehu[33]. Obdobie medzi posledným mrazivým dňom a prvým mrazivým dňom ďalšej zimy trvá v priemere 199 dní[33]. jari a jesene sú v New Yorku rôznorodé, od snežných a studených, cez horúce a suché až po chladné a daždivé. Letá sú horúce a suché. Každé leto je v priemere v 18 až 25 dňoch dosiahnutá teplota 32 °C[33]. Hoci pre New York nie sú typické hurikány, môžu ho výnimočne zasiahnuť, čo sa stalo napríklad v rokoch 1821, keď bol zaplavený dolný Manhattan a 1938, keď bola zničená východnú časť mesta. Dlhodobý vplyv na podnebie má Atlantická multidekadická oscilácia (Atlantic Multidecadal Oscillation), čo je sedemdesiatročný cyklus otepľovania a ochladzovania, ktorý má vplyv napríklad na frekvenciu a silu pobrežných búrok[34].

 Priemerné počasie pre New York 
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec
Najvyššia teplota °C (°F) 21
(70)
22
(72)
27
(81)
31
(88)
36
(97)
38
(100)
39
(102)
38
(100)
37
(99)
29
(84)
27
(81)
21
(70)
Najvyššia priemerná teplota °C (°F) 2
(36)
4
(39)
9
(48)
14
(57)
20
(68)
25
(77)
28
(82)
27
(81)
23
(73)
17
(63)
11
(52)
6
(43)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F) -5
(23)
-4
(25)
0
(32)
6
(43)
12
(54)
17
(63)
20
(68)
19
(66)
14
(57)
8
(46)
3
(37)
-2
(28)
Najmižšia teplota °C (°F) -20
(-4)
-19
(-2)
-15
(5)
-8
(18)
1
(34)
7
(45)
9
(48)
8
(46)
3
(37)
-3
(27)
-10
(14)
-18
(-0)
Zrážky mm (palce) 93.7
(3.69)
74.7
(2.94)
103.6
(4.08)
103.1
(4.06)
113.8
(4.48)
87.6
(3.45)
105.9
(4.17)
102.9
(4.05)
102.9
(4.05)
88.9
(3.5)
101.6
(4)
98.0
(3.86)
Zdroj: [35] 2008-02-25

Životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Časť Central Parku

Hromadná doprava je v New Yorku využívaná najviac v celých Spojených štátoch. Spotreba benzínu je na úrovni, na akej bol celoštátny priemer v 20. rokoch[36]. Vďaka používaniu hromadnej dopravy bolo v roku 2006 v New Yorku ušetrených 7 miliárd litrov benzínu, čo je polovica benzínu ušetreného vďaka používaniu hromadnej dopravy v celých Spojených štátoch[37]. Vďaka vysokému zaľudneniu, nízkemu využívaniu automobilov a vysokému využívaniu hromadnej dopravy je New York jedným z energeticky najefektívnejších miest v Spojených štátoch[38]. Priemerné emisie skleníkových plynov v prepočte na jedného obyvateľa mesta dosahujú 7,1 tony v porovnaní s celoštátnym priemerom 24,5 tony[39]. V New Yorku je vyprodukované iba jedno percento skleníkových plynov vyprodukovaných v celých Spojených štátoch[39], hoci tu žije 2,7 % obyvateľov Spojených štátov. Priemerný obyvateľ New Yorku spotrebuje len polovicu elektrickej energie v porovnaní s priemerným obyvateľom San Francisca a štvrtinu v porovnaní s priemerným obyvateľom Dallasu[40].

Vedenie mesta sa v posledných rokoch zameralo na znižovanie vplyvov na životné prostredie. Vysoká miera znečistenia viedla k rozšíreniu astmy a ďalších chorôb dýchacieho ústrojenstva medzi obyvateľmi mesta[41]. Politikou mesta je kupovať do svojich budov energeticky efektívne vybavenie.[42] New York tiež vlastní najviac autobusov na zemný plyn a s hybridnými motormi v celých Spojených štátoch a tiež sa tu objavili jedny z prvých taxíkov s hybridným pohonom.[43] Mesto bolo jedným zo žalobcov v prelomovom spore u Najvyššieho súdu Spojených štátov Massachusetts v. Environmental Protection Agency, ktorým bola EPA donútená regulovať vypúšťanie skleníkových plynov. New York je tiež svetovým lídrom v budovaní energeticky efektívnych kancelárskych budov, ktorých typickým zástupcom je Hearst Tower.[44]

Pitnú vodu získava New York z Catskill Mountains[45] Táto voda je natoľko kvalitná, že nevyžaduje ďalšie chemické úpravy pred distribúciou spotrebiteľom, čo je možné len v ďalších štyroch veľkých amerických mestách.

Charakter mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na stredný Manhattan z Empire State Building

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad z Empire State Building
Typický newyorský obytný dom
Radové domy postavené v 19. storočí v Brooklyne

Charakteristickým znakom New Yorku je nesmierne množstvo mrakodrapov, predovšetkým na Manhattane. V New Yorku sa nachádza asi 5 600 mrakodrapov a 48 z nich má viac ako 200 m, čo je najviac na svete[46]. Najvyšší počet mrakodrapov na svete, či už kancelárskych alebo obytných, je daný predovšetkým vysokou hustotou zaľudnenia, obmedzenou rozlohou dostupných pozemkov a teda ich vysokou cenou[47].

V New Yorku sa nachádzajú výrazné budovy mnohých architektonických štýlov. Woolworth Building (1913) postavená v novogotickom štýle s masívnymi prvkami gotickej architektúry, ktoré sú rozpoznateľné z ulice, ktorá je o desiatky metrov nižšie. Zákon z roku 1916 obmedzil výšku mrakodrapov v závislosti od veľkosti stavebnej parcely, aby slnečný svit dosiahol na ulice[48]. Typickým zástupcom štýlu Art Deco je Chrysler Building (1930) so svojou charakteristickou zužujúcou sa špičkou. Mnohí architekti a historici považujú Chrysler Building za architektonicky najhodnotnejší mrakodrap v meste. Medzinárodný štýl reprezentuje Seagram Building (1957). Condé Nast Building (2000) je zástupcom energeticky efektívnych budov[44].

Pre obytné oblasti sú typické honosné radové domy postavené z hnedého pieskovca, ale aj omšelé bytové domy postavené v období najväčšieho rozvoja mesta medzi rokmi 1870 a 1930[49]. Najpoužívanejšími stavebnými materiálmi sú od veľkého požiaru v roku 1835 kameň a tehly[50]. Stavebné materiály neboli, ako v prípade Paríža, ťažené priamo z podložia mesta, ale boli dovážané z rôznych vzdialených kameňolomov a teda majú odlišné odtiene.[51]. Špecifikom New Yorku je veľké množstvo drevených vodných nádrží umiestnených na strechách. Ich inštalácia bola vyžadovaná u budov majúcich viac ako šesť poschodí, aby mohol byť obmedzený tlak vody vo vodovodoch, ktoré by vysokým tlakom mohli byť poškodené[52]. V 20. rokoch sa do módy dostalo bývanie v domoch v odľahlých oblastiach mesta vybudovaných na základe ideí hnutia Garden city movement, napríklad na Jackson Heights v Queense, ktoré sa stali dostupnými vďaka výstavbe metra[53].

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

New York je tvorený piatimi mestskými časťami, ktoré sa kryjú s administratívnou úrovňou county[54]. New York je ďalej zložený z desiatok až stoviek štvrtí, ktoré majú neraz svoju špecifickú atmosféru a históriu. Keby mestské časti boli samostatnými mestami, štyri z nich (Brooklyn, Bronx, Manhattan a Queens) by patrili medzi desať najľudnatejších miest Spojených štátov.

Päť newyorských mestských častí:Manhattan,Brooklyn, Queens,The Bronx,Staten Island
  • The Bronx (Bronx County: 1 373 659 obyv.)[55] je najsevernejším newyorským obvodom. Nachádza sa tu Yankee Stadium, domovský štadión tímu New York Yankees, alebo najväčšie družstevne vlastnený obytný komplex v Spojených štátoch, Co-op City[56]. Okrem malej časti Manhattanu známej ako Marble Hill je Bronx jedinou časťou New Yorku, ktorá sa nachádza na americkej pevnine. V Bronxe sídli Bronx Zoo, najväčšia metropolitná zoo v Spojených štátoch s rozlohou 107,2 ha a s viac ako 6 000 zvieratami[57]. Bronx je miestom vzniku repu a hip-hopu.
  • Brooklyn (Kings County: 2 528 050 obyv.)[55] je najľudnatejšou mestskou časťou New Yorku. Do roku 1898 bol Brooklyn samostatným mestom. V súčasnosti je pre neho charakteristická veľká kultúrna, sociálna a etnická diverzita, nezávislá umelecká scéna, mnoho špecifických štvrtí a unikátne architektonické dedičstvo. Je to tiež jediná mestská časť s výnimkou Manhattanu, ktorá má svoje obchodné centrum. K Brooklynu patrí dlhá pláž a Coney Island založená v 70. rokoch 19. storočia ako jedna z prvých rekreačných oblastí v Spojených štátoch[58].
  • Queens (Queens County: 2 270 338 obyv.) [55] je najrozľahlejšia a etnicky najdiverzifikovanejšia county v Spojených štátoch [59] a vďaka rastúcej populácii by sa mohol stať najľudnatejšou newyorskou mestskou časťou. Pôvodne sa tu nachádzalo niekoľko malých miest a dedín založených Holanďanmi, dnes tu žije predovšetkým stredná trieda. Je to jediné veľké county v Spojených štátoch, kde medián príjmov černochov dosahuje 52 000 USD za rok, čo je viac ako u belochov[60]. Nachádza sa tu Shea Stadium, bývalý domovský štadión New York Mets, každoročne sa tu koná US Open. V Queense sa nachádzajú aj dve najväčšie newyorská letiská, LaGuardia a JFK.
  • Staten Island (Richmond County: 481 613 obyv.)[55] má najvýraznejší suburbárny charakter zo všetkých mestských častí. S Brooklynom ho spája Verrazano-Narrows Bridge a s Manhattanom Staten Island Ferry, čo je súčasne aj jedna z najpopulárnejších atrakcií v meste, pretože ponúka skvelý výhľad na Sochu slobody, Ellis Island a dolný Manhattan. Na Staten Islande sa nachádza park s rozlohou 25 km² s 56 km turistických chodníkov a jeden z posledných nedotknutých lesov v meste, ktorý je od roku 1984 začlenený do systému ochrany prírody.

Kultúra a život v meste[upraviť | upraviť zdroj]

Metropolitan Museum of Art, jedno z najväčších múzeí sveta.

„Zdá sa, že kultúra je vo vzduchu, ako súčasť počasia“, napísal o New Yorku spisovateľ Tom Wolfe[61]. Mnoho významných amerických kultúrnych hnutí vzniklo v New Yorku, napríklad Harlem Renaissance, ktorá formovala černošskú literatúru v Spojených štátoch. Mesto bolo centrom džezového hnutia v 40. rokoch a abstraktného expresionizmu v 50. rokoch a miestom zrodu hip-hopu v 70. rokoch. Lokálna punková a hardcore scéna dosiahla vrcholného vplyvu v 70. a 80. rokoch. V New Yorku má tá tiež dlhú tradíciu židovská americká literatúra. Mnoho populárnych indie rockových kapiel vzniklo v New Yorku v posledných rokoch, napríklad The Strokes, Interpol, The Bravery, Scissor Sisters a They Might Be Giants.

Kultúrny život[upraviť | upraviť zdroj]

New York je jedným z centier americkej kinematografie. Manhatta (1920), prvý americký avantgardný film sa natáčal v New Yorku[62]. V súčasnosti sa tu natáča druhý najvyšší počet filmov v Spojených štátoch. V New Yorku sídli viac ako 2 000 umeleckých a kultúrnych organizácií a viac než 500 galérií rôznych veľkostí [63]. Mesto dotuje miestnu kultúru viac ako je ročný rozpočet National Endowment for the Arts[63]. Bohatí priemyselníci 19. storočia vybudovali sieť kultúrnych centier ako sú Carnegie Hall a Metropolitan Museum of Art, ktoré sú celosvetovo preslávené. Elektrifikácia mesta umožnila výrobu prepracovaných divadelných predstavení. Od 80. rokov 19. storočia sú divadla na Broadwayi a pozdĺž 42. ulice výkladnou skriňou muzikálového umenia.

Predstavenie, napríklad od Harrigana a Harta alebo George M. Cohana, boli často ovplyvnené miestnymi prisťahovalcami a často odrážali témy nádeje a ambícií. V súčasnosti tvoria muzikály najväčšiu časť newyorskej divadelnej produkcie. 39 najväčších divadiel s viac ako 500 miestami je súhrnne označovaných ako Broadway podľa ulice, ktorá prechádza divadelnou štvrťou v okolí Times Square[64].

The Lincoln Center for the Performing Arts, ktoré obsahuje Jazz at Lincoln Center, Metropolitan Opera, New York City Opera, New York Philharmonic, New York City Ballet, Vivian Beaumont Theatre, Juilliard School a Alice Tully Hall je najväčším kultúrnym centrom v Spojených štátoch. Central Park SummerStage organizuje počas leta predstavenia v Central Parku a asi 1 200 koncertov a ostatných podujatí po celom meste[65].

Turistický ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Central Park, najnavštevovanejší park v Spojených štátoch[66]
Central Park, najnavštevovanejší park v Spojených štátoch[66]

Turistika je významným zdrojom príjmov, pretože mesto ročne navštívi asi 40 miliónov turistov[67]. Najpopulárnejšími destináciami sú Empire State Building, Ellis Island, divadlá na Broadwayi, múzeá ako Metropolitan Museum of Art a ďalšie miesta ako Central Park, Washington Square Park, Rockefeller Center, Times Square, Bronx Zoo, New York Botanical Garden, luxusné obchody na Fifth Avenue a Madison Avenue alebo udalosti ako Halloween Parade v Greenwich Village, Tribeca Film Festival a vystúpenia v Central Parku. Najpopulárnejšou atrakciou je Socha slobody, jedna z ikon Spojených štátov[68].

Newyorská gastronómia je ovplyvnená imigrantmi. Židia a Taliani preslávili miestne pečivo (Bagels), tvarohové koláče (Cheesecake) a newyorskú pizzu. Viac ako 4 000 licencovaných pouličných predajcov, medzi ktorými je mnoho imigrantov, ponúka jedlá zo stredného východu ako sú falafel a kebab, ale najobľúbenejšie sú aj naďalej hotdogy a praclíky[69]. V meste s nachádza aj mnoho z najvyhlásenejších amerických reštaurácií[70].

V New Yorku sa rozkladajú parky s celkovou rozlohou asi 113 km² a taktiež 22 km verejných pláží[71]. Gateway National Recration Area s rozlohou tisíce akrov patrí do systému národných parkov. Jamaica Bay Wildlife Refuge má rozlohu 36 km² a pokrýva tak väčšinu Jamaica Bay. Central Park navrhnutý Frederickom Law Olmstedom a Calvertom Vauxom je s 30 miliónmi návštevníkov najnavštevovanejším parkom Spojených štátov, čo je o desať miliónov viac než u Lincoln Parku v Chicagu, ktorý je druhý najnavštevovanejší[66]. Prospect Park v Brooklyne navrhnutý taktiež Olmstedom a Vauxom má 36 ha veľkú lúku[72]. Vo Flushing Meadows-Corona Parku v Queense, ktorý je tretí najväčší v meste, sa konali svetové výstavy 1939 a 1964.

Médiá[upraviť | upraviť zdroj]

Pasažieri hromadnej dopravy patria medzi hlavných odberateľov novín.[73]

New York je svetovou metropolou televízie, reklamy, hudby a novinových a knižných vydavateľstiev a je zároveň aj najväčším mediálnym trhom v Severnej Amerike (nasledovaný Los Angeles, Chicagom a Torontom)[74]. Medzi miestne mediálne skupiny patria Time Warner, News Corporation, Hearst Corporation a Viacom. Sedem z desiatich najväčších svetových reklamných agentúr sídli v New Yorku[75]. Tri zo štyroch najväčších hudobných značiek sídlia v New Yorku. V New Yorku sa točí tretina amerických nezávislých filmov[76]. Viac ako 200 novín a 350 časopisov má v meste svoje sídlo[76] a knižné nakladateľstvá zamestnávajú viac ako 25 000 ľudí[77].

Dvoje z troch celoštátne vydávaných novín majú redakciu v New Yorku a to The New York Times a The Wall Street Journal. Medzi najvýznamnejšie bulvárne denníky vydávané v meste patrí The New York Daily News a The New York Post založený v roku 1801 Alexandrom Hamiltonom. Veľa miestnych novín je zameraných na etnické menšiny, približne 270 časopisov a novín vychádza vo viac ako 40 jazykoch[78]. El Diario La Prensa je najpredávanejším a najstarším newyorským španielsky písaným denníkom[79]. The New York Amsterdam News sídliaca v Harleme je populárny v černošskej komunite. The Village Voice sú najpopulárnejšie alternatívne noviny.

New York je centrom televíznej tvorby, pretože tu sídlia štyri najväčšie americké stanice, ABC, CBS, FOX a NBC. Sídli tu tiež mnoho staníc káblovej televízie ako HBO, MTV, Fox News a Comedy Central. V roku 2005 bolo v New Yorku natáčaných viac ako 100 televíznych relácií[80].

V New Yorku sídli veľa nekomerčných médií. Najstaršou nekomerčnou stanicou v Spojených štátoch je Manhattan Neighborhood Network založená v roku 1971[81]. WNET je najväčšou miestnou nekomerčnou stanicou a primárny poskytovateľ obsahu celoštátnej PBS. Nekomerčné WNYC, ktoré do roku 1997 vlastnilo mesto, je najpočúvanejším rádiom v Spojených štátoch[82]. Mesto prevádzkuje televíznu stanicu nyctv, ktorá vyprodukovala niekoľko relácií o miestnej kultúre a politike ocenených cenou Emmy.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Yankee Stadium, domovský štadión New York Yankees.

New York má svojich zástupcov v štyroch najväčších amerických športových ligách, pričom všetky ligy majú svoje sídlo v meste. New York je jedným z mála amerických miest, kde je baseball populárnejší ako americký futbal. V rámci Svetovej série sa tu odohralo štrnásť duelov medzi newyorským tímami, pričom tieto duely sa prezývajú Subway Series. New York je jednou z piatich metropolitných oblastí, ktorá má v najvyššej súťaži dva baseballové tímy (ostatné sú Chicago, Washington-Baltimore, Los Angeles a San Francisco Bay Area). V súčasnosti New York v MLB reprezentujú New York Mets a New York Yankees, ktoré sa počas sezóny stretnú šesťkrát. Yankees sa stali víťazmi Svetovej série dvadsaťšesťkrát a Mets dvakrát. V meste sídlili tímy New York Giants (teraz San Francisco Giants) a Brooklyn Dodgers (teraz Los Angeles Dodgers). Oba tímy sa presťahovali do Kalifornie v roku 1958. V meste sídli aj dva tímy Minor league baseball a to Staten Island Yankees a Brooklyn Cyclones.

Newyorský maratón je najväčším maratón na svete.

Reprezentantmi mesta v National Football League (americký futbal) sú New York Jets a New York Giants (oficiálne New York Football Giants), hoci oba tímy hrajú svoje zápasy na Giants Stadium v New Jersey.

V National Hockey League reprezentujú mesto New York Rangers, ktorí hrajú svoje domovské zápasy v Madison Square Garden a New York Islanders hrajúce v Nassau Veterans Memorial Coliseum v meste Uniondale na Long Islande.

Tím Red Bull New York reprezentuje mesto v Major League Soccer (futbal). Aj tento tím však hrá domovské zápasy v New Jersey v Red Bull Arene.

US Open je štvrtým a posledným Grand Slamovým turnajom.

V National Basketball Association sú reprezentantom New Yorku New York Knicks a vo Women's National Basketball Association tím New York Liberty. Prvý vysokoškolský basketbalový turnaj, National Invitation Tournament, sa v New Yorku uskutočnil v roku 1938 a koná sa tu dodnes[83]. Rücker Park v Harleme je slávne ihrisko, kde sa veľa profesionálnych športovcov zúčastňujú letnej ligy.

V New Yorku sa tiež koná mnoho medzinárodných športových podujatí. V Queense sa každý rok koná tenisový US Open, jeden z Grand Slamových turnajov. Newyorský maratón je najväčším maratón na svete a ročníky 2004-2007 sú na prvých štyroch miestach medzi maratónmi čo do počtu pretekárov, ktorí dobehli do cieľa. V roku 2007 preteky dokončilo celkovo 38 557 bežcov[84]. Millrose Games je každoročný atletický míting, v rámci ktorého sa bežia preteky na jednu míľu známe ako Wanamaker Mile. V New Yorku je taktiež populárny box a každoročne sa tu koná niekoľko turnajov, napríklad Amateur Boxing Golden Gloves v Madison Square Garden.

Mnoho športových odvetví je úzko späté s komunitami imigrantov. Stickball, pouličná verzia bejzbalu, hrali predovšetkým mladíci z robotníckej triedy talianskeho, nemeckého a írskeho pôvodu v 30. rokoch. Stickball sa v uliciach hrá dodnes a jedna ulica bola v Bronxe premenovaná na Stickball Blvd. V posledných rokoch sa v komunitách imigrantov z Južnej Ázie a Karibiku rozšíril kriket. Pouličný hokej, futbal a basketbal sú ďalšie športy, s ktorými sa dá na newyorských uliciach stretnúť. Vďaka skutočnosti, že na uliciach možno naraziť na všemožné športy a športovcov všetkých vekových kategórií, sa New York niekedy označuje za „najväčšie mestské ihrisko“ na svete[85].

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

New York Stock Exchange je najväčšou svetovou burzou.

New York je spolu s Londýnom a Tokiom hlavným centrom globálnej ekonomiky[86]. New York je centrom amerického finančníctva, poisťovníctva a obchodu s nehnuteľnosťami. Odhadovaný hrubý domáci produkt newyorskej metropolitnej oblasti dosiahol v roku 2006 952,6 miliárd USD, čo z newyorskej metropolitnej oblasti robí najväčšiu miestnu ekonomiku v Spojených štátoch[87]. V metropolitnej oblasti je sústredená väčšina ekonomickej aktivity v štátoch New York a New Jersey[87]. V New Yorku sídli veľa najvýznamnejších obchodných spoločností, napríklad 44 spoločností zo zoznamu Fortune 500[88]. New York je unikátny aj veľkým počtom zahraničných spoločností pôsobiacich v meste. Jednu desatinu pracovných miest v súkromnom sektore tvoria zahraničné spoločnosti[89].

V meste sa nachádza niekoľko z najdrahších svetových nehnuteľností. Dňa 2. júla 2007 bola predaná budova č. 450 na Park Avenue za 510 miliónov USD, čo znamená, že 1 m² stál 17 104 USD. Predchádzajúci rekord držala jeden mesiac budova č. 660 na Madison Avenue, kde 1 m² stál 15887 USD[90].

Stredný Manhattan je najväčším obchodným centrom v Spojených štátoch a nachádza sa tu najviac newyorských mrakodrapov. Dolný Manhattan je tretím najväčším americkým obchodným centrom. Sídli tu New York Stock Exchange a NASDAQ, dve najväčšie svetové burzy cenných papierov čo do priemerného denného objemu obchodov a celkovej trhovej kapitalizácie[91]. Viac ako 35 % percent príjmov ekonomiky generuje finančný sektor[92]. Významným faktorom v miestnej ekonomike je aj obchod s nehnuteľnosťami, pretože celková cena všetkých newyorských nehnuteľností sa v roku 2006 odhadovala na 802,4 miliárd USD[93]. Najhodnotnejšou nehnuteľnosťou je Time Warner Center, ktorej trhová cena sa v roku 2006 odhadovala na 1,1 miliardu USD[93].

Miestny televízny a filmový priemysel je po Hollywoode druhý najväčší v Spojených štátoch[94]. Kreatívne odvetvia ako média, reklama, móda, dizajn a architektúra zamestnávajú čoraz viac obyvateľov a New York v týchto odboroch získava v porovnaní s inými mestami výraznú výhodu[95]. Vzostupnú tendenciu zaznamenávajú aj hi-tech odbory ako biomechanika, softvérové inžinierstvo, herný dizajn a internetové služby, čo ešte zvýrazňuje fakt, že v okolí mesta končia podmorské optické káble[96].

Veľké množstvo obyvateľov je zamestnaných v priemysle, ale ich počet postupne klesá. Medzi najvýznamnejšie produkty vyrábané v New Yorku patria odevy, chemikálie, kovové výroby, potraviny, alebo nábytok.[97] najstabilnejším sektorom je potravinárstvo[98]. Vo výrobe potravín je zamestnaných viac ako 19 000 obyvateľov, mnohokrát imigrantov s malou znalosťou angličtiny a ročný obrat dosahuje 5 miliárd USD. Špecifickým newyorským exportným artiklom je čokoláda, ktorej export dosahuje ročne hodnotu asi 234 miliónov USD.[98]

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Porovnanie New Yorku so štátom New York a celými Spojenými štátmi
Sčítanie ľudu 2000 New York Štát NY USA
Počet obyvateľov 8 008 278 18 976 457 281 421 906
Populačná zmena v období od 1990 do 2000 +9.4% +5,5% +13,1%
Hustota zaľudnenia 10 194/km2 155/km2 31/km2
Mediánový príjem domácnosti (1999) $ 38 293 $ 43 393 $ 41 994
Bakalársky titul alebo vyšší 27 % 27 % 29 %
Narodenia v zahraničí 36 % 20 % 11 %
Belosi 45 % 68 % 75 %
Belosi (ne-Hispánci) 37 % 62 % 67 %
Černosi 28 % 16 % 12 %
Hispánci (akákoľvek rasa) 27 % 15 % 11 %
Aziati 10 % 6 % 4 %
Populačný vývoj
Rok Obyv.  %±
1790 33 131
1800 60 515 82.7%
1810 96 373 59.3%
1820 123 706 28.4%
1830 202 589 63.8%
1840 312 710 54.4%
1850 696 490 122.7%
1860 813 669 16.8%
1870 942 292 15.8%
1880 1 206 299 28.0%
1890 1 515 301 25.6%
1900 3 437 202 126.8%
1910 4 766 883 38.7%
1920 5 620 048 17.9%
1930 6 930 446 23.3%
1940 7 454 995 7.6%
1950 7 891 957 5.9%
1960 7 781 984 -1.4%
1970 7 894 862 1.5%
1980 7 071 639 -10.4%
1990 7 322 564 3.5%
2000 8 008 288 9.4%
2010 8 175 133 2.1%

New York je najľudnatejším mestom Spojených štátov s odhadovaným počtom 8 274 527 obyvateľov (v roku 1990 to bolo 7,3 milióna)[55]. Obyvatelia mesta tak tvoria asi 40 % obyvateľov štátu New York a približne rovnaký podiel obyvateľov newyorskej metropolitnej oblasti. V poslednej dekáde počet obyvateľov rástol a odhaduje sa, že v roku 2030 dosiahne 9,2 až 9,5 milióna obyvateľov[99].

Dvoma základnými demografickými charakteristikami sú hustota zaľudnenia a kultúrna diverzita. S hustotou obyvateľstva dosahujúcou 10 194 obyv./km² je New York najhustejšie zaľudneným mestom Spojených štátov s počtom obyvateľov nad 100 000[100]. Hustota zaľudnenia na Manhattane dosahuje 66 940 obyv./km², čo je najviac zo všetkých amerických counties[101][102].

New York je veľmi kultúrne a etnicky rozmanitý. Historicky bol miestom vstupu imigrantov na americkú pôdu a pojem melting pot bol prvýkrát použitý na označenie imigrantov obývaných štvrtí na Lower East Side. Dnes je 36 % obyvateľov mesta narodených mimo územia Spojených štátov[10]. Po Los Angeles a Miami je to tretí najväčší podiel v Spojených štátoch[102]. Kým v týchto mestách sú imigranti kultúrne homogénni, v prípade New Yorku neexistuje žiadna dominantná imigrantská kultúra. Najväčší počet súčasných imigrantov do New Yorku pochádza z týchto desiatich krajín: Dominikánska republika, Čína, Guyana, Mexiko, Ekvádor, Haiti , Trinidad a Tobago, Kolumbia a Rusko[103] V meste sa hovorí asi 170 jazykmi.[9].

Newyorská metropolitná oblasť je taktiež domovom početnej židovskej komunity, najväčšej mimo Izrael. V žiadnom meste sveta nežije toľko Židov ako v New Yorku. Približne 12 % jeho obyvateľov sú Židia, alebo majú židovských predkov[104]. V New Yorku žije asi jedna štvrtina Američanov indického pôvodu[105] a najväčšia černošská komunita v Spojených štátoch.

Podľa údajov z roku 2005 existuje v meste päť veľkých etnických skupín, ktoré tvoria Portorikánci, Taliani, Karibovia, Dominikánci a Číňania[106]. Newyorská portotikánská komunita je najväčšia mimo Portorika[107]. Taliani prichádzali do mesta vo veľkom počte hlavne na začiatku dvadsiateho storočia. Výraznú a šiestu najpočetnejšiu komunitu tvoria Íri.

V New Yorku existuje silná disproporcia medzi príjmami. Kým najchudobnejších päť percent obyvateľov Manhattanu malo v roku 2005 príjem 7 047 dolárov, príjem najbohatších piatich percent bol 52 krát vyšší, t. j. 365 826 dolárov. Veľké rozdiely sú aj v jednotlivých častiach Manhattanu. V uvedenom roku 2005 bol mediánový príjem obyvateľov sídliacich v šiestich blokoch medzi ulicami 5th Avenue, East 56th Street, Park Avenue a East 59th Street 188 697 dolárov. Na druhú stranu v časti East Harlem nachádzajúcej sa východne od 1st Avenue a severne od East 119th Street, kde je obyvateľstvo tvorené prevažne chudobnými černochmi a Hispáncami a 10 percent miestnych sa narodilo mimo Spojené štáty, dosahuje mediánový príjem iba 9 320 dolárov[108]. Zatiaľ čo príjmy vysoko príjmových skupín rastú, príjmy stredne a nízko príjmových skupín stagnujú. V roku 2006 bol priemerný týždenný príjem na Manhattane 1 453 USD, čo bol najväčší a tiež najrýchlejšie rastúci príjem vo všetkých veľkých counties v Spojených štátoch[109]. Na Manhattane prebieha tiež baby boom, od roku 2000 vzrástol počet detí do piatich rokov veku o 32 %[110].

V New Yorku žije v bytoch v osobnom vlastníctve asi 33 % obyvateľov, čo nie je ani polovica amerického priemeru, ktorý dosahuje 69 %[111]. Voľných bytov je asi 3 až 4,5 %, čo je výrazne pod päťpercentnou hranicou, na základe ktorej môže byť nájomné regulované. Regulované nájomné sa uplatňuje u 33 % bytov. V New Yorku je všeobecne veľmi problematické nájsť bývanie za akceptovateľnú cenu[112].

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Manhattan Municipal Building je tridsaťpäť poschodová budova postavená po vzniku moderného New Yorku v roku 1898.

Od roku 1898, keď bola sformovaná moderná podoba mesta, je New York metropolitnom obcou so silným postavením starostu. Newyorská vláda je centrálnejšia než je bežné u ostatných amerických miest. Vláda zodpovedá za verejné školstvo, nápravné zariadenia, knižnice, verejnú bezpečnosť, odpočinkové zariadenia, hygienické zariadenia, dodávku vody a sociálne služby. Starosta a členovia zastupiteľstva majú štvorročné volebné obdobie. Newyorské zastupiteľstvo je jednokomorové a má 51 členov[113]. Starosta a členovia zastupiteľstva môžu byť zvolení len na dve volebné obdobia.

Súčasným starostom je Michael Bloomberg, dlhoročný demokrat, ktorý bol však v roku 2001 zvolený ako republikán. V roku 2005 bol znovuzvolený 59 % hlasov[114] a v roku 2007 sa stal nezávislým[115]. Je známy snahami získať kontrolu nad vzdelávacím systémom od štátu, alebo agresívnou verejnou zdravotníckou politikou. Pre svoje druhé funkčné obdobie určil ako priority školskú reformu, zníženie chudoby a prísnu reguláciu držania zbraní[116]. Spolu so starostom Bostonu Thomasom Meninom založil v roku 2006 Mayors Against Illegal Guns Coalition, organizáciu ktorej cieľom je „zlepšiť bezpečnostnú situáciu odstránením nelegálne držaných zbraní z ulíc“[117]. Najsilnejšiu členskú základňu majú v New Yorku demokrati, tí tvoria 66 % zaregistrovaných voličov[118]. V New York City nevyhral republikánsky kandidát vo voľbách na úrovni štátu New York alebo v prezidentských voľbách od roku 1924. Témami politických kampaní sú tu lacné bývanie, vzdelanie, ekonomický rozvoj a podpora zamestnanosti.

Radnica New Yorku

New York je najvýznamnejším zdrojom darov politickým stranám v Spojených štátoch. Štyri z piatich poštových smerovacích adries (ZIP Code), ktorých obyvatelia darujú najviac peňazí, sa nachádza na Manhattane. Rekordná je v tomto ohľade smerovacia adresa 10021 na Upper East Side, odkiaľ získali pri kampani v roku 2004 najviac peňazí ako John Kerry, tak aj George W. Bush[119]. Pre New York je typická nerovnomernosť v objeme daní zaplatených či už na štátnej, alebo federálnej úrovni. Za každý dolár federálnych daní dostane New York služby v hodnote len 83 centov, takže ročne odovzdá na daniach o 11,4 miliardy viac než dostane späť. Mesto taktiež odosiela vláde štátu New York o 11 miliárd dolárov viac, než dostane späť[120].

V blízkosti radnice sa nachádzajú United States District Court for the Southern District of New York a United States Court of Appeals for the Second Circuit a Jacob K. Javits Federal Building. Na Manhattane sídli NY Appellate Division, First Department. V Brooklyne má sídlo United States District Court for the Eastern District a NY Appellate Division, Second Department. V každej mestskej časti sídli pobočka New York Supreme Court a ostatných súdov štátu New York. V New Yorku sa vďaka prítomnosti sídla OSN nachádza 122 diplomatických misií rôznej úrovne[121].

Kriminalita[upraviť | upraviť zdroj]

Automobil newyorskej polície

Kriminalita bola v New Yorku na extrémne vysokej úrovni v 80. rokoch a na začiatku 90. rokov, kedy tu prebiehala epidémia cracku. Od polovice 90. rokov však kriminalita postupne klesá a od roku 2005 je New York najbezpečnejším z 25 najväčších amerických miest. V roku 2002 tu bola kriminalita na rovnakej úrovni ako v meste Provo v Utahu a New York bol na 197. mieste z 216 amerických miest s viac ako 100 000 obyvateľmi. Násilná trestná činnosť poklesla medzi rokmi 1993 a 2005 o 75 % v období, keď na federálnej úrovni dochádzalo k nárastu[122]. V roku 2005 klesol počet vrážd na najnižšiu úroveň od roku 1963[123]. V roku 2007 bolo spáchaných menej ako 500 vrážd, čo je prvýkrát od roku 1963, kedy začali byť publikované tieto štatistiky.

Sociológovia a kriminológovia sa v dôvodoch dramatického poklesu kriminality v New Yorku nezhodujú. Podľa niektorých tvrdení je to taktika New York City Police Department, napríklad program CompStat a teórie rozbitých okien. Podľa iných názorov je dôvodom koniec epidémie cracku a demografické zmeny[124][125].

V New Yorku pôsobilo niekoľko známych skupín organizovaného zločinu. Prvými boli Forty Thieves a Roach Guards pôsobiace vo štvrti Five Points v 20. rokoch 19. storočia. V 20. storočí tu pôsobila mafia ovládaná Piatimi rodinami. Gangy ako Black Spades vznikali v New Yorku na konci 20. storočia[126].

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Systém verejných škôl v New Yorku, ktorý spravuje New York City Department of Education, je najväčší v Spojených štátoch. Približne 1,1 milióna študentov navštevuje viac ako 1 200 škôl prvého a druhého stupňa[127]. V meste funguje asi 900 ďalších súkromných a cirkevných škôl, pričom niektoré z nich patria medzi najprestížnejšie v celých Spojených štátoch[128]. Hoci sa New York bežne neoznačuje ako univerzitné mesto, študuje tu približne 594 000 študentov vysokých škôl, čo je najviac v Spojených štátoch[129]. V roku 2005 mali tri pätiny obyvateľov Manhattanu vysokoškolské vzdelanie a jedna štvrtina absolvovala nadväzujúce štúdium, vďaka čomu patrí Manhattan medzi oblasti s najväčším podielom vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov v Spojených štátoch[130]. City University of New York je treťou najväčšou verejnou vysokou školou v Spojených štátoch. V meste pôsobí verejná Fashion Institute of Technology, ktorá je súčasťou State University of New York. Medzi najznámejšie súkromné vysoké školy patria Barnard College, Columbia University, Cooper Union, Fordham University, New York University, The New School a Yeshiva University.

New York je centrom medicínskeho a biologického výskumu. Udeľuje sa tu najviac postgraduálnych titulov v biológii v Spojených štátov, pôsobí tu 40 000 lekárov a 127 laureátov Nobelovej ceny pôsobilo v miestnych inštitúciách[131]. Mesto dostáva druhú najvyššiu dotáciu od National Institutes of Health zo všetkých amerických miest[132]. V New Yorku sídli množstvo biomedicínskych výskumných inštitúcií, napríklad Memorial Sloan-Kettering Cancer Center, Rockefeller University, SUNY Downstate Medical Center, Albert Einstein College of Medicine, Mount Sinai School of Medicine a Weill Cornell Medical College.

New York Public Library, najväčšia verejná knižnica v Spojených štátoch, má pobočky na Manhattane, v Bronxe a na Staten Islande[133]. V Queense sídli Queens Borough Public Library, čo je druhá najväčšia americká verejná knižnica[133]. V Brooklyne sídli Brooklyn Public Library. V rámci New York Public Library pôsobí niekoľko výskumných inštitúcií, napríklad Schomburg Center for Research in Black Culture.

V New Yorku sa nachádza mnoho z najelitnejších a najexkluzívnejších súkromných škôl v krajine. Patrí medzi ne napríklad Brearley School, Dalton School, Spence School, The Chapin School, Nightingale-Bamford School, Convent of the Sacred Heart na Upper East Side; Collegiate School a Trinity School na Upper West Side; Horace Mann School, Ethical Culture Fieldston School a Riverdale Country School v Riverdale v Bronxe; a Saint Ann's School v Brooklyn Heights v Brooklyne. Taktiež niektoré verejné školy sú považované za najlepšie v krajine, napríklad Hunter College High School, Stuyvesant High School, The Bronx High School of Science, Brooklyn Technical High School, Bard High School Early College, Townsend Harris High School a LaGuardia High School.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná stanica Grand Central Terminal
Bližšie informácie v hlavnom článku: Doprava v New Yorku

Hromadná doprava je v New Yorku prevažujúcou formou dopravy[134]. Približne jedna tretina amerických používateľov hromadnej dopravy a tretina používateľov železnice žijú v New Yorku a okolitých predmestiach[135][136]. Vo zvyšku krajiny naopak pre dochádzanie do práce používa 90 % obyvateľov automobily[134]. New York je jediným mestom Spojených štátov, kde väčšina domácností nevlastní automobil. Na Manhattane ho nevlastní 75 % obyvateľov, kým celoštátny priemer je len 8 %[134]. Priemerný obyvateľ New Yorku strávi dochádzaním do práce jeden týždeň v roku, teda 38,4 minúty denne, čo je najviac z veľkých amerických miest[137].

Newyorské metro je najväčším systémom metra na svete čo do počtu staníc, ktorých je 468. Ročne prepraví metro 1,5 miliardy cestujúcich, čo je tretí najväčší počet na svete[135]. Newyorské metro je unikátne tým, že väčšina liniek je v prevádzke 24 hodín denne, čo kontrastuje s londýnskym, parížskym či tokijským metrom, ktoré sú v noci uzavreté.

Verrazano-Narrows Bridge je najdlhší visutý most v Spojených štátoch[138]. Hollandov tunel bol prvým mechanicky odvetrávaným tunelom určeným pre automobily na svete[139]. V meste je prevádzkovaných asi 12 000 charakteristických žltých taxíkov[140]. Roosevelt Island je s Manhattanom spojený lanovkou a Manhattan je s ďalšími miestami vo vnútri aj mimo hraníc mesta spojený trajektami.

Newyorské metro má najviac staníc na svete a ročne prepraví 1,5 miliardy cestujúcich.

New York má najväčšiu flotilu autobusov v Spojených štátoch[135]. Železničná sieť spájajúca predmestské oblasti v štátoch New York, New Jersey a Connecticut má viac ako 250 staníc a 20 liniek[135][141][142]. V New Yorku sa nachádzajú dve najrušnejšie železničné stanice Spojených štátov, Grand Central Terminal a Pennsylvania Station[143].

Do New Yorku smeruje najviac pasažierov medzinárodných leteckých liniek v rámci Spojených štátov[144]. V oblasti fungujú tri veľké letiská, John F. Kennedy International, Newark Liberty International a LaGuardia a plánuje sa rozšírenie Stewart International Airport, v blízkosti Newburghu. Tieto tri letiská v roku 2005 využilo asi 100 miliónov cestujúcich a vzdušný priestor nad New Yorkom tak bol najhustejších v Spojených štátoch[145]. Približne štvrtina Američanov, ktorí leteli v roku 2005 do zahraničia, využila letiská JFK a Newark[146].

Vďaka masívnemu využívania hromadnej dopravy, viac ako 120 000 cyklistom [147] a mnohým peším je New York energeticky najefektívnejším veľkým mestom v Spojených štátoch[36]. Kým v Spojených štátoch je pešia chôdza a jazda na bicykli využívaná ako forma dopravy v 8 % prípadov, v New Yorku to je 21 %[148].

New York má tiež sieť diaľnic, ktoré spájajú mesto s New Jersey, Westchester County, Long Islandom a Connecticutom. Tieto diaľnice využívajú na dochádzanie milióny obyvateľov a sú tu teda bežné dopravné zápchy, najmä počas dopravnej špičky. George Washington Bridge je považovaný za jeden z najvyťaženejších mostov na svete[149].

Pre Manhattan je charakteristické delenie ulíc na streets vedúce z východu na západ a avanues vedúce zo severu na juh. Veľa newyorských ulíc je celosvetovo známych, napríklad Fifth Avenue s luxusnými obchodmi, Wall Street ako sídlo burzy, alebo Broadway ako sídlo muzikálových divadiel.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

New York má jedenásť partnerských miest,[150] z ktorých deväť je členmi Sister Cities International[151].

štát mesto od roku
Japonsko Japonsko Tokio 1960
Čína Čína Peking 1980
Egypt Egypt Káhira 1982
Španielsko Španielsko Madrid 1982
Dominikánska republika Dominikánska republika Santo Domingo 1983
Maďarsko Maďarsko Budapešť 1992
Taliansko Taliansko Rím 1992
Izrael Izrael Jeruzalem 1993
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo Londýn 2001
Južná Afrika Južná Afrika Johannesburg 2003

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma Central parku
Panoráma Central parku
Panoráma mesta New York
Panoráma mesta New York
Panoráma mesta New York pri pohľade na juh z vyhliadkovej plošiny mrakodrapu GE Building, patriaceho do komplexu Rockefeller Center
Panoráma mesta New York pri pohľade na juh z vyhliadkovej plošiny mrakodrapu GE Building, patriaceho do komplexu Rockefeller Center

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.census.gov/popest/cities/SUB-EST2009.html [online]. U.S. Census Bureau. [Annual Estimates of the Resident Population for Incorporated Places over 100,000, Ranked by July 1, 2009 Population : April 1, 2000 to July 1, 2009 (SUB-EST2009-01) Dostupné online.]
  2. [1]
  3. The Nine Capitals of the United States [online]. United States Senate Historical Office, [cit. 2008-05-17]. Dostupné online.
  4. Union City (New Jersey) má síce hustotu zaľudnenia ešte väčšiu, ale má iba 63 930 obyvateľov.
  5. Census: US municipalities Over 50,000: Ranked by 2000 Density [online]. Demographia, [cit. 2008-05-17]. 2000 Dostupné online.
  6. Annual Estimates of the Population of Combined Metropolitan Statistical Areas: April 1, 2000 to July 1, 2006 [online]. US Census Bureau, [cit. 2008-05-17]. Dostupné online.
  7. TOOPE, David. Rap Attack 2: African Rap to Global Hip Hop.. [s.l.] : Serpents Tail, 1992. ISBN 1-85242-243-2.
  8. SCARUFFI, Piero. A timeline of the USA [online]. [Cit. 2008-05-17]. Dostupné online.
  9. a b New York State Office of the State Comptroller, jún 2006, [cit. 2008-05-17]. .us/osdc/rpt3-2007queens.pdf Dostupné online.
  10. a b The Newest New Yorkers: 2000 [PDF]. New York City Department of City Planning, [cit. 2008-05-17]. Dostupné online.
  11. Túto prezývku mu ako prvý dal spisovateľ Washington Irving vo svojom časopise Salmagundi z roku 1807.
  12. a b Gotham Center for New York City history Timeline 1500 - 1700 [online]. . Dostupné online.
  13. RANKIN, Rebecca B.; CLEVELAND, Rodgers. New York: the World's Capital City, Its Development and Contributions to Progress vydavateľ=Harper. [s.l.] : [s.n.], 1948.
  14. Správa o kúpe bola zaslaná do Amsterdamu a v súčasnosti sa nachádza v Národnom archíve v Haagu.
  15. HAMELL, Christopher L.. A New Perspective on Indian-White Contact: Cultural Symbols and Colonial Trade [online]. The Journal of American History 73, september 1986. Dostupné online.
  16. HOMBERGER, Eric. The Historical Atlas of New York City: A Visual Celebration of 400 Years of New York City's History. [s.l.] : Owl Books, 2005. ISBN 0-8050-7842-8. S. 34.
  17. MOORE, Nathaniel Fish. An Historical Sketch of Columbia College, in the City of New York, 1754-1876. [online]. Columbia College. S. 8.
  18. The People's Vote: President George Washington's First Inaugural Speech (1789) [online]. US News and World Report. Dostupné online.
  19. BRIDGES, William. Map Of The City Of New York And Island Of Manhattan With explanatory Remarks And References (1811). [s.l.] : Lankevich, 1998. S. 67-68.
  20. MUSHKAT, Jerome. Fernando Wood: A Political Biography. [s.l.] : Kent State University Press, 1990. ISBN 0-87338-413-X. S. 36.
  21. COOK, Adrian. The Armies of the Streets: The New York City Draft Riots of 1863. [s.l.] : [s.n.], 1974. S. 193-195.
  22. The 100 Year Anniversary of the Consolidation of the 5 boroughs into New York City [online]. New York City : . Dostupné online.
  23. Cornell University Library: Triangle Factory Fire [online]. Cornell University. Dostupné online.
  24. ALLEN, Oliver E.. "Chapter 9: The Decline", The Tiger - The Rise and Fall of Tammany Hall. [s.l.] : Addison-Wesley Publishing Company, 1993.
  25. BURNS, Ric. The Center of the World - New York: A Documentary Film (Transcript) [online]. PBS. Dostupné online.
  26. Homemade, Cheap and Dangerous:Simple Recipes [online]. washingtonpost.com, 5.7.2007, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  27. Rebuilding the WTC [online]. Silverstein Properties. Dostupné online.
  28. Information about the Hudson River Estuary [online]. . Dostupné online.
  29. GILLESPIE, Angus K.. Twin Towers: The Life of New York City's World Trade Center. [s.l.] : Rutgers University Press, 1999. S. 71.
  30. LOPATE, Phillip. Waterfront: A Walk Around Manhattan. [s.l.] : Anchor Press, 2004. ISBN 0-385-49714-8.
  31. LUNDRIGAN, Margaret. Staten Island: Isle of the Bay. [s.l.] : NY. Arcadia Publishing, 2004.
  32. HOWARD, David. Outside Magazine's Urban Adventure New York City. [s.l.] : WW Norton & Company, 2002. ISBN 0-393-32212-2. S. 35.
  33. a b c The Climate of New York [online]. New York State Climate Office. Dostupné online.
  34. RILEY, Mary Elizabeth. Assessing the Impact of Interannual Climate Variability on New York City's Reservoir System. [s.l.] : Cornell University Graduate School for Atmospheric Science, 2006. Dostupné online.
  35. Average Weather for New York, NY - Temperature and precipitation [online]. The Weather Channel, [cit. 2008-02-25]. from = yest_bottomnav_undeclared Dostupné online. (po anglicky)
  36. a b JERVEY, Ben. The Big Green Apple: Your Guide to Eco-Friendly Living in New York City. [s.l.] : Globe Pequot Press, 2006. ISBN 0-7627-3835-9.
  37. A Better Way to Go: Meeting America's 21st Century Transportation Challenges with Modern Public Transit [PDF]. US Public Interest Research Group. Dostupné online.
  38. OWEN, David. Green Manhattan. [s.l.] : The New Yorker.
  39. a b Inventory of New York City Greenhouse Gas Emissions [online]. New York City Office of Long-term Planning and Sustainability, apríl 2007. Dostupné online.
  40. Global Warming and Greenhouse Gases [online]. PlaNYC/The City of New York. Dostupné online.
  41. COBURN, Jason, Jeffrey Osleeb, Michael Porter Urban Asthma and the Neighbourhood Environment in New York City. [s.l.] : Health & Place 12 (2). S. 167-179.
  42. DE PALMU, Anthony. It Never Sleeps, but It's Learned to Douste the Lights [online]. The New York Times, 11. decembra 2005. Dostupné online.
  43. New York City's Yellow Cabs Go Green [online]. . Dostupné online.
  44. a b POGREBIN, Robin. 7 World Trade Center and Hearst Building: New York's Test Cases for Environmentally Aware Office Towers [online]. The New York Times, 16. apríl 2006. Dostupné online.
  45. Current Reservoir Levels [online]. New York City Department of Environmental Protection.
  46. Cities with most buildings and highest skyscrapers [online]. skyscraperpage.com. Dostupné online.
  47. About New York City [online]. Emporis. Dostupné online.
  48. FISCHLER, Raphael. The Metropolitan Dimension of Early Zoning: Revisiting the 1916 New York City Ordinance. [s.l.] : Journal of the American Planning Association 64 (2), 1998.
  49. PLUNZ, Richar A. History of Housing in New York City: dwelling Type and Change in the American Metropolis. [s.l.] : Columbia University Press, 1990. ISBN 0-231-06297-4. Kapitola Chapters 3 [Rich and Poor] & 4 [Beyond the Tenement].
  50. WILSON, Rufus Rockwell. New York: Old & New: Its Story, Streets, and Landmarks. [s.l.] : JB Lippincott, 1902. S. 354.
  51. B. DIAMONSTEIN-SPIELVOEGEL, Barbaralee. The Landmarks of New York. [s.l.] : Monacelli Press, 2005. Pozri aj Whyte, William H. (1939). The WPA Guide to New York City. New Press. ISBN 1-56584-321-5. ISBN 1-58093-154-5.
  52. ELLIOT, Debbie. Wondering About Water Towers [online]. National Public Radio. Dostupné online.
  53. HOOD, Clifton. 722 Miles: The Building of the Subways and how They transformed New York. [s.l.] : Johns Hopkins University Press, 2004. S. 175-177.
  54. NATHAN, Benjamin. Regionalism and Realism: A Study of Government in the New York Metropolitan Area. [s.l.] : Brookings Institute, 1990. S. 59.
  55. a b c d e f Big Apple Coming to Its Census [online]. New York Post. Dostupné online.
  56. FRAZIER, Ian. Utopia, the Bronx [online]. The New Yorker, 26. jún 2006. Dostupné online.
  57. WARD, Candace. New York City Museum Guide. [s.l.] : Dover Publications, 2000. ISBN 0-486-41000-5. S. 72.
  58. IMMERS, Michael. Coney Island: The People's Playground. [s.l.] : Rutgers University Press, 2002. ISBN 0-8135-3138-1. S. 3.
  59. O'DONNELL, Michelle. In Queens, It's the Glorious 4th, and 6th, and 16th, and 25th ... [online]. New York Times, 4. júl 2006. Dostupné online.
  60. ROBERTS, Sam. Black Incomes Surpass Whites in Queens [online]. The New York Times, 10. január 2006. Dostupné online.
  61. My Weekend: Simon Allen [online]. Times On-Line.
  62. POSNER, Bruce. Picturing a Metropolis: New York City unveiled [DVD]. [s.l.] : Unseen Cinema.
  63. a b Creative New York [PDF]. Center for an Urban Future, december 2005. Dostupné online.
  64. WELSH, Anne Marie. 2 plays + 9 Nominations = good odds for Locals [online]. San Diego Union-Tribune, 6. jún 2004. Dostupné online.
  65. Summerstage: Our Mission [online]. Summerstage.org. Dostupné online.
  66. a b The Trust for Public Land, Center for City Park Excellence, jún 2006. Dostupné online.
  67. NYC Statistics [online]. NYC & Company. Dostupné online.
  68. Statue of Liberty [online]. New York Magazine. Dostupné online.
  69. BLEYER, Jennifer. Kebabs on the Night Shift [online]. The New York Times, 14. máj 2006. Dostupné online.
  70. COLLINS, Glenn. Michelin Takes on the City, Giving Some a Bad Taste [online]. The New York Times, 3. november 2005. Dostupné online.
  71. Mayor Giuliani Announces Amount of Parkland in New York City has Passed 28,000 Acres (110 km²) Mark [online]. New York City Mayor's Office, 3. február 1999. Dostupné online.
  72. About Park [online]. Prospect Park Alliance. Dostupné online.
  73. IVRY, Sara. Since Riders had no Subways, Commuter Papers Struggled, Too [online]. The New York Times, 26. december 2005. Dostupné online.
  74. Tampa Bay Partnership. Tampa Bay 12th largest media market now [online]. 26. august 2006. Dostupné online.
  75. Top 10 Consolidated Agency Networks: Ranked by 2006 Worldwide Network Revenue [online]. Advertising age Agency Report 2007 Index, 25. apríl 2007. Dostupné online.
  76. a b Request for Expressions of Interest [PDF]. . Dostupné online.
  77. Media and Entertainment [online]. New York City Economic Development Corporation. Dostupné online.
  78. Ethnic Press Booms in New York City [online]. Editor & Publisher, 10. júl 2002. Dostupné online.
  79. el diario/La Prensa: The Nation's Oldest Spanish-Language Daily [online]. New America Media, 27. júl 2005. Dostupné online.
  80. 2005 is banner year for production in New York [online]. The City of New York Mayor's Office of Film, Theater and Broadcasting, 28. december 2005. Dostupné online.
  81. Community celebrates Public Access TV's 35th Anniversary [online]. Manhattan Neighborhood Network tlačová správa, 6. august 2006. Dostupné online.
  82. Top 30 Public Radio subscribers: Spring 2006 Arbitron [PDF]. Radio Research Consortium, 28. august 2006. Dostupné online.
  83. Postseason Overview [online]. National Invitation Tournament. Dostupné online.
  84. World's largest Marathons [online]. Association of International Marathons and Distance Races. Dostupné online.
  85. It's my Park: Cricket [[TV-Series]]. New York City: Nystv. Dostupné online.
  86. SASSEN, Saskia. The Global City: New York, London, Tokio, 2nd edition. [s.l.] : Princeton University Press, 2001. ISBN 0-691-07063-6.
  87. a b The role of metro areas in the US economy [PDF]. The United States Conference of Mayors, 13. január 2006. Dostupné online.
  88. NYC Business Climate - Facts & Figures [online]. New York City Economic Development Corporation. Dostupné online.
  89. WYLDE, Kathryn. Keeping the Economy Growing [online]. Gotham Gazette, 23. január 2006. Dostupné online.
  90. QUIRK, James. Bergen offices have plenty of space [online]. The Record (Bergen County), 5. júl 2007. Dostupné online.
  91. Electronic Finance: Reshaping the Financial Landscape Around the World [PDF]. The World Bank, september 2000. Dostupné online.
  92. Challenges Facing the New York Metropolitan Area Economy [PDF]. New York Federal Reserve. Dostupné online.
  93. a b Tentative Assessment Roll: Fiscal Year 2008 [PDF]. New York City Department of Finance, 15. január 2007. Dostupné online.
  94. NYC Film Statistics [online]. Mayor's Office of Film, Theatre, and Broadcasting. Dostupné online.
  95. CURRID, Elizabeth. Economic Development Quarterly 20 (4). S. 330-350.
  96. Telecommunications and Economic Development in New York City: A Plan for Action [PDF]. New York City Economic Development Corporation, marec 2005. Dostupné online.
  97. Protecting and Growing New York City's Industrial Job Base [PDF]. The Mayor's Office for Industrial and Manufacturing Business, január 2005. Dostupné online.
  98. a b More Than a Link in the Food Chain [PDF]. The Mayor's Office for Industrial and Manufacturing Business, február 2007. Dostupné online.
  99. New York City Population Projections by Age/Sex and Borough, 2000-2030 [PDF]. New York City Department of City Planning, december 2006. Dostupné online.
  100. United States - Miesta and (in selected states) County Subdivisions with 50,000 or More Population; and for Puerto Rico [online]. United States Census Bureau United States Census, 2000. Dostupné online.
  101. Population Density [online]. Geographic Information Systems - GIS of Interest. Dostupné online.
  102. a b Census 2000 Data for the State of New York [online]. US Census Bureau. Dostupné online.
  103. The Newest New Yorkers [online]. New York City Department of City Planning (2004). Dostupné online.
  104. Jewish Community Study of New York [PDF]. United Jewish Appeal-Federation of New York (2002). Dostupné online.
  105. Census Profile: New York City's Indian American Population [PDF]. Asian American Federation of New York (2004). Dostupné online.
  106. NYC2005 - Results from the 2005 American Community Survey: Socioeconomic Characteristics by Race/Hispanic Origin and Ancestry Group [PDF]. New York City Department of City Planning (2005). Dostupné online.
  107. Mayor Giuliani Proclaims Puerto Rican Week in New York City [online]. Archive of the Mayor's Press Office, 9. jún 1998. Dostupné online.
  108. ROBERTS, In Manhattan, Poor Make 2 cents for Each Dollar to the Rich. The New York Times, 9. apríl 2005. Dostupné online.
  109. Average Weekly Wage in Manhattan at $ 1,453 in Second Quarter 2006 [PDF]. Bureau of Labor Statistics, US Department of Labor, 20. február 2007. Dostupné online.
  110. ROBERTS, Sam. In Surge in Manhattan Toddlers, Rich White Families Lead Way [online]. The New York Times. Dostupné online.
  111. Homeownership [online]. . Dostupné online.
  112. How to find a cheap apartment in New York City [online]. Housing Vacancy Survey. Dostupné online.
  113. About the Council [online]. New York City Council. Dostupné online.
  114. Statement and Return Report for Certification: General Election 2005 [PDF]. New York City Board of Elections, 8. november 2005. [Dostupné online.
  115. KRAMER, Marcia. Bloomberg Leaves GOP [online]. wcbstv.com. Dostupné online.
  116. About Mike Bloomberg [online]. The Official Site of Mike Bloomberg. Dostupné online.
  117. Mayors Against Illegal Guns: Coalition Members [online]. . Dostupné online.
  118. County enrollment Totals [online]. New York State Board of Elections, 1. apríl 2006. Dostupné online.
  119. 2006 Election Overview: Top Zip Codes [online]. Opensecrets.org. Dostupné online.
  120. A Fair Share of State Budget: Does Albany Play Fair with NYC? [online]. New York City Finance Division, 11. marec 2005. Dostupné online.
  121. Foreign Consular Offices in the United States [PDF]. 4. august 2006. Dostupné online.
  122. "Don't tell New York, but crime is going up [online]. . Dostupné online.
  123. LANGAN, Patrick A.. The remarkable Drop In Crime In New York City [PDF]. Istituto Nazionale di Statistica (Taliansko), 21. október 2004. Dostupné online.
  124. JOHNSON, Bruce D., Andrew Golub, Eloise Dunlap The Rise and Decline of Hard Drugs, Drug Markets, and Violence in Inner-City New York. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006. ISBN 0-521-86279-5.
  125. KARMEN, Andrew. New York Murder Mystery: The True Story Behind the Crime Crash of the 1990s. [s.l.] : NYU Press, 2000.
  126. LARDNER, James. NYPD: A City and Its Police. [s.l.] : Owl Books, 2000. S. 18-21.
  127. School Enrollment by Level of School and Type of School for Population 3 Years and Over [MS Excel]. New York City Department of City Planning. Dostupné online.
  128. Private School Universe Survey [online]. National Center for Education Statistics. Dostupné online.
  129. New York in Focus: A Profile from Census 2000 [PDF]. Brookings Institution. Dostupné online.
  130. MCGEEHAN, Patrick. New York Area Is a Magnet For Graduates [online]. The New York Times, 16. august 2006. Dostupné online.
  131. Mayor Michael R. Bloomberg and Economic Development Corporation President Andrew M. Alper Unveil Plans to Develop Commercial Bioscience Center in Manhattan [online]. New York City Economic Development Corporation, 18. november 2004. Dostupné online.
  132. NIH Domestic Institutions Awards Ranked by City, Fiscal Year 2003 [online]. National Institutes of Health. Dostupné online.
  133. a b Nation's largest Libraries [online]. LibrarySpot. Dostupné online.
  134. a b c NHTSA 2001 Highlights Report, BTS03-05 [PDF]. US Department of Transportation, Bureau of Transportation Statistics. Dostupné online.
  135. a b c d The MTA network: Public Transportation for the New York Region [online]. Metropolitan Transportation Authority. Dostupné online.
  136. PISARSKI, Alan. Commuting in America III: Commuting Facts [PDF]. Transportation Research Board, 16. október 2006. Dostupné online.
  137. New York Has Longest COMMUTE to Work in Nation [online]. American Community Survey Finds, december 2004. Dostupné online.
  138. Verrazano-Narrows Bridge [online]. Nycroads.com. Dostupné online.
  139. Holland Tunnel [PDF]. National Park Service, 4. november 1993. Dostupné online.
  140. The State of the NYC Taxi [PDF]. New York City Taxi and Limousine Commission. Dostupné online.
  141. About the MTA Long Island Rail Road [online]. Metropolitan Transportation Authority. Dostupné online.
  142. Facts at a Glance [PDF]. NJ Transit. Dostupné online.
  143. Grand central Demographics [online]. . Dostupné online.
  144. US International Travel and Transportation Trends, BTS02-03 [online]. US Department of Transportation, Bureau of Transportation Statistics. Dostupné online.
  145. 2005 Annual Airport Traffic Report [PDF]. The Port Authority of New York and New Jersey, 2. november 2006. Dostupné online.
  146. Port Authority Leads Nation in Record-Setting Year for Travel Abroad [online]. The Port Authority of New York and New Jersey, 29. august 2005. Dostupné online.
  147. SCHALLER, Bruce. Biking It [online]. Gotham Gazette, jún 2006. Dostupné online.
  148. 2001 National Household Travel Survey: Summary of Travel Trends [PDF]. US Department of Transportation, december 2004. Dostupné online.
  149. George Washington Bridge turns 75 years old: Huge flag, cake part of celebration [online]. Times Herald-Record, 24. október 2006. Dostupné online.
  150. NYC's Sister Cities [online]. Sister City Program of the City of New York. Dostupné online.
  151. Sister Cities International: Online Directory: New York, USA [online]. Sister Cities International. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku New York na českej Wikipédii.