Terminál TWA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Terminál TWA

Terminál TWA (angl. TWA Flight Center) je terminál od architekta Eera Saarinena, pôvodne jeden z voľne stojacich terminálov (terminál 5) na letisku Idlewild (dnes Letisko Johna F.Kennedyho) v New Yorku určený pre spoločnosť TWA. Terminál bol dokončený v roku 1962, ma futuristický dizajn, ktorý sa značne odlišuje od ostatných letiskových terminálov. Betónové škrupiny vytvárajú obraz vtáka, ktorý sa skláňa nad zemou.

Obsah

Dejiny [upraviť]

Po úspešnom projekte výskumného strediska pre spoločnosť General Motors oslovila architekta Eera Saarinena aj spoločnosť Trans World Airlines. Požiadavka bola vytvoriť budovu terminálu na úzkom pozemku medzi cestou a plochou letiska, ktorá by charakterizovala dynamicky sa rozvíjajúci letecký priemysel. Po samotnom návrhu sa v roku 1956 začalo stavať. Stavba bola dokončená v roku 1962, rok po smrti Eera Saarinena. Saarinen sa zúčastnil aj návrhu Dullesovho medzinárodného letiska v Dallase.

Charakteristika [upraviť]

Budova pozostáva z dvoch častí, oblúkovej jednopodlažnej časti a priestoru odbavovacej haly. V jednopodlažnej časti sa nachádzajú prevádzkové priestory letiska, triedenie batožiny a priestory pre zamestnancov. Odbavovacia hala slúži predovšetkým pohybu pasažierov, svojimi zasklenými stenami poskytuje dobrý výhľad na letiskovú plochu. Brány k lietadlám boli umiestnené blízko k príjazdovej ceste a preto bolo obtiažne navrhnúť bezpečnostné a odbavovacie miesta. Budova bola prvý terminál s uzatvoreným okruhom televízie, karuselovým pásom pre batožinu a elektronickou tabuľou s rozpisom letov. Všetky prvky interiéru, vrátane hodín, informačných tabúľ a pultov sú v jednotnom dizajne, aby tak vytvárali dynamický dojem z celej stavby.

Konštrukcia [upraviť]

Nad nízkou oblúkovitou budovou obrátenou k rampe sa dvíha smelá strecha priestoru pre pasažierov. Je zostavená zo štyroch výstredne vyrezaných valcových železobetónových škrupín. Škrupiny stoja na dvoch pätách a dotýkajú sa špičkami nad stredom haly. Päty tvoria podpery v tvare písmena Y, a každé rameno nesie iný segment škrupiny. Úzke svetlíky v miestach spojov zdôrazňujú samostatnosť segmentov. Zosilené okrajové časti škrupín, reprodukujúcich priebeh síl v železobetóne, podoporujú organický charakter stavby. Obraz vtáka tak, ako ho naznačujú rozpäté krídla, je potvrdený aj vyčnievajúcim zobákom strechy nad hlavným vstupom do budovy. Vnútorné usporiadanie sa vyznačuje výraznými krivkami , ktoré až do detailu rozvíjajú dramatičnosť strechy.

Budúcnosť terminálu [upraviť]

V roku 1994 bol terminál vyhlásený za pamiatku. O 7 rokov neskôr, v roku 2001 bol terminál zatvorený, pretože nestíhal pokrývať požiadavky leteckých spoločností na prevádzku. V roku 2005 expandujúca spoločnosť JetBlue sky okupujúca terminál 6 začala s výstavbou nového terminálu spĺňajúceho požiadavky na prevádzku, ktorý používa starý terminál, ako vstupný bod. Saarinenov TWA terminál sa tak dostal do pozície medzi cestu a železničnú trať a tak stratil svoju pôvodnú funkciu. Stal sa prázdnou schránkou, pre ktorú bolo ťažké nájsť funkciu. Novou funkčnou náplňou je reštaurácia a konferenčné centrum.

Zdroje [upraviť]

  • Marie Adams and CO.: Encyclopedia of 20-th century architecture, New York, 2004
  • Mary Hollingsworth, Architektura 20. století, Bratislava, 1994
  • Jonathan Glancey, Moderní architektura, Londýn, 2000
  • Peter Gossel: Architektura 20. století, SPN Praha, 1975
  • Časopis Architectural record, 1997, číslo 3, strana 63-67
  • Časopis Architectural record, 2001, číslo 11, strana 63-66
  • www.greatbuildings.com
  • www.nycarchitecture.com