Eero Saarinen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Eero Saarinen

Narodenie 20. august 1910
Kirkkonummi, Fínsko
Úmrtie 1. september 1961 (51 rokov)
Ann Arbor, Michigan, USA

Eero Saarinen (* 20. august 1910 – † 1. september 1961) bol architekt pôvodom z Fínska,ktorý je v súčasnosti považovaný za jedného z najlepších amerických architektov 20. storočia známy pre svoju rôznorodosť štýlov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Brána na východ (Gateway arch), St. Louis

Eero Saarinen bol syn známeho fínskeho architekta a prezidenta akadémie umenia Cranbrook, Eliela Saarinena. Narodil sa v obci Kirkkonummi neďaleko Helsínk a spolu s rodinou v roku 1923 emigroval do Spojených štátov. Eero vyrastal v prostredí akadémie umenia Cranbrook a budov, ktoré jeho otec navrhoval. Študoval sochárstvo a nábytkový dizajn pod vedením svojho otca. V roku 1929 študoval sochárstvo na Académie de la Grande Chaumiere v Paríži. Neskôr študoval na univerzite v Yale v New Haven a školu ukončil v roku 1934. Po skončení školy rok cestoval po Európe a severnejAfrike a ďalší rok strávil vo Fínsku. Po návrate domov pracoval pre svojho otca a zároveň učil na Cranbrook. V roku 1950 zomrel jeho otec a Eero si založil vlastnú kanceláriu Eero Saarinen and Associates. Z prvého manželstva mal dve deti. V roku 1954 sa rozviedol so svojou prvou ženou a a oženil sa s Aline Bernstein, ktorá v tom čase pracovala ako kritička umenia v New York Times. Eero Saarinen zomrel 1. septembra 1961, rok pred dokončením jedného z jeho najznámejších diel, Terminálu TWA.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodné letisko Dulles, Washington (D.C.)
Emma Hartman Noyes house, New York

Prvú väčšiu prácu, General Motors Technical Centre vo Warren, Michigan, navrhoval spolu so svojim otcom v duchu štýlu Miesa. Budova bola zo skla a ocele, ale pridal akcent panelov v dvoch odtieňoch modrej. Po tomto úspechu Saarinena oslovilo viacero veľkých amerických spoločností, ako napríklad CBS, alebo IBM. V 50-tych rokoch začal dostávať viac zakázok od amerických univerzít, od návrhov jednotlivých budov až po celé univerzitné komplexy. Bol aj členom poroty pri výbere návrhu pre operu v Sydney, ktorý vyhral Jorn Utzon.

Pod vedením Eera Saarinena vzniklo viacero významných prác, ako napríklad Jefferson National Expansion Memorial v St. Louis, Missouri, terminál TWA na letisku Johna F. Kennedyho v New Yorku a hlavná budova terminálu medzinárodného letiska Dulles neďaleko Washingtonu (D.C.) Väčšina z týchto návrhov využívali krivky. Jedna z najznámejších tenkoškrupinových stavieb v Amerike je poslucháreň Kresge pre Massachusettský technologický inštitút. Tu vytvoril škrupinu položenú na troch bodoch. Výsledok ho však neupokojil, pretože budove chýbala dynamika. Tú sa mu podarilo dosiahnúť pri nasledujúcej stavbe hokejového štadióna univerzity v Yale (David S. Ingalls Hockey Ring). Nepochybne jeho najznámejšou stavbou je terminál Trans World Airlines (TWA). Táto stavba je krytá sústavou štyroch škrupín oddelených od seba štyrmi svetlíkmi.

Saarinen zomrel vo veku 51 rokov (1961), keď podstupoval operáciu nádoru na mozgu. Jeho partneri dokončili zostávajúce projekty a potom zmenili meno spoločnosti na Kevin Roche John Dinkeloo and Associates.

Prehľad tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Marie Adams and CO., Encyclopedia of 20-th century architecture, New York, 2004
  • Mary Hollingsworth, Architektura 20. století, Bratislava, 1994
  • Jonathan Glancey, Moderní architektura, Londýn, 2004
  • Peter Gossel, Architektura 20. století, SPN Praha, 1975
  • Časopis Architectural record, 1997, číslo 3, strana 63 – 67
  • Časopis Architectural record, 2001, číslo 11, strana 63 – 66

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]