Portál:Fínsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Flag of Finland.svg
Fínsky portálupraviť
Coat of arms of Finland.svg
EU location FIN.png

Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade a Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.

Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.

S portálom je spojených 279 článkov
Odporúčaný článokupraviť
Finn ski troops.jpg

Zimná vojna (fínsky Talvisota) je súčasťou druhej svetovej vojny. Prepukla 30. novembra 1939, keď ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko, za čo bol vylúčený zo Spoločnosti národov. Vojna skončila prímerím 13. marca 1940. Fínsko bolo prinútené odstúpiť rozsiahle územia (Rybársky polostrov, Ladožskú Karéliu a Karelskú šiju). Nepresvedčivý výkon Červenej armády v tejto vojne viedol k prudkému prepadu jej prestíže a presvedčil Hitlera, že ZSSR ľahko porazí. Na druhej strane Červená armáda tak dostala šancu vykonať určitú reorganizáciu a nápravu niektorých chýb. Navyše na poste komisára pre obranu nahradil Klimenta Vorošilova Semion Timošenko, čo Červenej armáde veľmi prospelo.

Medzi Fínskom a Sovietskym zväzom existoval pakt o neútočení uzatvorený v roku 1932 a neskôr predĺžený, hoci vzťahy medzi oboma krajinami boli na bode mrazu. ZSSR prijal na svojom území veľkú časť komunistov, ktorí utiekli z Fínska po porážke ich povstania, verejne označoval Fínsko ako „budúcu zväzovú republiku“ a viedol štvavú kampaň proti tejto krajine a jej predstaviteľom. Fínsko bolo zasa pobúrené spôsobom, akým ZSSR „naplnil“ prísľub autonómie pre Východnú Karéliu, ktorý zložil v roku 1920 pri uzatváraní mierovej zmluvy z Tartu a prijalo na svojom území utečencov z tejto oblasti.


Osobnosť mesiacaupraviť
U-K-Kekkonen-1980.jpg

Urho Kaleva Kekkonen ( *3. september 1900 Pielavesi – † 31. august 1986 Helsinki) bol fínsky politik, predseda vlády Fínska (19501953 a 19541956) a prezident Fínska (19561981). Kekkonen pokračoval v Paasikiviho politike známej ako Paasikiviho-Kekkonenova línia. Táto politika dovolila Fínsku žít medzi národmi Severoatlantickej aliancie a Varšavskou zmluvou. Bol najdlhšie slúžiacim prezidentom v dejinách Fínska. V ankete Veľkí Fíni z roku 2006 mu hlasy divákov fínskej televízie prisúdili 3. miesto za maršalom Mannerheimom a Risto Rytim.

Urho Kekkonen sa narodil v Pielavesi. Jeho otec, Juho Kekkonen, bol pôvodne a poľnohospodársky robotník, ale neskôr sa vyšvihol do pozície vedúceho lesníckeho závodu; jeho matka, Emilia, rodená Pylvänäinen bola dcéra majiteľa farmy. V škole Kekkonen písal poviedky pod vplyvom Jacka Londona, Julesa Verneho a Marka Twaina, pričom sa túžil stať spisovateľom. Zúčastnil sa so svojimi literárnymi pokusmi súťaže usporiadanej časopisom Suomen Kuvalehti, ale bez veľkého úspechu. To ho potom obrátilo od beletrie k športu a hlavne žurnalistike. Počas Fínskej občianskej vojny (1917 - 1918) bol Kekkonen spočiatku vojnovým dopisovateľom, informujúci o udalostiach zo strany Bielych gárd v bojoch o východné Fínsko. Stal sa tiež účastníkom popravy šiestich zajatcov Červenej armády ako veliteľ popravčieho strážneho oddielu.



Vedeli ste, že...upraviť
  • ... vo Fínsku nie je žiadne miliónové mesto?
  • ... 5,5% obyvateľov Fínska má ako materinský jazyk švédčinu?
Miesto a zoznam týždňaupraviť
Joensuu.vaakuna.svg
Agora jedna z budov Univerzity v Joensuu

Joensuu je hlavné mesto kraja Severná Karélia ležiacej vo východnej časti Fínska. Mesto bolo založené v roku 1848 ruským cárom Nikolajom I.

Počet obyvateľov k 31. marcu 2010 bol 72 791. Rozloha chotára je 2 751,13 km² z čoho 369,3 km² zaberajú vodné plochy. Hustota obyvateľstva je 30,56 obyvateľov na km².

Desať najľudnatejších miest Fínska
  1. Helsinky (Helsinki/Helsingfors), 559 716 obyvateľov
  2. Espoo (Esbo), 221 597
  3. Tampere (Tammerfors), 200 104
  4. Vantaa (Vanda), 181 890
  5. Turku (Åbo), 174 618
  6. Oulu (Uleåborg), 124 588
  7. Lahti (Lahtis), 97 968
  8. Kuopio, 87 821
  9. Jyväskylä, 81 110
  10. Pori (Björneborg), 75 895

Správcoviaupraviť
  • Portál Fínsko založil 2. mája 2007 - Lubo 586
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkovupraviť
Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Avion silhouette.svg Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Celestia.png Slnečná sústava · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg Tenis)


Krajiny a regióny