Portál:Astronómia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Astronomický portál
Maria Mitchell
Amatérski astronómovia

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia, etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástro – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. október - 16593 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž
Výročia
Aktuálny Juliánsky dátum je 2456955 (2456955.3194444)
24. október

ďalšie výročia...

Odporúčaný článok
Slnko má v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii označenie triedy G2V.

Spektrálna klasifikácia je klasifikácia hviezd založená na teplote hviezdneho povrchu – fotosfére. Túto teplotu možno zistiť na základe absorbčných spektrálnych čiar, čo sú tmavé čiary v obraze získanom prístrojom zvaným štrbinový spektrograf. Poloha a intenzita absorbčných spektrálnych čiar závisí od toho, ktoré energetické hladiny atómov rôznych prvkov sú obsadené a obsadenie energetických hladín zase priamo závisí od teploty prostredia, v ktorom sa atómy nachádzajú. V prípade spektrálnej klasifikácie ide o analýzu absorbčných čiar vytvorených atómami v hviezdnej atmosfére, predovšetkým vo fotosfére.

Svetlo z fotosféry hviezd sa v prípade mriežkového spektrografu (typ štrbinového spektrografu) analyzuje štiepením optickou mriežkou. Tá svetlo rozdelí na zväzky rôznych vlnových dĺžok, čiže rozličných farieb. Vlnové dĺžky sa odlišujú svojimi smermi. Objektív spektrografu sústredí tieto jednofarebné zväzky do ohniskovej roviny, čím sa vytvoria jednofarebné (monochromatické) obrazy vstupnej štrbiny nazývané spektrum. V spektre každá čiara predstavuje atóm alebo ión chemického prvku. Preskok elektrónu na vyššiu hladinu (excitácia) až úplne odtrhnutie elektrónu od atómu (ionizácia) nastáva u rôznych chemických prvkov pri rôznych teplotách. Nájdenie "otlačku" určitého excitovaného atómu alebo iónu v podobe spektrálnej čiary preto naznačuje, aká teplota panuje na povrchu hviezdy. Ak bola teplota hviezdy určená väčšinou z absorpčných čiar, nezvyčajné absencie čiar alebo širšie čiary môžu znamenať nezvyčajné chemické zloženie časti hviezdnej atmosféry - chromosféry.

V súčasnosti sa väčšina hviezd označuje písmenami O, B, A, F, G, K a M, kde trieda O označuje najteplejšie hviezdy a trieda M najchladnejšie.

Kategórie
Zoznamy
Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku:

Príbuzné portály
Schematicky atom.png

Fyzikálny portál
Shuttle.svg

Kozmonautický portál
Celestia.png

Portál slnečná sústava
Vedeli ste, že...
Biely trpaslík s okolitým diskom hmoty
  • ...Polárka nie je najsevernejšie pozorovateľná hviezda? Lambda Ursae Minoris 6. magnitúdy má deklináciu ešte o niečo väčšiu ako Polárka.
  • ...každý bod rovníka obieha okolo stredu našej planéty rýchlosťou 465 m/s?
  • ...čím je biely trpaslík hmotnejší, tým je menší?
  • ...kým rotačné póly planét sú väčšinou chladnejšie ako ich rovníky, u hviezd je to naopak?
  • ...hviezda Éta Carinae je pravdepodobne prírodný laser?
  • ...najkruhovejšiu dráhu zo všetkých mesiacov má retrográdne obiehajúci Triton?
  • ...astronómovia v devätnástom storočí si mysleli, že dvojhviezdy bývajú farebnejšie než osamelé hviezdy?
  • ...vo vzdialenosti 70 ly by sme už Slnko nevideli voľným okom?
Vg1 p23254 hires.jpg Obrázok týždňa
Coalsack and Dark Doodad Dark Nebulae.jpg

Hmlovina Uhoľné vrece (hore) a Tmavá vecička (Dark Doodad, dole). Tmavá vecička je tmavý prachový útvar, ktorý sa tiahne cez bohaté hviezdne pozadie. Meria asi tri stupne a je súčasťou väčších molekulárnych mračien v Muche. Objekt je v skutočnosti asi 700 svetelných rokov ďaleko a v priestore meria okolo 30 svetelných rokov.


Články
Nuvola filesystems services.png Najlepšie články

Najlepšie články
Čierna diera · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľký tresk · Venuša
Čo je Najlepší článok?

Dobré články
136108 Haumea1 Ceres50000 QuaoarAtmosféra MarsuBarnardova hviezdaEnceladus (mesiac)Galaxia (Mliečna cesta)HviezdaIo (mesiac)Kallisto (mesiac)NeptúnPásmo planétokTriton (mesiac)Voda na MarseVznik a vývoj slnečnej sústavy
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články
Hvezdáreň a planetárium Brno - Collinder 285 - Alfa Muscae - Marsik - Gama Volantis - Objav kozmického mikrovlnného pozadia - Beta Camelopardalis - Zdeňka Vávrová - Abú Rajhán Muhammad ibn Ahmad Bírúní - Petr Pravec - Superkopa galaxií - Vysoká eliptická dráha - Dvojeliptická prechodová dráha - Dlhoperiodická kométa - Jürgen Kurths - Giovanni Battista Zupi - Synodický obeh - Charles Augustus Young - ESTCube-1 - Reionizácia - Lambda-CDM model - Alfa Reticuli - Vlákno (galaxie) - Veľká skupina kvazarov - Chronologická tabuľka kozmologických teórií - BOOMERanG - Náboženské interpretácie Veľkého tresku - Willem de Sitter - Kozmické neutrínové pozadie - Nukleosyntéza (kozmológia) - Kozmické pozadie gravitačných vĺn - Chronológia vesmíru - Somnath Bharadwaj - Vek vesmíru - Max Tegmark - Multiverzum - Hubblov objem - Alfa Doradus - 51 Pegasi b - Ekvinokcium (súradnice)


Súhvezdia
Androméda | Baran | Blíženci | Býk | Cefeus | Kentaur | Ďalekohľad | Delfín | Drak | Eridanus | Fénix | Had | Hadonos | Havran | Herkules | Hodiny | Holubica | Hydra | Chameleón | Indián | Jašterica | Jednorožec | Južná koruna | Južná ryba | Južný kríž | Južný trojuholník | Kasiopeja | Kompas | Koník | Korma | Kozorožec | Kružidlo | Kýl | Labuť | Lev | Lietajúca ryba | Líška | Lýra | Maliar | Malý lev | Malý pes | Malá medvedica | Mečiar | Mikroskop | Mucha | Oktant | Oltár | Orión | Orol | Panna | Pastier | Páv | Pec | Pegas | Perzeus | Plachty | Pohár | Poľovné psy | Povozník | Pravítko | Rajka | Rak | Ryby | Rydlo | Rys | Severná koruna | Sextant | Sieť | Sochár | Stolový vrch | Strelec | Šíp | Škorpión | Štít | Trojuholník | Tukan | Váhy | Veľký pes | Veľká medvedica | Veľryba | Vlasy Bereniky | Vlk | Vodnár | Vodný had | Výveva | Zajac | Žeriav | Žirafa
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Gas giants in the solar system.jpg

Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov
Vytvoriť: Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Galileiho ďalekohľad, Globula, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, Kvarková hviezda, Galaktická sústava súradníc, μ Leonis, Neutrínový detektor, Premenné hviezdy typu Mira, Rotačná os, Scintilácia, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog, Svetelná krivka, Šerovek vesmíru.
Rozšíriť: Veľký Magellanov mrak, Malý Magellanov mrak, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, Hviezdokopa M29 a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky...
Preložiť: cs:Mezinárodní rok astronomie -> Medzinárodný rok astronómie - cs:Astronomický kongres v Praze -> Astronomický kongres v Prahe, cs:Dissertatio cum Nuncio Sidereo -> Dissertatio cum Nuncio Sidereo, cs:VY Canis Majoris -> VY Canis Majoris...
Doladiť:

Na Dobrý článok: Hmlovina Mačacie oko (prejsť štylistiku) - Prstence Saturna (doplniť) - Herbig-Harov objekt (upraviť štylistiku, prekontrolovať správnosť prekladu) - Io (mesiac) (gramatika, štylistika, správnosť prekladu) - Kallisto (mesiac) (gramatika, štylistika, správnosť prekladu) - Halleyova kométa (prejsť gramatiku, štylistiku) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku), Súhvezdie Orión (prejsť gramatiku, štylistiku, doplniť text, referencie), Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať), 134340 Pluto (rozšíriť, doplniť, oreferovať)
Na Perfektný článok: Hubblov vesmírny ďalekohľad (prejsť gramatiku, štylistiku, aktualizovať) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť)

Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Avion silhouette.svg Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Celestia.png Slnečná sústava · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg Tenis)


Krajiny a regióny