Oltár (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oltár
Mapa súhvezdia Oltár

Latinský názov Ara
Skratka Ara
Genitív Arae
Symbolické vyjadrenie oltár
Rektascenzia 17,39h
Deklinácia −53,58°
Plocha 237  štvorcových stupňov
Poradie: 63
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
1
Najjasnejšia hviezda β Ara
(Zdanl. magnitúda 2,9)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +25° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Oltár (Ara) je južné súhvezdie medzi súhvezdiami Kentaur a Vlk, jedno z Ptolemaiových súhvezdí. Je to najjužnejšie súhvezdie, ktoré ešte pozorovali a pomenovali staroveké civilizácie.

Jeho pôvod vysvetľuje niekoľko rozličných mytológií. Gréci v jeho hviezdach videli oltár, pri ktorom bohovia prisahali poslušnosť najvyššiemu z nich – Diovi, keď sa púšťali do boja s Titanmi.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
β Ara β Ara 2,9m
α Ara α Ara 2,95m
ζ Ara ζ Ara 3,12m

Hoci je Oltár staroveké súhvezdie tvorené pomerne jasnými hviezdami, tieto hviezdy nemajú vlastné mená. Najjasnejšia z nich tak nesie len strohé označenie beta Arae. Dôvodom, prečo nie je alfa najjasnejšou hviezdou je to, že Oltár opäť predstavuje jednu z výnimiek, kedy hviezdy základného obrazca nenesú Bayerovo označenie podľa klesajúcej jasnosti, ale podľa polohy. Beta Arae je oranžový nadobor so svietivosťou 4600 sĺnk. Alfa Arae je horúca hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu B. Od bety je slabšia len o 0,1 magnitúdy a v ich jasnosti voľným okom nevidieť rozdiel. Je to vizuálna dvojhviezda. Gama Arae má dvoch sprievodcov, delta Arae a epsilon Arae po jednom sprievodcovi. Medzi hviezdou zéta Arae a nami ležia mračná medzihviezdnej hmoty, ktoré jej uberajú jasnosť približne o magnitúdu a sfarbujú ju dočervena. Voľným okom sotva viditeľná mí Arae je centrom sústavy najmenej štyroch extrasolárnych planét. R Arae je zákrytová premenná hviezda typu Algol.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Cez severnú časť súhvezdia prechádza Mliečna cesta a s ňou spojené husté hviezdne polia, pásy tmavej difúznej látky, niekoľko planetárnych hmlovín a hviezdokôp. Otvorená hviezdokopa NGC 6193 je obklopená hmlovinou NGC 6188. Táto hviezdokopa je jadrom hviezdnej asociácie Ara OB1. Súhvezdie obsahuje tiež tri guľové hviezdokopy, z ktorých najjasnejšou je NGC 6397. Ďalšou guľovou hviezdokopou je NGC 6352. Z planetárnych hmlovín je pozoruhodná Hen 1357, najmladšia vôbec známa planetárna hmlovina. V južných častiach Oltára sa nachádzajú aj jasnejšie galaxie. Dve z nich, NGC 6215 a NGC 6221, ležia v zdanlivej blízkosti éta a možno ich vidieť na pozadí (v skutočnosti popredí) husto pokrytom hviezdami.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Oltár má dosť výrazný tvar. Dva riadky hviezd smerujúcich takmer presne severo-južným smerom tvoria steny Oltára, kým jasné časti Mliečnej cesty prechádzajúce susednými súhvezdiami Pravítko a Škorpión prezentuje dym zapálených obetí alebo kadidla na ňom stojacom. Spojnica hviezd Agena a Alfa Centauri predĺžená smerom na východ ukáže na Oltár (predĺžená opačným smerom zase slúži ako pomôcka na hľadanie Južného kríža). Súhvezdie je u nás neviditeľné a celé ho možno pozorovať až v blízkosti Obratníka Raka.