Oktant (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oktant
Mapa súhvezdia Oktant

Latinský názov Octans
Skratka Oct
Genitív Octantis
Symbolické vyjadrenie prístroj oktant
Rektascenzia 21h
Deklinácia -90°
Plocha 291  štvorcových stupňov
Poradie: 50
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezda ν Oct
(Zdanl. magnitúda 3,73)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +0° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Október
Horná kulminácia o 24:00

8. august

Dolná kulminácia o 24:00

9. február


Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Oktant (lat. Octans) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754 pod názvom Oktant Hadleyho (lat. Octans Hadleianus) na počesť vynálezcu Johna Hadleyho, ktorý tento prístroj vynašiel v roku 1731. σ Oct je označovaná aj ako Polaris Australis čiže Južná Polárka.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
β Oct β Oct 4,13m
α Oct α Oct 5,13m
σ Oct σ Oct 5,45m

Oktant, podobne ako okolité súhvezdia, leží v takmer hviezdoprádznej oblasti oblohy. Pre astronómov je však veľmi významné prítomnosťou južného svetového pólu.

Alfa Octantis s magnitúdou iba 5,15 nie je najjasnejšou hviezdou súhvezdia. Tou je až ν Oct. Alfa Oct, hviezda na hranici viditeľnosti voľným okom, je zvláštny objekt – spektroskopická dvojhviezda tvorená takmer identickými zložkami. Obiehajú sa v priemernej vzdialenosti 0,12 AU po výstrednej eliptickej dráhe. Spektroskopickou dvojhviezdou je aj delta Octantis.

Lambda Octantis je dvojhviezda, ktorú možno ľahko rozlíšiť aj ďalekohľadom s priemerom objektívu asi 10 cm. Jej zložky sú v rozstupe 3″ a majú magnitúdy 5,5 a 7,7.

Ní Octantis, najjasnejšia hviezda súhvezdia, má magnitúdu 3,76. Táto hviezda má so Slnkom takmer identickú hmotnosť a väčšinu svojho života strávila pravdepodobne rovnako ako ono. 12,1 miliardy rokov po svojom vzniku spálila všetko svoje vodíkové palivo v jadre. Následne sa nafúkla a ochladla na obra typu K. Život ukončí ako biely trpaslík. Má aj spektroskopického sprievodcu. Hoci astronómovia nepredpokladali, že by ν Oct ako spektroskopická dvojhviezda mohla mať planéty, predsa sa len objavil náznak, že ju obieha teleso s 2,5 hmotnosťami Jupitera. S B zložkou je planéta v dráhovej rezonancii.

Najbližšia voľným okom viditeľná hviezda k južného svetového pólu, čiže „južná polárka“, je hviezda s označením sigma Octantis. Nemá však ani zďaleka taký význam ako severná Polárka. Jej magnitúda 5,47 je taká nízka, že ju ledva možno na oblohe zahliadnuť voľným okom, a zároveň leží od južného svetového pólu ďalej než Polárka od severného svetového pólu. Uhlová vzdialenosť medzi sigma Octnatis a pólom dosahuje približne jeden stupeň. Najbližšie pri nej bol v 19. storočí. V roku 2000 narástol rozstup medzi južným svetovým pólom a sigmou Oct na 63′. Sigma Octantis na rozdiel od Polárky nemá, rovnako ako žiadna hviezda Oktantu, ani len vlastné meno, hoci niekde sa stretneme s označením Polaris Australis – „južná polárka“. Sigma Oct s povrchovou teplotou 7 280 K je v skutočnosti o čosi horúcejšia ako Polárka, ale je oveľa menšia. Preto sa nám na oblohe javí slabšia a to aj napriek tomu, že je k nám zhruba o 150 ly bližšie než Polárka.

V súhvezdí je niekoľko ďalších slabých premenných hviezd. R Octantis (AR = 05h, 26,1 min, DEC = - 86° 23′) je napríklad premenná hviezda typu Mira Ceti. V perióde 406 dní sa jej magnitúda mení od 13,21 po 6,4. U Octantis a S Octantis v maxime niekedy prekračujú magnitúdu 8, no v minime majú iba 14 mag. Perióda zmien je pri U Oct 303 dní a pri S Oct 259 dní.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska objektov je Oktant, podobne ako niektoré okolité súhvezdia, v podstate pustatina. Pre amatérskych pozorovateľov môže byť zaujímavá napríklad roztiahnutá pozdĺžna otvorená hviezdokopa Collinder 411 známa aj ako Melotte 227. Najlepšie vynikne pri pozorovaní menším ďalekohľadom s veľkým zorným poľom alebo triédrom.

Galaxie v Oktante sú takisto uhlovo malé a slabé. Zaujímavá je azda iba NGC 2573, najbližšia galaxia k južnému svetovému pólu, čím si vyslúžila meno Polarissima Australis (jej ekvivalentom v Malom medveďovi je Polarissima Borealis).

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Oktant je sotva rozoznateľné, stredne veľké súhvezdie bez ustáleného obrazca. Jeho hviezdy sú roztrúsené a slabé. Najvýznamnejšie z nich tvoria rozľahlý nepravidelný trojuholník, pričom južný svetový pól leží mimo neho. Sigmu Octantis vyznačujúcu polohu pólu postrehne len dobré oko. Cez obrazec Oktantu prechádza spojnica výrazne jasnejších hviezd Atria z Južného trojuholníka a beta Hydri.

V dôsledku prítomnosti svetového pólu sa v priebehu noci zdá, že všetky súhvezdia sa otáčajú okolo Oktantu. Pri dlhoexponovanej fotografii vytvoria ich svetelné stopy sústredné kružnicové úseky. Ako najjužnejšie pozorovateľné súhvezdie je Oktant, podobne ako Malý medveď, viditeľné z najmenšej časti zemského povrchu.