Dvojhviezda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Najjasnejšia dvojhviezda na oblohe - Sírius A a B

Dvojhviezda je

alebo

  • dvojica hviezd na oblohe v tesnej blízkosti pri sebe a nie sú gravitačne viazané.

V prvom prípade ide o tzv. fyzickú dvojhviezdu jej zložky k sebe fyzicky patria. Fyzické dvojhviezdy delíme na vizuálne a spektroskopické. Vizuálne dvojhviezdy dokážeme rozoznať ďalekohľadom, spektroskopické nie. Zložky dvojhviezdy zvyčajne obiehajú spoločné ťažisko, iba vo výnimočných prípadoch, keď je hmotnosť jednej hviezdy oveľa väčšia, ako hmotnosť druhej, môže ťažisko obehu ležať pod povrchom hmotnejšej hviezdy. Hoci sú zložky sústavy dvojhviezdy približne rovnako staré, nemusia sa nachádzať na rovnakom vývojovom stupni. Ak sa napríklad v sústave nachádza obor alebo nadobor a biely trpaslík, takáto sústava sa môže stať novou. Najjasnejšou dvojhviezdou na oblohe je sústava Sírius v súhvezdí Veľkého psa. Pokiaľ sa hviezdy nachádzajú iba v zdanlivej blízkosti, ale v skutočnosti sú od seba ďaleko, hovoríme o optickej dvojhviezde. Uhlová vzdialenosť zložiek optickej dvojhviezdy je spravidla väčšia, ako uhlová vzdialenosť zložiek fyzickej dvojhviezdy. Najznámejšou optickou dvojhviezdou, ktorú môžeme rozoznať aj voľným okom je Mizar a Alcor v súhvezdí Veľkej medvedice (Veľkého voza).

Zložky dvojhviezdy obiehajú ťažisko, ktoré spravidla leží mimo vnútra každej z nich. Pokiaľ sa dvojhviezdy z našeho pohľadu pri svojom vzájomnom obehu pravidelne zakrývajú, hovoríme o zákrytových premenných hviezdach. Medzi najznámejšie zákrytové premenné hviezdy patrí Algol. Jeho zložky sú takmer guľatého tvaru. Poznáme však aj dvojhviezdy, ktoré sú svojimi slapovými silami výrazne deformované do tvaru elipsoidov, alebo dvojhviezdy, ktorých zložky sú k sebe natoľko blízko, že majú spoločnú atmosféru. Sú to takzvané tesné dvojhviezdy. Katalogizovaných je viac ako 78 000 dvojíc hviezd.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]