3-alfa reakcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Schéma 3-alfa reakcie

3-alfa reakcia (3 alfa reakcia, 3α reakcia, Salpeterov proces[1]) je rad niekoľkých reakcií, pri ktorých z troch héliových jadier (Alfa častíc) vzniká jadro uhlíka. K tejto reakcii dochádza v starších hviezdach, ktoré opúšťajú hlavnú postupnosť a už nemajú dostatok vodíka pre udržanie protón-protónového cyklu vo svojom jadre. Dochádza ku kolapsu jadra a nárastu teploty v centrálnej časti až radovo na ~100 × 106 K. V tomto okamihu majú héliové jadrá dostatočnú kinetickú energiu, aby mohli prejsť coulombovou bariérou a spojením dvoch héliových jadier dochádza k vzniku jadra berýlia.

\mathrm{\ ^4He + \ ^4He \longleftrightarrow \ ^8Be + \gamma - \ 0,092 \ MeV} (reakcia energiu spotrebúva)

Toto berýliove jadro je nestabilné a samovoľne by sa rozpadlo späť na dva héliové jadrá. Predchádzajúca reakcia však prebieha dostatočne rýchlo, aby v jadre hviezdy bolo stále trochu jadier berýlia. Tie sa môžu zlúčiť s ďalším héliovým jadrom za vzniku stabilného jadra uhlíka.

\mathrm{\ ^8Be + \ ^4He \longrightarrow \ ^{12}C + \gamma + \ 7,367 \ MeV}

Celková energia uvoľnená pri týchto dvoch reakciách je 7,275 MeV. U hviezd s hmotnosťou do 2,25 hmotnosti Slnka dochádza po spálení vodíka v jadre k elektrónovej degenerácii plynu. Zapálenie 3-alfa reakcie vedie k prudkému rozšíreniu tejto reakcie po celom jadre a celkovému zvýšeniu jeho teploty. Pri tomto procese trvajúcom niekoľko sekúnd a nazývanom héliový záblesk dôjde ku spáleniu 60 – 80 % hélia v jadre.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hviezdy.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 3-alfa reakce na českej Wikipédii.