Žltý hyperobor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Žltý hyperobor, vo všeobecnosti, je masívna hviezda z rozšírenou atmosférou, ktorá môže byť klasifikovaná od neskorých A do K, s hmotou približne 20 až 50-násobku hmoty Slnka. Žlté hyperobry, podobne ako Ró Cassiopeiae v súhvezdí Kasiopeja, boli pozorované kvôli periodickým erupciám, ktorých výsledkom bolo periodické alebo pokračujúce zahmlievanie hviezdy. Javia sa ako extrémne zriedkavé hviezdy vo vesmíre. Kvôli veľkej rýchlosti spotrebovania jadrového paliva, väčšinou zostávajú v hlavnej postupnosti niekoľko miliónov rokov predtým ako sa sami zničia a zmenia na masívnu supernovu alebo hypernovu.

Vnútorná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na súčasné fyzikálne modely hviezd, žltý hyperobor môže obsahovať konvektívne jadro obklopené rádioaktívnou zónou, čo je protikladom hviezd veľkosti Slnka, ktoré pozostávajú z rádioaktívneho jadra obklopeného konvektívnou zónou.[1] Vďaka extrémne vysokému tlaku v jadrách žltých hyperobrov, časti jadra, prípadne celé jadro je tvorené z degenerovaného plynu.

Chromosféra[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka absolútnej veľkosti týchto hviezd, navyše so silným magnetickým poľom a veľkým uvoľňovaním energie, žlté hyperobry sú menej efektívne v udržiavaní povrchového materiálu ako iné druhy hviezd. Z toho dôvodu majú veľmi veľkú, rozšírenú atmosféru. Niekedy je možné identifikovať disk prachu a plynu, ktorý poskytuje možnosť vzniku planetárnych sústav okolo týchto hviezd.

Známe žlté hyperobry[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Seeds, Michael A., Astronomy: The Solar System and Beyond, Brooks/Cole 2005
  2. BBC - h2g2 - Constellations: Cassiopeia 'the Boastful Queen'

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Yellow hypergiant na anglickej Wikipédii.