Kasiopeja (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Súhvezdie Kasiopeja)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kasiopeja
Mapa súhvezdia Kasiopeja

Latinský názov Cassiopeia
Skratka Cas
Genitív Cassiopeiae
Symbolické vyjadrenie sediaca kráľovná
Rektascenzia 1h
Deklinácia 60°
Plocha 598  štvorcových stupňov
Poradie: 25
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
4
Najjasnejšia hviezda Schedar (α Cas)
(Zdanl. magnitúda 2,23)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −20°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca November
Horná kulminácia o 24:00

19. október

Dolná kulminácia o 24:00

18. apríl


Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Kasiopeja je súhvezdie severnej oblohy, ktoré v gréckej mytológii reprezentovalo kráľovnú Kasiopeju. Patrí tak medzi 88 moderných súhvezdí, ako aj do Ptolemaiových 48 súhvezdí.

Legenda[upraviť | upraviť zdroj]

Kasiopeja bola etiópska kráľovná, manželka Kéfea. Bola veľmi pekná a vychvaľovala sa, že je ešte krajšia ako vodné nymfy nereidy. To dopálilo boha mora Poseidóna, lebo jeho manželka bola tiež nereida. Na jej radu poslal morskú obludu, aby Kéfeovo kráľovstvo spustošila. Aby svoju ríšu zachránili, museli nešťastní rodičia dať svoju dcéru, princeznú Andromédu, prikovať ku skalnému útesu nad morom ako korisť obludy. Andromédu vyslobodil Perseus a okúzlený jej krásou sa s ňou oženil. Kasiopeja sa rovnako ako Kéfeus, Androméda a Perseus dostala na oblohu, ale jej nepriateľky Nereidy dosiahli aspoň to, že bola umiestnená blízko pólu, takže musela každú noc tráviť polovicu času dole hlavou, aby sa naučila skromnosti.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Najjasnejšia hviezda alfa sa nazýva Schedar, alebo aj Shedir. Hviezda beta má meno Caph a rektascenziu takmer presne 0h. Zaujímavá je hviezda gama Cih alebo Navi, ktorá už v tridsiatich rokoch dvadsiateho storočia upútala na seba pozornosť zmenami spektra, sprevádzanými taktiež zmenami jasnosti medzi 1,6 a 3,0 mag. Neďaleko hviezdy beta je ďalšia premenná hviezda ró Cassiopeiae. Je to nepravidelne premenná hviezda podobne ako R Coronae Borealis. Premennou hviezdou je aj R Cassiopeiae, ktorá je typu Mira Ceti. Jej magnitúda sa mení medzi 4,7 (alebo 5) a 13,5 s periódou 431 dní. Ľahko pozorovateľné dvojhviezdy sú éta (Achird) a iota. V roku 1572 vybuchla v tomto súhvezdí supernova (či skôr v roku 1572 zasiahlo Zem svetlo z explózie supernovy, ktorá vybuchla pred 7 500 rokmi). Supernova sa nachádzala blízko hviezdy kappa a v maxime svojej jasnosti mala až -4,1 mag. Voľným okom bola ale pozorovateľná ešte 18 mesiacov. Pozoroval ju a opísal dánsky astronóm Tycho Brahe, po ktorom dostala aj meno (Tychova hviezda). Dnes je to len slabá hviezdička 19 mag, ale intenzívne žiari v röntgenovej a rádiovej oblasti spektra.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súhvezdím prechádza Mliečna cesta, je teda bohatá na otvorené hviezdokopy. Najjasnejšia z nich je M52 (NGC 7654). Nachádza sa na raz predĺženej spojnici hviezd alfa (Schedar) a beta (Caph). Pri tejto hviezdokope sa nachádza aj intenzívny rádiový zdroj Cassiopeia A. Tento rádiový zdroj však nemá nič spoločné s hviezdokopou a pravdepodobne je tiež pozostatkom supernovy, ktorá vybuchla asi pred 350 rokmi. Ďalšie otvorené hviezdokopy jasnejšie ako 10 magnitúd sú M103, označovaná aj ako NGC 581, NGC 7789, NGC 381, NGC 559, NGC 637, NGC 654, NGC 663 (asi 80 hviezd), NGC 659, NGC 457 (7,5 mag., priemer 10´), NGC 129, NGC 103, NGC 189, NGC 225, NGC 146, NGC 133, NGC 1027 (asi 25 hviezd), NGC 7788 a NGC 7790.

Súhvezdie obsahuje vďaka Mliečnej ceste aj obrovské množstvo hmlovín, žiaľ, väčšinou dosť slabých. Patria sem hmloviny IC 59, IC 63, LBN 667 (známa aj ako IC 1848), IC 1805 a NGC 7635.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Kasiopeja patrí medzi najznámejšie a najvýraznejšie súhvezdia oblohy, hoci jasnosť väčšiny jej hviezd nepresahuje druhú magnitúdu. Päť jej najjasnejších hviezd – Schedar, Caph, Cih, Ruchbach (Ksora) a Segin – vytvárajú typický tvar širokého „W“. Nájdeme ho ľahko, nachádza sa totiž na opačnej strane Polárky, ako Veľký voz. Je to cirkumpolárne súhvezdie, čiže ho uvidíme v hociktorej časti roka v hociktorej hodine. Najvyššie na oblohe je v lete nadránom a na jeseň večer. Najnižšie je zase v zime nadránom a na jar večer.