Tycho Brahe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tycho Brahe
Tycho Brahe
dánsky astronóm

Narodenie 14. december 1546
Knudstrup, Dánsko
Úmrtie 24. október 1601 (54 rokov)
Praha, Rakúska monarchia – Čechy (dnes Česko)
Mauerquadrant (Tycho Brahe 1598)

Tycho Brahe (* 14. december 1546, Knudstrup, Dánsko – † 24. október 1601, Praha) bol pôvodným menom Tyge Ottesen Brahe, nesprávne tiež Tycho de Brahe, bol význačný dánsky astronóm. Je považovaný za najlepšieho a najpresnejšieho pozorovateľa hviezdnej oblohy, ktorý bol prekonaný až šesťdesiat rokov po vynájdení ďalekohľadu.

Bol potomkom starého šľachtického rodu. Študoval filozofiu a rétoriku v Kodani (1559 – 1562), potom právo v Lipsku. V roku 1565 zdedil značný majetok a začal sa venovať svojim koníčkom – alchýmii, ale predovšetkým astronómii. Neskôr pokračoval ešte v štúdiu chémie v Augsburgu. V roku 1571 sa po smrti otca vrátil do Dánska a získal vlastné observatórium. 11. novembra 1572 pozoroval (a popísal v spise O novej hviezde) výbuch supernovy v súhvezdí Kasiopea. Potom cestoval nejaký čas po Európe. Veľkorysá ponuka dánskeho kráľa Fridricha II., ktorý mu nechal postaviť laboratóriá a observatórium Uranienborg a Stjerneborg na ostrove Hven ho primäla k návratu. Na kráľom darovanom ostrovnom observatóriu pracoval viac ako dvadsať rokov. V roku 1597 sa nepohodol s novým kráľom, nejaký čas cestoval po Európe a v roku 1599 bol Rudolfom II. na radu Tadeáša Hájka z Hájku pozvaný do Prahy. Postavil nové observatórium v Benátkach nad Jizerou, kde mu posledných niekoľko mesiacov života robil asistenta Ján Kepler.

Podľa povesti zomrel Brahe na prasknutie močového mechúra na bankete v Prahe, kde zo spoločenských dôvodov nemohol vstať od hostiny skôr než cisár, ale dnes sa zdá, že mal nejakú obličkovú chorobu, alebo podľahol otrave ortuťou zo svojich alchymistických experimentov.

Pochovaný je na pražskom Starom Meste v kostole Panny Márie pred Týnom pri Staromestskom námestí.

Tycho Brahe vytvoril originálnu kozmologickú teóriu: podľa nej je síce Zem stredom Vesmíru, ale okolo nej obieha iba Slnko a Mesiac. Ostatné planéty obiehajú okolo Slnka. Vytvoril tak akýsi kompromis medzi geocentrickou teóriou Ptolemaia a teóriou héliocentrickou Mikuláša Koperníka.

Presným meraním paralaxy dokázal, že kométy sa nachádzajú zvonku mesačnej dráhy. Na základe Brahových pozorovaní (predovšetkým polôh Marsu) mohol o niekoľko rokov neskôr Ján Kepler formulovať svoje slávne zákony obehu planét.

Na Brahovu počesť bol pomenovaný mesačný kráter Tycho a planétka 1677 Tycho Brahe.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • De nova et nullius ævi memoria prius visa Stella. 1572
  • De mundi aetheri recentioribus phaenomenis. 1588
  • Astronomiae Instauratae Mechanica. Wandsbek 1598 (Reprint: KLP, Prag 1996, ISBN 80-85917-23-8)
  • Opera omnia, sive astronomiae instauratae. Frankfurt 1648 (Reprint: Olms, Hildesheim 2001, ISBN 3-487-11388-0)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]