Lipsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lipsko
(nem. Leipzig)
mesto
Leipzig Citypanorama.jpg
Lipsko centrum
Flag of Leipzig.svg
Vlajka
Coat of arms of Leipzig.svg
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Sasko
Direktívny obvod Lipsko
Kreisfreie Stadt Lipsko
Diaľnica A 9, A 14, A 38, A 72
Rieka Weiße Elster, Pleiße,

Parthe, Luppe

Nadmorská výška 113 m n. m.
Súradnice 51°20′S 12°22′V / 51.333°S 12.367°V / 51.333; 12.367
Najvyšší bod Monarchenhügel
 - výška 159 m n. m.
 - súradnice 51°18′S 12°27′V / 51.300°S 12.450°V / 51.300; 12.450
Rozloha 297,36 km² (29 736 ha)
Obyvateľstvo 518 862 (31. 12. 2009)
Hustota 1 744,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1015
Primátor Burkhard Jung (SPD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 04003 - 04358
Tel. predvoľba +49(0)341
Kód 14 7 13 000
EČV L
Poloha mesta Lipsko v rámci Nemecka
Red pog.svg
Poloha mesta Lipsko v rámci Nemecka
Poloha mesta Lipsko v rámci spolkovej krajiny Sasko
Poloha mesta Lipsko v rámci spolkovej krajiny Sasko
Wikimedia Commons: Leipzig
Webová stránka: http://www.leipzig.de

Lipsko (nem. Leipzig) je najväčšie mesto v nemeckej spolkovej krajine Sasko. Má asi 515 000 obyvateľov a leží na sútoku niekoľkých riek. V roku 2006 bolo označené za najlacnejšie mesto v Európe.[chýba zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Lipsko skutočne pochádza z názvu lipa, mesto založili Slovania v roku 1015 ako trhovisko. Už v roku 1165 bolo povýšené na mesto a miestne trhy sa stali významnou udalosťou. Na začiatku 15. storočia, v roku 1409 bola založená Lipská univerzita, ktorá zvýšila význam mesta natoľko, že sa tu začali rozvíjať rýchlo remeslá a neskôr aj priemysel. Pri Lipsku sa 16. októbra19. októbra 1813 konala najväčšia bitka napoleonských vojen, tzv. Bitka národov, v ktorej protifrancúzska koalícia dosiahla rozhodujúce víťazstvo. Medzi Lipskom a Drážďanmi sa tiež otvorila prvá nemecká železničná trať, čoskoro potom sa mesto stalo železničným dopravným uzlom. V 20. rokoch 20. storočia narastal rýchlo počet obyvateľov, a to až nad 500 000, ľudia sa sem sťahovali z vidieka za vidinou lepšieho života v meste. Za nacistickej vlády mesto zažilo tzv. Krištáľovú noc, kedy boli vypálené synagógy a pobití židia. Krištáľová noc sa stala veľkou manifestáciou sily, moci a hrôzy NSDAP. Ku koncu vojny bolo mesto z veľkej časti zničené spojeneckým bombardovaním, obsadila ho americká armáda, ktorá ho odovzdala do správy Červenej armády. Po vyhlásení NDR začala mohutná prestavba mesta podľa socialistického štýlu, vybudovávali sa veľké sídliská a nové priemyselné podniky. Lipsko sa malo stať „perlou Nemecka“. Na konci života Východného Nemecka, v roku 1988 a 1989 sa konali v meste veľké demonštrácie proti SED, nemeckej komunistickej strane. Po páde berlínskeho múra a zjednotení dostalo mesto veľkú podporu zo západu, čo prispelo k premene zo šedivého socialistického mesta na jedno z najmodernejších miest v bývalom Východnom Nemecku. V Lipsku sa o. i. usadili automobilky Porsche a BMW.

Kultúra a pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na zničenie mesta počas dvoch svetových vojen je v Lipsku ako takmer vo všetkých veľkých nemeckých mestách pomerne málo historických budov. Pretože Lipsko bolo vždy mesto hudby - v 18. storočí tu pracoval Johann Sebastian Bach, má niekoľko opier. Je tu aj zoologická záhrada. Lipsko má povesť tradičného veľtržného mesta, najvýznamnejšou akciou, usporadúvanou teraz už na novom výstavisku z roku 1996 je Lipský knižný veľtrh.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Panoramatická fotografia mesta Lipsko
Panoramatická fotografia mesta Lipsko

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]