Bologna

	Bologna
	mesto
Štát	Taliansko
Región	Emilia-Romagna
Provincia	Bologna
Súradnice	44°30′S 11°21′V / 44.5°S 11.35°V
Rozloha	140 km² (14 000 ha)
Obyvateľstvo	381 860 (31. 3. 2011)
Hustota	2 727,57 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	40100
Tel. predvoľba	051
	Poloha mesta v rámci Talianska
	Wikimedia Commons: Bologna
	Webová stránka: www.comune.bologna.it

Bologna (prídavné meno znie bolonský, teda bez g; názov pochádza z latinského Bononia, v miestnom dialekte Bulaggna) je hlavné mesto regiónu Emilia-Romagna v severnom Taliansku, medzi riekou Pád a Apeninami. Mesto je sídlom biskupa a jednej z najstarších univerzít v Európe. V súčasnosti má Bolgna približne 377 tisíc obyvateľov.

Dejiny [upraviť]

Bolognu založili Etruskovia s menom Felsina, ale v roku 189 pred Kr. sa už pod menom Bononia stalo rímskou kolóniou. Cisár Henrich V. vyhlásil Bolognu za slobodné mesto, ktoré sa stalo členom Lombardského zväzu miest a zúčastnilo sa na bojoch proti Hohenstaufovcom. Právnická škola v Bologni, ktorá vznikla už v 5. storočí pred Kr. sa rozšírila v roku 1088 na najstaršiu univerzitu v Európe. V 14. storočí si šľachtické rody v ustavičných bojoch proti pápežom udržali svoju moc, až kým pápež Július II. v roku 1506 nepripojil mesto k cirkevnému štátu. V roku 1530 korunovali v Bologni Karla V., čo bola posledná korunovácia cisára na talianskej pôde. Za Napoleona Bonaparte pričlenili mesto v roku 1796 k Cisalpínskej republike a v roku 1860 k zjednotenému Taliansku.

2. augusta 1980 došlo v Bologni na hlavnej železničnej stanici k veľkému teroristickému útoku, ktorý si vyžiadal 85 mŕtvych.

Pamiatky [upraviť]

Historické centrum Bologne je pozoruhodné stredovekým rozvrhnutím ulíc, vežami a budovami z neomietnutých tehál, čo jej získalo prezývku Červená Bologna. Pôvab mesta je umocnený početnými elegantnými arkádami (taliansky portici).

Významné stavby vznikli až v gotike. Viac zastúpená je renesancia a barok. Najväčším kostolom mesta je San Pietronio, zasvätený patrónovi mesta. Stavať ho začali v roku 1390 v gotickom štýle, ale okolo roku 1650, keď dokončili hlavnú sieň ktorej dĺžka je 117 metrov a šírka 48 metrov, práce zastavili. Na nedokončenej fasáse sa vyníma hlavný portál so sochami od Iacopa della Querciu. Interiér patrí k najkrajším v talianskej gotike.

Univerzita [upraviť]

Univerzita bola založená v roku 1088 a je považovaná za najstaršiu svetovú univerzitu. V stredoveku bola dôležitým centrom intelektuálneho života. Medzi jej absolventov patrili napríklad Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Erasmus Rotterdamský, Mikuláš Kopernik a Tomáš Becket. Bologna je stále dôležitým univerzitným mestom – študuje v nej takmer 100 000 študentov.

Kuchyňa [upraviť]

Bologna je vyhlásená svojou kulinárskou tradíciou. Miestna bohatá kuchyňa sa vyznačuje jedlami z mäsa a syrov. Dôležitou súčasťou miestneho jedálnička sú, rovnako ako v ostatných mestách oblasti Emilia-Romagna, výrobky zo sušeného bravčového mäsa, najmä prosciutto (šunka) a mortadella. Miestnymi špecialitami z cestovín sú dobre známe tortellini so šunkou a tagliatelle al ragù.

Panoramatická fotografia mesta Bologna

Osobnosti [upraviť]

Dominik Guzmán (* cca 1170 - † 1221), kastílsky teológ, odporca albigéncov, zakladateľ dominikánskej rehole
Agostino Carracci (* 1557 - † 1602), taliansky maliar a grafik
Domenichino (* 1581 - † 1641), taliansky maliar
Benedikt XIV. (* 1675 - † 1758), pápež
Farinelli (* 1705 - † 1782), taliansky operný spevák, kastrát-soprán
Luigi Galvani (* 1737 - † 1798), taliansky lekár (anatóm, fyziológ) a fyzik
Giosuè Carducci (* 1835 - † 1906), taliansky básnik, držiteľ Nobelovej ceny
Pier Paolo Pasolini (* 1922 - † 1975), taliansky básnik, spisovateľ a filmový režisér
Pierluigi Collina (* 1960), bývalý taliansky futbalový rozhodca
Paolo Canè (* 1965), bývalý taliansky tenista
Christian Vieri (* 1973), taliansky futbalový útočník
Simone Bolelli (* 1985), taliansky tenista