Bologna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Bologna pozri Bologna (rozlišovacia stránka).
Bologna
mesto
Bologna-SanPetronioPiazzaMaggiore1.jpg
Flag of Bologna.svg
Vlajka
Coat of arms of bolonia italy.png
Erb
Štát Taliansko Taliansko
Región Emilia-Romagna
Provincia Bologna
Súradnice 44°30′S 11°21′V / 44.500°S 11.350°V / 44.500; 11.350
Rozloha 140 km² (14 000 ha)
Obyvateľstvo 373 010 (31. 10. 2012)
Hustota 2 664,36 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 40100
Tel. predvoľba 051
Poloha mesta v rámci Talianska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Talianska
Wikimedia Commons: Bologna
Webová stránka: comune.bologna.it

Bologna (prídavné meno znie bolonský, teda bez g; názov pochádza z latinského Bononia, v miestnom dialekte Bulåggna[1]) je hlavné mesto regiónu Emilia-Romagna v severnom Taliansku, medzi riekou Pád a Apeninami. 31. 10. 2012 mala 373 010 obyvateľov.[2]

Mesto je sídlom biskupa a jednej z najstarších univerzít v Európe.

V roku 2000 bolo Európskym hlavným mestom kultúry[3] a v roku 2006 ju UNESCO vyhlásilo za "città della musica" UNESCO[4]. V roku 2010 participovalo na Expo 2010 v Šanghaji spolu s ďalšími 45 mestami sveta[5].

Bologna patrí k najbohatším mestám v Taliansku, často sa umiestňuje na vrchole rebríčka miest s najlepšími podmienkami pre život: v roku 2011 bola prvá zo 107 talianskych miest[6].

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bolognu založili Etruskovia s menom Felsina, ale v roku 189 pred Kr. sa už pod menom Bononia stalo rímskou kolóniou. Cisár Henrich V. vyhlásil Bolognu za slobodné mesto, ktoré sa stalo členom Lombardského zväzu miest a zúčastnilo sa na bojoch proti Hohenstaufovcom.

Právnická škola v Bologni, ktorá vznikla už v 5. storočí pred Kr. sa rozšírila v roku 1088 na najstaršiu univerzitu v Európe.

V 14. storočí si šľachtické rody v ustavičných bojoch proti pápežom udržali svoju moc, až kým pápež Július II. v roku 1506 nepripojil mesto k cirkevnému štátu[7]. V roku 1530 korunovali v Bologni Karla V., čo bola posledná korunovácia cisára na talianskej pôde. Za Napoleona Bonaparte pričlenili mesto v roku 1796 k Cisalpínskej republike a v roku 1860 k zjednotenému Taliansku.

2. augusta 1980 došlo v Bologni na hlavnej železničnej stanici k veľkému teroristickému útoku, ktorý si vyžiadal 85 mŕtvych.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Historické centrum s rozlohou 141,64 ha je druhé najväčšie v Európe[8]. Je pozoruhodné stredovekým rozvrhnutím ulíc, vežami a budovami z neomietnutých tehál, čo jej získalo prezývku Červená Bologna. Pôvab mesta je umocnený početnými elegantnými portikami (taliansky portici).

Významné stavby vznikli až v gotike. Viac zastúpená je renesancia a barok. Najväčším kostolom mesta je San Pietronio, zasvätený patrónovi mesta. Stavať ho začali v roku 1390 v gotickom štýle, ale okolo roku 1650, keď dokončili hlavnú sieň ktorej dĺžka je 117 metrov a šírka 48 metrov, práce zastavili. Na nedokončenej fasáse sa vyníma hlavný portál so sochami od Iacopa della Querciu. Interiér patrí k najkrajším v talianskej gotike.

Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov

Univerzita[upraviť | upraviť zdroj]

Univerzita bola založená v roku 1088 a je považovaná za najstaršiu svetovú univerzitu[9][10]. V stredoveku bola dôležitým centrom intelektuálneho života. Medzi jej absolventov patrili napríklad Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Erasmus Rotterdamský, Mikuláš Kopernik, Tomáš Becket a Petrarca[11]. Bologna je stále dôležitým univerzitným mestom – študuje v nej takmer 100 000 študentov.

Kuchyňa[upraviť | upraviť zdroj]

Bologna je vyhlásená svojou kulinárskou tradíciou. Miestna bohatá kuchyňa sa vyznačuje jedlami z mäsa a syrov. Dôležitou súčasťou miestneho jedálnička sú, rovnako ako v ostatných mestách oblasti Emilia-Romagna, výrobky zo sušeného bravčového mäsa, najmä prosciutto (šunka) a mortadella. Miestnymi špecialitami z cestovín sú dobre známe tortellini so šunkou a tagliatelle al ragù.

Panoramatická fotografia mesta Bologna
Panoramatická fotografia mesta Bologna

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Luigi Lepri, Daniele Vitali. Dizionario Bolognese Italiano / Italiano-Bolognese. Bologna : Pendragon, 2007. ISBN 978-88-8342-594-3. S. 348-354.
  2. Vincenzo Patruno, Marina Venturi, Silvestro Roberto. Demo-Geodemo. - Maps, Population, Demography of ISTAT - Italian Institute of Statistics [online]. [Cit. 2013-03-26]. Dostupné online.
  3. Bologna history – Bologna culture – Bologna – attractions in Bologna – art Bologna – history guide Bologna [online]. Travelplan.it, [cit. 2010-04-19]. Dostupné online.
  4. "Bologna Città della Musica UNESCO" dal sito del comune
  5. Bologna Shangai World Expo 2010
  6. Qualità della vita [online]. Il Sole 24 ORE, [cit. 2011-12-05]. Dostupné online.
  7. AUTORSKÝ KOLEKTIV. Itálie. Praha : Olympia, 1990. ISBN 80-7033-101-1. Kapitola Bologna, s. 39.
  8. National League of Cities, American Municipal Association. Nation's cities, Volume 14. USA : National League of Cities, 1976.
  9. Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, ISBN 0-7864-3462-7, p. 55f.
  10. de Ridder-Symoens, Hilde: A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages, Cambridge University Press, 1992, ISBN 0-521-36105-2, pp. 47–55
  11. Nove secoli di storia - Università di Bologna

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]