Madrid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Madrid pozri Madrid (rozlišovacia stránka).
Madrid
hlavné mesto
Plaza de Cibeles (Madrid) 05.jpg
Madrid počas Vianoc v roku 2007
Bandera de Madrid.svg
Vlajka
Escudo de Madrid.svg
Erb
Krajina Španielsko Španielsko
Autonómne spol. Madridské spoločenstvo
Rieka Manzanares
Nadmorská výška 655 m n. m.
Súradnice 40°23′S 3°43′Z / 40.383°S 3.717°Z / 40.383; -3.717
Rozloha 605,77 km² (60 577 ha)
 - okresu 10 506 km² (1 050 600 ha)
Obyvateľstvo 3 255 944 (2009)
 - okresu 6 386 932
Hustota 5 374,88 obyv./km²
 - okresu 608 obyv./km²
Založenie 9. storočie
Primátor Alberto Ruiz-Gallardón (PP)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 28001 – 28080
Tel. predvoľba 34 (Španielsko) + 91 (Madrid)
Poloha mesta v rámci Španielska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Španielska
Wikimedia Commons: Madrid

Madrid je hlavným a zároveň najväčším mestom Španielska, leží v jeho centre. Má viac ako 3 milióny obyvateľov, je tiež hlavným mestom Madridského spoločenstva, ktoré je súčasťou jedného zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska. V madridskej aglomerácii žije viac ako 6 miliónov obyvateľov. Počtom obyvateľov je tretie najväčšie v (po Londýne a Berlíne) a jeho metropolitná oblasť je tretia najväčšia v EÚ (po Londýne a Paríži)[1].

Je politickým centrom štátu, sídli tu vláda a španielsky kráľ Juan Carlos I. Od roku 2003 je primátorom mesta Alberto Ruiz-Gallardón, ktorý dovtedy viedol Madridské spoločenstvo a vystriedal tak bývalého primátora Manzana. Obaja sú členmi rovnakej politickej strany Partido Popular.

Z medzinárodných organizácií tu sídli Svetová organizácia pre cestovný ruch (WTO). Madrid je vplyvným kultúrnym centrom so svetoznámymi múzeami, napríklad Museo del Prado, Thyssen-Bornemisza a Museo Reina Sofía.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie dnešného mesta bolo osídlené už v praveku.[2] Počas Rímskej ríše patrilo územie diecéze Complutum (dnes Alcalá de Henares) Vznikol ako moslimská pevnosť založená na zvyškoch vizigótskeho osídlenia zo 7. storočia. Pôvod dnešného mesta sa začal v 9. storočí, keď na mieste dnešného Kráľovského paláca postavil Mohamed I. malý palác. Okolo tohto paláca bola postavená malá citadela al-Mudaina. Blízko paláca tiekla rieka Manzanares, ktorú Arabi nazývali al-Majrīṭ (arab. المجريط – zdroj vody). Z toho vzniklo pomenovanie miesta Majerit, ktoré sa neskôr vyvinulo do súčasného Madrid.

Citadelu dobyl v roku 1083 kresťanský kráľ Leónu a Kastílie Alfonz VI., pri svojom postupe do Toleda. Miestnu mešitu následne vysvätil ako kresťanský kostol. V roku 1329 vznikli na podnet Ferdinanda IV. v meste generálne kortesy. Miestni Sefardskí Židia a Mauri žili v meste až do 15. storočia, keď boli vyhnaní.

V roku 1561 si obec vybral ako sídlo svojho dvora Filip II., čím sa stala prvým stálym hlavným mestom španielskej monarchie. S výnimkou obdobia rokov 16011606, kedy bol hlavným mestom Valladolid, a krátkeho obdobia počas španielskej občianskej vojny, kedy vláda sídlila najskôr vo Valencii a potom v Barcelone, Madrid je hlavným mestom až dodnes.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na rieke Manzanares v strede Španielska aj Madridského spoločenstva (ktoré zahŕňa mesto spolu s mestskou aglomeráciou, predmestím a priľahlými dedinami). Susedí s autonómnymi spoločenstvami Kastília-La Mancha a Kastília-León.

Vývoj teploty a zrážok v meste[upraviť | upraviť zdroj]

Parque del Buen Retiro
1971 – 2000 Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Priemerná
Maximálna
teplota (°C)
9.7 12.0 15.7 17.5 21.4 26.9 31.2 30.7 26.0 19.0 13.4 10.1 19.4
Minimálna
teplota (°C)
2.6 3.7 5.6 7.2 10.7 15.1 18.4 18.2 15.0 10.2 6.0 3.8 9.7
Zrážky (mm) 37 35 26 47 52 25 15 10 28 49 56 56 436 spolu

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Pre svoju ekonomickú produkciu, životný štandard a rozsah trhu je Madrid považovaný za hlavné finančné centrum Pyrenejského polostrova. Sídlia tu centrály väčšiny španielskych spoločností, rovnako ako centrály troch zo sto najväčších spoločností na svete (Telefónica, Repsol-YPF, Banco Santander).[3]

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek tomu, že Madrid je moderné mesto s modernou infraštruktúrou si viaceré pamiatky a časti mesta zachovali historický charakter. Medzi najznámejšie patrí Kráľovský palác, Kráľovské divadlo, park Buen Retiro z roku 1631 a budova Národnej knižnice z 19. storočia, kde sídli aj archeologické múzeum a sú tu uchované viaceré španielske národné pamiatky. V meste sú tri veľkolepé múzea umenia. Museo del Prado, múzeum moderného umenia Museo Nacional Centro de Arte Reina Sofía a Museo Thyssen-Bornemisza.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sídlia dva známe futbalové kluby: Real Madrid a Atlético Madrid. Ďalšie dva menej známe sú Getafe CF a Rayo Vallecano

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri Zoznam rodákov Madridu

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Demographia World Urban Areas & Population Projections
  2. Dejiny Madridu, José Manuel Castellanos, po španielsky
  3. The World's 2000 Largest Public Companies [online]. forbes, [cit. 2010-05-25]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]