| Varšava |
| Warszawa |
| Poľské mesto |
|
Varšava
|
|
|
| Štát |
Poľsko |
| Vojvodstvo |
Mazovské |
| Gmina |
Warszawa |
|
| Súradnice |
52°13′56″S 21°00′30″V / 52.23222°S 21.00833°V |
| Najvyšší bod |
|
| - výška |
115 m n. m. |
| Najnižší bod |
|
| - výška |
78 m n. m. |
|
| Rozloha |
517,90 km² (51 790 ha) |
|
| Obyvateľstvo |
1 720 398 (31. 12. 2010) [1] |
| Hustota |
3 321,87 obyv./km² |
|
| Primátorka |
Hanna Gronkiewicz-Waltz |
|
| Časové pásmo |
SEČ (UTC+1) |
| - letný čas |
SELČ (UTC+2) |
| PSČ |
00-xxx až 04-xxx |
| Telefónna predvoľba |
+48 22 |
| EČV |
WA, WB, WD, WE, WF, WH, WI, WJ, WK, WN, WT, WU, WW, WX, WY |
|
|
Poloha mesta v rámci Poľska
|
|
| Wikimedia Commons: Warszawa |
| Webová stránka: http://www.um.warszawa.pl |
|
Varšava (po poľsky Warszawa, nem. Warschau, ang. Warsaw) je hlavné (od roku 1596) a najväčšie mesto Poľska. V roku 2010 malo 1 716 855 obyvateľov, s okolitou aglomeráciou 3 050 000. Je taktiež hlavným mestom Mazovského vojvodstva. Mesto bolo zničené v roku 1945 vojskami Wehrmachtu a po druhej svetovej vojne bolo nanovo postavené.
Je známa aj vďaka viacerým medzinárodným dohodám, ktoré tu boli podpísané, ako napríklad Varšavská zmluva alebo Varšavská konvencia.
Nachádza sa na rieke Visla asi 370 km od Karpát, ako aj od Baltického mora.
Prvé osady na území dnešnej Varšavy boli Bródno v 9. a 10. storočí a Jazdów v 12. a 13. storočí. Po tom, ako vojvoda z Płocku, Boleslav II. napadol Jazdów v roku 1281, bola tu založená ďalšia podobná osada s názvom Warszowa. Začiatkom 14. storočia sa stala jedným zo sídiel Mazovského vojvodstva, v roku 1413 sa stala hlavným mestom Masovska. V roku 1526 bola Varšava pričlenená k Poľskému kráľovstvu.[2] Po dobytí Poľska v októbri 1939 sa stala súčasťou Generálneho gouvernementu. Sovietske vojská v auguste 1944 po úspešnej operácii Bagration došli až na predmestie Praga a v meste vypuklo Varšavské povstanie. Povstanie bolo potlačené a Varšava zrovnaná so zemou.
Názov Warzsawa vznikol vraj podľa istého rybára s menom Warzs a jeho ženy Sawy.
Samosprávne členenie[upraviť]
-
-
-
Hoci Varšava bola vážne poškodená počas druhej svetovej vojny a rekonštrukcia v 50. rokoch rozšírila mnoho ulíc, mesto v súčasnosti zápasí s dopravnými ťažkosťami. Verejná doprava je zabezpečená autobusmi, električkami a metrom.
Varšava patrí medzi najdôležitejšie vzdelávacie strediská v Poľsku. Je domovom štyroch dôležitých univerzít a viac ako 62 menších škôl vyššieho vzdelania. Medzi najdôležitejšie patrí Varšavská univerzita, Varšavská polytechnika, Varšavská ekonomická univerzita, Varšavská poľnohospodárska univerzita a iné.
Od roku 1833 do druhej svetovej vojny bolo kultúrnym centrom Divadelné námestie.
Turistické atrakcie[upraviť]
Hoci je Varšava pomerne nové mesto, má mnoho turistických atrakcií. Podobne ako štvrť Staré Mesto, dôsledne zrekonštruované po druhej svetovej vojne, každá mestská časť má čo ponúknuť. Medzi najvýznamnejšie pamiatky Starého Mesta patrí kráľovský palác, Žigmundov stĺp a barbakán.
- V Spojených štátoch amerických je desať miest, ktoré majú názov Warsaw
- Existuje dánska heavy metalová skupina s názvom Red Warszawa
- Jedna zo skladieb Davida Bowieho na albume Low sa volá Warszawa
- Jedna zo skladieb speváka menom Joy Divison na albume Substance sa volá Warsaw. Samotná skupina sa predtým tiež volala Warsa
Vývoj počtu obyvateľov[upraviť]
|
|
|
| Rok |
Obyvateľov |
| 2008 |
1 706 966 |
| 2010 |
1 716 855 (30.6.2010) |
|
Partnerské mestá[upraviť]
Astana, Kazachstan, 2002
Berlín, Nemecko, 1991
Budapešť, Maďarsko, 2005
Düsseldorf, Nemecko, 1989
Groznyj, Rusko, 1997
Haag, Holandsko 1991
Hamamatsu, Japonsko, 1990
Hanoj, Vietnam, 2000
|
Charbin, Čína, 1993
Chicago, USA,1995
Istanbul, Turecko, 1991
Kyjev, Ukrajina, 1994
Moskva, Rusko, 1993
Oslo, Nórsko, 2006
Riga, Lotyšsko, 2002
Rio de Janeiro, Brazília, 1997
|
Petrohrad, Rusko, 1997
Saint-Étienne, Francúzsko, 1995
Soul, Kórejská republika, 1996
Tchaj-pej, Taiwan, 1995
Tel Aviv, Izrael, 1992
Toronto, Kanada, 1990
Viedeň, Rakúsko, 2001
Vilnius, Litva 1998
|
-
Varšavský kráľovský palác
-
-
-
-
-
-
Panoráma mesta[upraviť]
Varšavská panoráma
Externé odkazy[upraviť]
|
|
|
| mestá s právami powiatu |
|
|
|
| powiaty |
|
|
|
Hlavné mestá Európy
|
|
| Nezávislé štáty |
|
|
| Závislé územia |
|
|
Územné celky so sporným
medzinárodným postavením |
|
|