Belehrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Belehrad
(Град Београд)
Grad Beograd
Hlavné mesto
Belgrade Montage.jpg
Coat of Arms Belgrade.png
Erb
Štát Srbsko Srbsko
Kraj Mesto Belehrad
Rieka Dunaj, Sáva
Nadmorská výška 117 m n. m. [1]
Súradnice 44°49′14″S 20°27′44″V / 44.82056°S 20.46222°V / 44.82056; 20.46222
Rozloha 359,96 km² (35 996 ha) [2]
 - Metropolitnej oblasti 3 222,68 km² (322 268 ha)
Obyvateľstvo 1 281 801 (2007)
 - Metropolitnej oblasti 1 756 534
Hustota 3 560,95 obyv./km²
 - Metropolitnej oblasti 545 obyv./km²
Založenie 279 pred Kr.
 - Mestské práva 150
Primátor Dragan Đilas (DS)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 11000
Tel. predvoľba (+381) 11
EČV BG
Poloha mesta v Srbsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Srbsku
Webová stránka: www.beograd.rs
Chrám sv. Marka (pravoslávny)

Belehrad (srbsky Beograd, Београд Prehrať vypočuť) je hlavné a najväčšie mesto Srbska. Medzi rokmi 19181992 bol tiež hlavným mestom veľkej Juhoslávie. V metropolitnej oblasti žije 1,75 milióna obyvateľov. Mesto leží na sútoku riek Dunaj a Sáva.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kalemegdan
Kalemegdan a Pobednik

V období Keltov tu existovala osada; potom, čo sa okolia zmocnili Rimania, dali osade názov Singidunum, mali tu tiež prístav svojej flotily. Od 6. storočia mesto patrilo Byzantskej ríši, po sťahovaní národov a jej úpadku sa sem nasťahovali Slovania. V 15. storočí tu bola pohraničná pevnosť Uhorska, ktorú však roku 1521 po niekoľkých neúspešných pokusoch dobyli Turci. V rokoch 1688 – 1690, 1717 – 1739 a 1789 – 1791 ho mali v moci Rakúšania, od roku 1806 je hlavným mestom Srbska; napriek tomu až do roku 1867 tu bola stále prítomná turecká vojenská posádka. Od roku 1918 bol potom hlavným mestom Kráľovstva SHS a od roku 1929 Juhoslávie. Počas druhej svetovej vojny bol obsadený Nemeckom, oslobodila ho v októbri 1944 Červená armáda. V roku 1999 bolo mesto ťažko poškodené bombardovaním vojskami NATO. NATO znčilo viaceré úrady, budovu RTS (Srbský rozhlas), počas tohto bombardovania zomrelo 16 technikov, viaceré nemocnice, Jugoslavija Hotel, najvyššiu budovu Srbska, vežu Ušće, vežu Avala TV a čínsku ambasádu.[3]

Demografické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Srbi – 1 417 187 (89,92 %)
Juhoslovania – 22 161 (1,41 %)
Čiernohorci – 21 190 (1,34 %)
Cigáni – 19 191 (1,22 %)
Chorváti – 10 381 (0,66 %)
Macedónci – 8 372 (0,53 %)
Gorani – 3 340 (0,21 %)
Slováci – 2 199 (0,14 %)
Slovinci – 2 084 (0,13 %) a iní.

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

pravoslávni – 1 429 170 (90,68 %)
moslimovia – 20 366 (1,29 %)
rímski katolíci – 16 305 (1,03 %)
protestanti – 3 796 (0,24 %)
bez vyznania – 47 349 (3,00 %)
ateisti – 23 240 (1,47 %) a iní.

Charakter mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Budova srbského parlamentu
Letecký pohľad na Belehrad

Ako jediné mesto s počtom obyvateľov nad 1 milión má Belehrad v Srbsku dominantné postavenie. Je hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom štátu. Sú tu zastúpené takmer všetky odvetvia priemyslu, nachádza sa tu medzinárodné letisko a prístav na Dunaji. Mesto má mnoho vysokých škôl a dve univerzity (1863, 1975). Z Belehradu vedú diaľnice do Záhrebu, Nového Sadu a do Skopje. V meste je veľa sakrálnych pamiatok srbskej pravoslávnej cirkvi. Medzi najväčšie z nich patrí monument mesta Katedrála svätého Sávu. Pozoruhodnou je pravoslávna Katedrála svätého Michala z 19. storočia vybudovaná v klasicistickom štýle, chrám svätého Marka, ale aj Kostol svätého Alexandra Nevského (Belehrad) v srbsko-byzantskom štýle a Chrám Svätej Trojice (Belehrad), ktoré patria Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Budova Srbskej národnej banky na Námestí Slavija

Belehrad patrí k ekonomicky najvyspelejšej časti Srbska. Viac než 30 % HDP Srbska je produkovaných v Belehrade. 30 % zamestnanosti celej populácie Srbska spadá na Belehrad.[4]

Počas 90. rokov 20. storočia bola ekonomika Belehradu ako aj Srbska ovplyvnená medzinárodným obchodným embargom. Hyperinflácia juhoslovanského dinára patrila k najväčším na svete a decimovala ekonómiu mesta. V Belehrade sa nachádza Srbská národná banka. Sídli tu aj viacero významných spoločností ako aerolinky Jat Airways, Telekom Srbija, Telenor Serbia, Delta Holding a iné. Množstvo zahraničných spoločností sa rozhodlo vybudovať svoje ústredie v Belehrade, patria k nim Japan Tobacco, Motorola, Microsoft, Philip Morris International, Société Générale, Coca-Cola Hellenic Bottling Company (CCHBC) a iné.

K decembru 2006 bola priemerná hrubá mesačná mzda 44 206 srbských dinárov (t. j. okolo 581 euro, 738 USD). Priemerná čistá mesačná mzda je 36 306 srbských dinárov (t. j. zhruba 485 Euro), čo je najvyššia vyplácaná mzda spomedzi všetkých okresov Srbska.[5]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Štadión Červená hviezda

Belehrad hostí viacero každoročných kultúrnych podujatí, festivalov akými sú: FEST – Belehradský filmový festival, BITEF (Belehradský divadelný festival), BELEF (Belehradský letný festival), BEMUS (Belehradský hudobný festival), Belehradský knižný veľtrh a Belehradský pivný festival.[6] Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Ivo Andrić tu napísal jeho najvýznamnejšie dielo Most na Drine.[7] K ďalším významným belehradským spisovateľom patria aj Branislav Nušić, Miloš Crnjanski, Borislav Pekić, Milorad Pavić a Meša Selimović.[8][9][10] Väčšina srbského filmového priemyslu sa nachádza v Belehrade. Jedným z najznámejších je film ocenený v roku 1995 na cenách Palme d'Or s názvom Underground (Podzemie) od režiséra Emira Kusturicu.

Mesto bolo centrom srbskej hudobnej éry New Wave v 80.rokoch: hudobníci VIS Idoli, Ekatarina Velika a Šarlo Akrobata pochádzali z Belehradu. K ostatným význačným rockovým skupinám patria Riblja Čorba, Bajaga i Instruktori a iné.[11] Počas 90. rokov bolo mesto hlavným centrom hudobného štýlu nazývaného turbofolk, k jeho najznámejším predstaviteľom patrila Ceca Ražnatovićová. Dnes je Belehrad centrom Srbskej hip-hopovej scény, pôsobia tu umelci ako Beogradski Sindikat, Škabo, Marčelo[12][13]

Nachádza sa tu mnoho divadiel, popredné miesto majú Srbské národné divadlo, Juhoslovanské dramatické divadlo, divadlo Zvezdara a Atelje 212 (Ateliér 212). V Belehrade sídli Srbská akadémia vedy a umenia ako aj Srbská národná knižnica.

V Belehrade sídli mnoho zahraničných kultúrnych inštitúcií: Instituto Cervantes, Goetheho inštitút a Centre Culturel Français sa všetky nachádzajú v centre meste v pešej zóne na Ulici Knez Mihailova. Ostatné kultúrne strediská v Belehrade sú American Corner, Rakúske kultúrne fórum (Österreichischen Kulturforums), British Council, Confucius Institute, Canadian Cultural Center, Taliansky kultúrny inštitút (Istituto Italiano di Cultura), Kultúrne centrum Islamskej republiky Irán a Ruské centrum vedy a umenia (Российский центр науки и культуры).

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslavljevo Jevanđelje, stredoveký manuskript, ktorý sa nachádza v Srbskom národnom múzeum

Najvýznamnejším belehradským múzeum je Srbské národné múzeum, založené v roku 1844. V múzeu sa nachádza vyše 400 000 exponátov viacero mnoho zahraničných majstrovských diel. Známy rukopis Miroslavljevo Jevanđelje (Miroslavov Gospel) patrí ku kolekcií v múzeu.[14] Veľmi populárne je hlavne pre zahraničných turistov Vojenské múzeum. K exponátom v tomto múzeu patrí aj letecká stíhačka F-117 zostrelená juhoslovanskou armádou. Okrem nej sa nachádza v múzeu vyše 25 000 exponátov, ktoré siahajú až do Doby Rímskej ríše.[15][16] Podobné je aj Juhoslovanské múzeum letectva v ktorom sa nachádza vyše 200 lietadiel. Nachádzajú sa tu aj exponáty lietadiel, ktoré nie sú dostupné inde na svete ako napíklad Fiat G.50. V múzeu sú vystavené aj lietadlá NATO a USA zostrelené v občianskej vojne.[17]

Etnografické múzeum založené v roku 1901 v ktorom sa nachádza vyše 150 000 exponátov, ktoré zobrazujú dedinskú a mestskú kultúru na Balkáne, predovšetkým krajín bývalej Juhoslávie.[18] Múzeum moderného umenia má kolekciu okolo 8540 diel vytvorených v Juhoslávií od roku 1900.[19]

Nachádza sa tu múzeum Nikola Teslu. Bolo založené v roku 1952 a hostí osobné predmety vynálezcu. Nachádza sa tu vyše 160 000 originálnych dokumentov a okolo 5700 iných predmetov.[20] Posledným významným belehradským múzeom je Múzeum Vuk a Dositej, kde sú zobrazené diela Vuka Stefanovića Karadžića a Dositeja Obradovića, reformáror srbskej literatúry a jazyku z 19. storočia a prvý minister školstva.[21] Pozoruhodným je aj Múzeum Afrického umenia, založené počas dní socialistickej solidarity s málo rozvinutými krajinam tretieho sveta.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

V Belehrade sa nachádzajú dve štátne a viacero súkromných vysokých škôl. Belehradská univerzita (Универзитет у Београду) bola založená v roku 1808 ako Hlavná akadémia.[22] Patrí k najstarším centrám vzdelania v krajine (najstaršia je učiteľská škola v Subotici, od roku 1689). Na Belehradskej univerzite študuje vyše 70 000 študentov.[23]

Je tu 195 základných škôl a 85 stredných škôl. Spomedzi základných škôl je tu 162 všeobecných, 14 špeciálnych, 15 umeleckých a 4 školy pre dospelých. Spomedzi škôl druhého stupňa je tu 51 odborných škôl, 21 gymnázií, 8 umeleckých a 5 špeciálnych škôl. Študuje tu vyše 230 000 žiakov, ktorých riadi 22 000 zamestnancov vo vyše 500 budov, ktoré kryjú vyše 1 100 000 .[24]

Nočný život[upraviť | upraviť zdroj]

Belehrad má povesť mesta, ktoré ponúka veľký výber pre nočný život, nachádza sa tu mnoho podnikov a klubov. Najznámejšie miesto pre nočný život sú tzv. splavovi popri riekach Sáva a Dunaj.[25][26][27]

Víkendoví návštevníci, ktorí sem prichádzajú hlavne z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Slovinska považujú Belehrad za väčšie stredisko nočného života ako mestá v ich krajinách, kvôli priateľskej atmosfére, množstve barov a klubov, lacné nápoje, bezproblémového dorozumievania a menšia regulácia.[28][29]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Milorad Pavić - spisovateľ, historik

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Geographical Position oficiálna stránka mesta, po anglicky
  2. The Belgrade territory oficiálna stránka mesta, po anglicky
  3. City of Belgrade - NATO bombing
  4. Привредна Комора Београда - Привреда Беоргада
  5. Republic of Serbia - Štatistický úrad: Salaries and wages per employee, December 2006
  6. Mesto Belehrad - Kultúra a umenie(Kultúrne podujatia)
  7. Задужбина Иве Андрића - Биографија Иве Андрића
  8. Borislav Pekić - Biografija
  9. Miloš Crnjanski - Biografija
  10. Meša Selimović - Biografija
  11. Balkanmedia: Bora Čorba Biografija
  12. Popoboks - Beogradski Sindikat: Svi Zajedno
  13. Balkanmedia: Liričar među reperima
  14. Народни Музеј у Београду - О Музеју. archivované na [http://www.narodnimuzej.org.yu/code/navigate.php?Id=2 originál z 2007-09-29
  15. City of Belgrade - Museums 4
  16. TimeOut - Introduction to Belgrade
  17. Ваздухопловни водич - Музеј југословенског ваздухопловства
  18. City of Belgrade - Museums 3
  19. City of Belgrade - Museums 2
  20. Nikola Tesla Museum - About the museum
  21. City of Belgrade - Museums 1
  22. Универзитет у Београду - Правни факултет (Историјат)
  23. Универзитет у Београду - Број Студената
  24. City of Belgrade - Education and Science
  25. "The Observer: "Why I love battered Belgrade"
  26. Belgrade Rocks: The New York Times
  27. Belgrade's Nightlife Floats on the Danube: Deutsche Welle
  28. B92: Slovenci dolaze u “grad koji ne spava”
  29. Večernji list: U Beograd na vikend-zabavu

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]