Bombardovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bombardér B-52 pri bombardovaní komunistických pozícií vo Vietname.

Bombardovanie je ničenie vojsk, techniky či iných vojenských, priemyselných, ale aj civilných objektov pomocou leteckých bômb alebo inej upravenej munície vypúšťanej lietadlami. V minulosti sa termín používal i pre delostrelecké ostreľovanie, od začiatku 20. storočia sa však pod týmto pojmom obyčajne rozumie letecké bombardovanie.

Pred bombardovaním by podľa medzinárodného práva, hlavne Haagskych dohovorov a Ženevskej konvencie, mali byť chránení civilisti a civilné ciele, keďže obe bojujúce strany v ozbrojených konfliktoch nedisponujú neohraničeným právom používať prostriedky na likvidáciu svojho nepriateľa.

História[upraviť | upraviť zdroj]

K prvým leteckým útokom na pozemné ciele došlo počas taliansko-tureckého konfliktu v oblasti Tripolisu v roku 1911. Prvé rozšírenie bombardovania nepriateľských pozícií, ale aj civilných objektov však nastalo počas prvej svetovej vojny (1914-1918). Prvé významnejšie nálety boli vykonané nemeckými vojenskými vzducholoďami. Počas vojny boli vyvinuté prvé letecké bomby, ako aj prvé bombardovacie lietadlá.

Rozvoj letectva v medzivojnovom období umožnil nielen pokročenie presnosti leteckých úderov, ale aj vznik nových spôsobov bombardovania, napr. strmhlavé bombardovanie.

Bombardovanie počas druhej svetovej vojny nadobudlo obrovské rozmery a stalo sa významným faktorom vedenia vojny, ktorý mohol výrazne ovplyvniť výsledky bojových operácií. Okrem bombardovania vojenských a priemyselných cieľov či dopravnej infraštruktúry však nadobudlo veľký význam i bombardovanie civilných cieľov, vrátane obytných oblastí. Obe bojujúce strany pôvodne predpokladali, že nálety budú mať demoralizujúce účinky na obyvateľstvo a budú vyvolávať paniku. Rozsiahle plošné nálety na mestá však počas vojny nikdy rozhodným spôsobom nepodlomili morálku ani jednej z bojujúcich strán. Medzi najväčšie nálety počas vojny patrilo bombardovanie Varšavy, Rotterdamu, Londýna či Stalingradu Nemcami alebo nálety na Hamburg, Drážďany a Berlín západnými spojencami. Ničivý rozmer však nadobudlo aj bombardovanie Japonska, napr. nálety na Tokio, alebo bombardovanie miest Hirošima a Nagasaki jadrovými zbraňami.

V povojnovom období bolo intenzívne bombardovanie zaznamenané hlavne počas konfliktov vedených Spojenými štátmi americkými. K najintenzívnejšiemu bombardovaniu došlo v oblasti Juhovýchodnej Ázie počas Vietnamského konfliktu. Intenzívne vzdušné údery boli vedené i voči Iraku a Srbsku. Nasadenie strategických bombardérov sprevádzala sovietska intervencia v Afganistane. Oblasť Afganistanu bola bombardovaná i neskôr počas bojov medzinárodných síl s vojskami Talibanu.