Berlín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Berlín
nem. Berlin
Hlavné mesto Nemeckej spolkovej republiky a spolkový mestský štát
Cityscape Berlin.jpg
Skyline mesta Berlín
Berlín Brémy Brémy Hamburg Dolné Sasko Bavorsko Sársko Šlezvicko-Holštajnsko Šlezvicko-Holštajnsko Brandenbursko Sasko Durínsko Sasko-Anhaltsko Meklenbursko-Predpomoransko Bádensko-Württembersko Hesensko Severné Porýnie-Vestfálsko Porýnie-FalckoPoloha spolkovej krajiny Berlín v Nemecku (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Flag of Berlin.svg
Vlajka
Coat of arms of Berlin.svg
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Berlín
Diaľnica A 10, A 100, A 103, A 104, A 111, A 113, A 115, A 117
Rieky Spréva, Havola
Stred 34 - 115
 - súradnice 52°31′S 13°24′V / 52.517°S 13.400°V / 52.517; 13.400
Rozloha 891,82 km² (89 182 ha)
Obyvateľstvo 3 447 048 (31.8.2010)
 - okresu 5 000 000
Hustota 3 865,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1237
Primátor Klaus Wowereit (SPD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 10001 – 14199
Telefónna predvoľba +49(0)30
ISO 3166 DE-BE
EČV B
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Palaces and Parks of Potsdam and Berlin
Rok 1990 (#14)
Číslo 532
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá i, ii, iv
Poloha mesta v rámci Nemecka
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Nemecka
Jednotlivé časti Berlína
Jednotlivé časti Berlína
Wikimedia Commons: Berlin
Webová stránka: http://www.berlin.de

Berlín (nem. Berlin) je krajina vo forme mestského štátu a hlavné mesto Nemecka. Po zjednotení Nemecka a východnej a západnej časti mesta, patrí k najväčším mestám v Európe. Je druhé najľudnatejšie mesto a ôsme čo sa týka mestského územia v rámci Európskej únie.[1] Ležiace v severovýchodnom Nemecku je centrom európskeho metropolitného regiónu Berlin/Brandenburg pozostávajúceho z 5 miliónov ľudí z viac ako 190 krajín.[2]

Berlín je významným centrom kultúry, politiky, médií a vedy v Európe.[3][4] Základom ekonomiky sú hlavne služby zahŕňajúce oblasť rozličného druhu ako mediálne korporácie, evironmentálne služby, dejiská kongresov atď. Mesto tiež slúži ako kontinentálne centrum pre leteckú a železničnú dopravu,[5][6] a tiež je najnavštevovanejšou turistickou destináciou v EÚ.[7] Z priemyselného odvetvia sú rozšírené: optoelektronika, informačné technológie, farmaceutický priemysel, biomedicínske inžinierstvo a biotechnológia.

Metropola je domovom pre svetoznáme univerzity, výskumné inštitúcie, športové podujatia, orchestre, múzeá a osobnosti.[8] Jeho mestská krajina a historické dedičstvo z neho urobili obľúbené miesto pre medzinárodné filmové produkcie.[9] Mesto je tiež známe pre jeho festivaly, rozmanitú architektúru, nočný život, súčasné umenie, rozsiahlu sieť verejnej dopravy a pre jeho vysoký životný štandard.[10] Primátorom Berlína je otvorene homosexuálny politik SPD Klaus Wowereit.

Poloha a geografické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Berlín leží na severovýchode Nemecka, zhruba 70 km západne od hraníc s Poľskom, je obklopený spolkovou krajinou Brandenbursko. Mestom preteká rieka Spréva (nem. Spree), vodné plochy (najmä jazerá) tvoria 6,6 % celkovej plochy; okrem mnohých parkov a podobných zelených plôch sa na území mesta nachádzajú aj lesné porasty (17,9 % celkovej plochy). Priemerná nadmorská výška je 34 m n. m.. Najvyšší bod tvorí Teufelsberg, 115 m n. m. (ide o umelý násyp, vznikol zo zvyškov stavebného materiálu vybombardovaných domov).

Dejiny mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Berlína z roku 1688
Bližšie informácie v článkoch: Dejiny Berlína a Berlín – rozdelené mesto

Prvá historicky doložená zmienka o Berlíne pochádza z roku 1244. Roku 1451 sa Berlín stáva vládnym mestom brandenburských markgrófov a kurfirstov, 1701 potom hlavným mestom Pruského kráľovstva, 1871 hlavným mestom novo založenej Nemeckej ríše. Berlín bol v minulosti tolerantným mestom, kde našlo útočisko veľa prenasledovaných utečencov, okrem iných aj hugenoti z Francúzska (po roku 1685) a protestanti z Čiech (po roku 1730), ktorých niektorí potomkovia žijúci v takzvanej Českej dedine (Böhmisches Dorf) až do druhej polovice minulého storočia ešte hovorili po česky. Berlín bol postupne hlavným mestom Pruského kráľovstva (1701 – 1918), Nemeckého cisárstva (1871 – 1918), Weimarskej republiky (1919 – 1933) a Tretej ríše (1933 – 1945).[11] V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa z Berlína stáva európska metropola s bohatým politickým, vedeckým a hlavne kultúrnym životom. Tolerantnosť končí roku 1933 príchodom Hitlera k moci. V priebehu druhej svetovej vojny mesto zasiahlo najprv intenzívne bombardovanie a v od apríla 1945 aj ťažké pouličné boje a delostrelecké ostreľovanie. Po druhej svetovej vojne, keď mesto bolo z veľkej časti zničené (napr. 40 percent obytnej plochy), bol Berlín rozdelený do štyroch sektorov. Začiatkom studenej vojny sa Berlín dostal do centra konfliktov medzi víťaznými mocnosťami. Už roku 1948 došlo k Berlínskej blokáde (keď sa všetko zásobovanie západných sektorov mesta uskutočňovalo výlučne leteckým spojením) a neskôr došlo i k politickému rozdeleniu mesta, najmä po stavbe Berlínskeho múru 13. augusta 1961. Po páde Berlínskeho múru roku 1989 sa začala nová kapitola mesta. Berlín sa stal mestom so zázemím a hlavným mestom SRN.

Kultúra, umenie, veda, pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Love Parade v roku 1997

Berlín sa vyznačuje veľkým počtom kultúrnych a vedeckých zariadení, z ktorých niektoré dosiahli veľkú známosť a popularitu aj v zahraničí. Kultúrna pestrosť a tolerancia sa pritom traduje hlavne z čias Západného Berlína, ktorý sa stal v tomto zmysle „slobodným“ mestom podľa hesla „pre každého niečo“. Súčasná situácia a výhľady do budúcnosti sú však silno ovplyvnené finančnou krízou mesta (diskusia o zatvorení alebo zlúčení opier, o subvenciách pre kultúrne a vedecké zariadenia atď.). Z kultúrnych, umeleckých a vedeckých zariadení a udalostí možno spomenúť len výber:

Z ďalších pozoruhodností a pamiatok možno spomenúť Reichstag, Brandenburskú bránu, svetoznámu triedu Unter den Linden rovnako ako aj Karl-Marx-Allee, zámok Charlottenburg, bývalý priechod Checkpoint Charlie, East Side Gallery (zvyšok Berlínskeho múru), televíznu vežu Fernsehturm, Kurfürstendamm (bývalé „západné“ centrum mesta) a Alexanderplatz (bývalé „východné“ centrum mesta), celý nový komplex na Postupimskom námestí (Postsdamer Platz) a v najbližšom okolí (kde v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vznikla viac menej celá nová štvrť), v neposlednom rade potom aj pamiatky v blízkom Postupime.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Z náboženských stavieb je známy hlavne evanjelický chrám Berlínsky dóm a rímskokatolícka Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne. V meste sa nachádza aj niekoľko synagóg a mešít. Ruiny evanjelického kostola cisára Wilhema, sú pamiatkou na bombardovanie mesta počas druhej svetovej vojny. Najvyššou stavbou v meste a druhou najvyššou stavbou v Európskej únii je televízna veža Fernsehturm na Alexanderplatz. Je vysoká 368 metrov a rozhľadňa na jej vrchole poskytuje výhľad na mesto. Najvyššou obytnou budovou je hotel Park Inn Berlin Alexanderplatz z roku 1970, ktorý je vysoký 123 metrov. Medzi významné stavby postavené v renesančnom slohu patrí Rotes Rathaus, radnica postavená v rokoch 1861 a 1869. Budova Ríšskeho snemu je súčasné sídlo nemeckého parlamentu. Ikonickou fotografiou sa stalo vztýčenie vlajky ruských vojsk po dobytí Berlína. V roku 1957 bola v Západnom Berlíne postavená štvrť Interbau. Svetoznámi architekti ako Walter Gropius, Le Corbusier a Oscar Niemeyer tu realizovali svoje návrhy moderných obytných domov. Medzi ďalšie moderné budovy patrí komplex budov Treptowers alebo výšková budova Steglitzer Kreisel.

Námestia a ulice[upraviť | upraviť zdroj]

ulica Unter den Linden

Medzi najznámejšie a najväčšie námestia patrí Alexanderplatz. Unter den Linden je bulvár v centre, ktorej doslovný preklad znamená „ulica pod lipami“. Vedie smerom od Brandenburskej brány k palácu Stadtschloss. Najznámejšou ulicou v meste je Kurfürstendamm, ktorú lemujú veľké počty obchodov, hotelov a reštaurácií. Ulica, ktorú miestny nazývajú skrátene Ku'damm býva porovnávaná s parížskou Avenue des Champs-Élysées. V strede mesta leží Potsdamer Platz, ktoré je súčasťou jeho modernej časti. Počas výstavby v rokoch 1997/1998 bolo najväčším staveniskom na svete[12], dnes je centrom obchodu v Berlíne.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Štruktúra obyvateľstva podľa veku a zamestnania[upraviť | upraviť zdroj]

Veková štruktúra sa po zjednotení Berlína normalizovala. Pôvodná západná časť mesta trpela svojou polohou: napriek vysokému počtu študentov bolo prestarnutie obyvateľstva aktuálnym problémom najmä vzhľadom na obmedzený počet nových pracovných miest. V štruktúre obyvateľstva podľa zamestnania je v popredí výrazne sektor služieb. Súčasná situácia je charakterizovaná nasledujúcimi číslami (koncom roka 2002):

Veková štruktúra Štruktúra podľa sektorov
vek podiel vek podiel sektor podiel
pod 6 5,0 % 20 – 45 39,7 % poľnohospodárstvo 0,54 %
6 – 15 7,8 % 45 – 60 26,8 % výrobné odvetvie 19,27 %
15 – 20 5,3 % cez 60 15,4 % služby 80,19 %

Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Západný Berlín sa vyznačoval relatívne vysokým podielom cudzincov. Z celkového počtu 1,8 milióna obyvateľov (v roku 1989) v meste bývalo napr. 128 000 obyvateľov tureckej národnosti (43,2 % všetkých cudzincov). Dnešná situácia je podobná. Celkový počet občanov inej ako nemeckej národnosti bol koncom roku 2003 441 404 (13 % obyvateľstva mesta). K najväčším národnostným menšinám patrí:

  • turecká národnosť (121 696, t. j. 27,6 % všetkých cudzincov), ktorej príslušníci žijú v Berlíne čiastočne už v tretej a štvrtej generácii
  • národnosti štátov bývalej Juhoslávie (54 619, t. j. 12,4 % všetkých cudzincov)
  • poľská národnosť (31 392, t. j. 7,1 % všetkých cudzincov)
  • Arabi (20 253, t. j. 4,6 % všetkých cudzincov), najmä utečenci z občianskej vojny v Libanone, pričom najväčšiu skupinu tu tvorí kategória "národnosť nevyjasnená"

V Berlíne ďalej žije veľký počet občanov štátov Európskej únie (2003 vyše 15 % všetkých cudzincov), existuje tu aj najväčšia židovská obec v Nemecku (13 000 členov). Tieto čísla samozrejme treba brať s rezervou. Nemecko nerozlišuje medzi národnostnou a štátnou príslušnosťou. V Berlíne žije napríklad aj veľká skupina takzvaných vysťahovalcov z krajín bývalého ZSSR, ktorí akýmkoľvek spôsobom preukázali svoj nemecký pôvod a získali tým nemecké občianstvo. Aj keď ich znalosti nemčiny sú v mnohých prípadoch slabé, nie sú vo vyššie uvedených číslach zachytení. V dôsledku koncentrácie obyvateľov iných národností do istých obvodov alebo ich častí má tento stav okrem kultúrnej pestrosti aj negatívne stránky – základné školy, kde podiel cudzincov dosahuje i viac ako 90 percent žiakov, nie sú v niektorých štvrtiach Berlína výnimkou.

Politické zriadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby

Spolková krajina Berlín je popri Hamburgu a Brémach jedným zo troch mestských štátov Spolkovej republiky Nemecko. Na čele mesta stojí primátor (regierender Bürgermeister), volený poslaneckou snemovňou (Abgeordnetenhaus), ktorý vymenúva jednotlivých senátorov výkonného orgánu mesta, ktorým je senát. Sídlom berlínskeho senátu je dnes takzvaná Červená radnica v štvrti Berlin-Mitte. Poslanecká snemovňa má byť volená každých päť rokov. Po posledných voľbách v októbri 2001 došlo k vytvoreniu koalície medzi sociálno-demokratickou SPD a PDS (vzišla z komunistickej SED bývalej NDR) na čele s primátorom Klausom Wowereitom (SPD) potom, čo stroskotali koaličné rozhovory medzi SPD, Zelenými a slobodnými demokratmi FDP. Z berlínskych primátorov, ktorých známosť presiahla hranice mesta, možno spomenúť nasledujúcich: Ernst Reuter (SPD, 1948 – 1953), Willi Brandt (SPD, 19571966, neskôr kancelár SRN), Richard von Weizsäcker (CDU, 19811984, neskôr prezident SRN), Eberhard Diepgen (CDU, 1984 – 1989 a 1991 – 2001), (všetci zo Západného Berlína). V spolkových orgánoch Nemecka je Berlín zastúpený 23 mandátmi v spolkovom sneme a 4 mandátmi v spolkovej rade.

Administratívne delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj Berlín – rozdelené mesto (administratívne delenie podľa spojeneckých sektorov, aj poznámky k terminológii názvov mesta).

Berlín sa tradične delí na obvody (Bezirk). Po zjednotení mesta mal Berlín 23 obvodov, zákonom o územnej reforme z roku 1998 bol ich počet k 1. januáru 2001 znížený na 12, pričom v niektorých prípadoch došlo k zlúčeniu bývalých západných a východných obvodov. Jednotlivé obvody (počet obyvateľov koncom roku 2002):

Územné delenie Berlína podľa obvodov, čísla obvodov v tabuľke
č. obvod km² obyv.
 1 Berlin-Mitte 39,47 322 577
 2 Friedrichshain-Kreuzberg 20,16 252 495
 3 Charlottenburg-Wilmersdorf 64,72 315 854
 4 Lichtenberg 52,29 253 704
 5 Marzahn-Hellersdorf 61,74 257 324
 6 Neukölln 44,93 307 038
 7 Pankow 103,01 348 315
 8 Reinickendorf 89,46 245 844
 9 Spandau 91,91 255 488
10 Steglitz-Zehlendorf 102,50 288 149
11 Tempelhof-Schöneberg 53,09 337 535
12 Treptow-Köpenick 168,42 233 010

Už dlhú dobu sa uvažuje o zlúčení Berlína s Brandenburskom. V referende roku 1996 to bolo však zamietnuté (najmä voličmi v Brandenbursku, okrem iného vzhľadom na veľkú zadlženosť Berlína). Termín nového referenda nie je zatiaľ stanovený.

Financie a hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Berlín – financie a hospodárstvo

Zjednotený Berlín sa v mnohých ohľadoch stal symbolom novej doby, skončením studenej vojny. Tieto pozitívne aspekty sa samozrejme netýkajú súčasného stavu hospodárstva hlavného mesta Nemecka, a už v žiadnom prípade jeho finančnej situácie. Dá sa povedať, že sa Berlín stal obeťou svojej polohy a trpí silnými vplyvmi hospodársky zaostalých takzvaných nových spolkových krajín, ktoré sa dodnes nachádzajú na zozname podpriemerne vyvinutých regiónov Európskej únie. Dôležité parametre hospodárskeho vývoja sú väčšinou vysoko neuspokojivé, najmä nezamestnanosť je jedna z najvyšších v Nemecku. K tomu sa pridružuje aj extrémne negatívna situácia financií vyplývajúca nielen z vnútorných faktorov, ale čiastočne zavinená aj neschopnosťou a korupciou miestnych politikov.

Medzi najrýchlejšie rastúce hospodárske odvetvia v Berlíne patria Informačné a komunikačné technológie, sektor dopravy, vedecko-výskumný sektor, mediálny a hudobný, reklamný sektor, dizajn, biotechnológie, medicínske inžinierstvo. Vedecko-výskumný park Berlin-Adlershof patrí medzi 15 celosvetovo najväčších. Vývoj a výskum má pre mesto veľký hospodársky význam. Región Berlína patrí medzi s najväčším počtom každoročne podaných vedeckých a technických patentov.[13]

Spojenie a mestská doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Vstup do podzemnej dráhy (U-Bahn) z ulice Uhlandstraße

Berlín je dobre napojený na celonemeckú aj európsku sieť diaľnic. Okolo Berlína vedie vonkajší, celkom uzatvorený diaľničný okruh; vnútorný okruh bol plánovaný, ale v blízkej budúcnosti zrejme realizovaný nebude. Aj železničné spojenie je uspokojivé. Najväčšie vlakové stanice sú Zoologischer Garten, Ostbahnhof a (v súčasnosti rozostavané) budúce hlavné nástupište Lehrter Bahnhof. Berlín momentálne disponuje dvoma letiskami: Tegel a Schönefeld. Letisko Berlín-Tempelhof je uzavreté od 30. 10. 2008 a letisko Tegel má byť v budúcnosti uzavreté v prospech letiska Schönefeld, ktoré je v súčasnosti rozšírované.

Sieť mestskej hromadnej dopravy patrí k najhustejším medzi európskymi mestami; po zlúčení obidvoch častí mesta bola prepojená a ďalej rozšírená. Ide o kombináciu nasledujúcich dopravných prostriedkov:

  • mestská rychlodráha (S-Bahn alebo Stadtschnellbahn), siahajúca ďaleko za mestské hranice (dĺžka trasy 329 km, 164 staníc, z toho 32 na území Brandenburska, 15 línií)[14]
  • metro (U-Bahn), čiastočne nadpovrchové (dĺžka trasy 144 km, 170 staníc, 9 línií)
  • autobusová doprava (dĺžka trasy 1 271 km, 2730 staníc, 161 línií)
  • električková doprava, najmä v bývalých východných obvodoch mesta (dĺžka trasy 187 km, 377 staníc, 27 línií)

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Panoramatická fotografia mesta Berlín
Panoramatická fotografia mesta Berlín

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. INSEE. Population des villes et unités urbaines de plus de 1 million d'habitants de l'Union européenne [online]. [Cit. 2008-08-17]. Dostupné online.
  2. City Profiles Berlin [online]. Urban Audit, [cit. 2008-08-20]. Dostupné online.
  3. Berlin, the big canvas [online]. International Herald Tribune. Dostupné online. Pozri aj: GaWC Research Bulletin 146, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  4. News analysis: innovation index November 2006 [online]. [Cit. 2008-08-19]. Dostupné online. (po nemecky)
  5. ICCA publishes top 20 country and city rankings 2007 [online]. ICCA, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  6. Berlin City of Design Press Release [online]. UNESCO, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  7. Touristen strömen weiter in Rekordzahl nach Berlin [online]. Berliner Morgenpost, [cit. 2009-02-23]. Dostupné online. (po nemecky)
  8. World Heritage Site Museumsinsel [online]. UNESCO, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  9. Hollywood Helps Revive Berlin's Former Movie Glory [online]. Deutsche Welle, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  10. The Club Scene, on the Edge [online]. New York Times, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online. Pozri aj: Ranking of best cities in the world [online]. City mayors, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online. a The Monocle Quality Of Life Survey [PDF]. www.denmark.dk, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  11. Documents of German Unification, 1848–1871 [online]. Modern History Sourcebook, [cit. 2008-08-18]. Dostupné online.
  12. Potsdamer Platz [online]. www.archex.info. Dostupné online.
  13. Berlin fact sheet. (PDF) berlin.de. prístup: 19 August 2008.
  14. Oficiálna stránka s plánmi pre S-Bahn, metro a nočné linky

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]