Informačné a komunikačné technológie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Výdavky na informačné a komunikačné technológie vo svete v roku 2005

Informačné a komunikačné technológie alebo menej často informačná a komunikačná technológia, skr. IKT (angl. information and communication(s) technology alebo menej často information and communication(s) technologies, ICT) sú technológie, ktoré umožňujú elektronicky zaznamenávať, uchovávať, vyhľadávať, spracovávať, prenášať a šíriť informácie.[1] Ide teda o kombináciu informačnej technológie (a techniky) a komunikačnej technológie (a techniky).

Technológia = pracovný postup + súhrn zariadení a nástrojov, pomocou ktorých sa dotyčný pracovný postup vykonáva

IKT |= súhrn zariadení, nástrojov a postupov používaných pri šírení informácií

Príklady IKT[upraviť | upraviť zdroj]

V jednoduchosti sa dajú informačno-komunikačné technológie rozdeliť nasledovne:

  • primitívne technológie – posielanie správ dymovými signálmi u indiánov; komunikácia námorníkov pomocou vlajok, svetiel...
  • vyspelé technológie – komunikácia prostredníctvom kozmických satelitov; pozemné komunikačné zariadenia pracujúce v oblasti rádiových vĺn (TV, rozhlas, mobilné telefóny...); káblové informačné siete...[2]

História IKT[upraviť | upraviť zdroj]

História pojmu informačno-komunikačných technológií siaha už do roku 1980. Podľa Burgerovej (2006) bol Alvin Toffler jedným z prvých ľudí, ktorí sa zaoberali týmto pojmom. Informačno-komunikačným technológiám sa venoval vo svojom knižnom diele Tretia vlna (The Third Wave), kde popisoval analýzu vývoja ľudskej spoločnosti.[3]

V nasledujúcom období postupne vychádzali ďalšie publikácie, v ktorých sa ich autori zaoberali problematikou informačno-komunikačných technológií. Niektorí autori považovali informačné technológie len za techniku, ktorá spracováva informácie. Iní zase informačné technológie označujú ako „systém metód“, pomocou ktorého sa podľa Koleničku (1998) realizuje maximálne využitie zdrojov (blízkych aj vzdialených) na komunikáciu v počítačových sieťach.[4]

Rozvoj IKT na Slovensku prebiehal prostredníctvom reprezentovania našej krajiny rôznymi známymi osobnosťami ako napríklad Aurelom Stodolom, Štefanom Baničom, Milanom Rastislavom Štefánikom a Jozefom Murgašom. Jozef Murgaš je známy tým, že položil základy bezdrôtového prenosu a mobilnej komunikácie. Slovensko v tejto oblasti ani v súčasnosti nezaostáva, pretože práve zo Slovenska údajne pochádza jeden z najlepších antivírusových softvérových riešení.[5]

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Informačné a komunikačné technológie sú v dnešnej modernej dobe neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Ľuďom šetria čas a uľahčujú prácu vo viacerých pracovných odboroch – v zdravotníctve (elektronické zdravotné karty...), v školstve, v doprave, v bankách, na úradoch, v priemysle a v mnohých iných oblastiach. IKT neustále napredujú, a preto je nevyhnutné, aby sme sa vzdelávali a dokázali s takýmito technológiami pracovať.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Glosár Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania - Terminológia európskej politiky vzdelávania a odbornej prípravy
  2. SIVÝ, V. 2006. Základy informačných technológií. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2006. ISBN 80-8068-530-4.
  3. BURGEROVÁ, J. 2006. E-learning v dištančnom vzdelávaní na Pedagogickej fakulte PU. In: Dištančné vzdelávanie v aplikovanej informatike DIVAI 2006, FPV UKF Nitra 2006, s. 35. ISBN 80-8050-975-1.
  4. KOLENIČKA, J. 1998. Veda a informačné technológie. In: Zborník konferencie DIDINFO 98. Banská Bystrica: FPV UMB, 1998. s. 215-225.
  5. vysokoskolacidopraxe.sk/informacno-komunikacne-technologie[nefunkčný odkaz]
  6. zkusit.cz/proc-zkusit/co-je-ict [online]. [Cit. 2014-12-02]. Dostupné online. Archivované 2014-04-28 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]