Lübeck

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Lübeck
mesto
Lubeck panorama.JPG
Pohľad na Lübeck
Flagge der Hansestadt Lübeck.svg
Vlajka
Wappen Lübeck.svg
Erb
Prezývka: "Mesto siedmich veží" alebo "Brána severu"
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Šlezvicko-Holštajnsko
Mesto bez okresu Lübeck
Diaľnica A 1, A 20, A 226
Rieka Trave
Nadmorská výška 13 m n. m.
Súradnice 53°52′S 10°41′V / 53.867°S 10.683°V / 53.867; 10.683
Rozloha 214,14 km² (21 414 ha)
Obyvateľstvo 209 890 (31. 3. 2010)
Hustota 980,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1076
Primátor Bernd Saxe (SPD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 23501 – 23570
Tel. predvoľba +49(0)451; (0)4502
Kód 01 0 03 000
EČV HL
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Hanseatic City of Lübeck
Rok 1987 (#11)
Číslo 272
Kritériá iv
Poloha mesta Lübeck v rámci Nemecka
Red pog.svg
Poloha mesta Lübeck v rámci Nemecka
Poloha mesta Lübeck v rámci spolkovej krajiny  Šlezvicko-Holštajnsko
Poloha mesta Lübeck v rámci spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko
Wikimedia Commons: Lübeck
Webová stránka: http://www.luebeck.de

Lübeck je bývalé hanzové mesto a mestský okres na severe Nemecka, konkrétne na juhovýchode spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko ležiace pri Baltickom mori. Po hlavnom meste Kiele má v spolkovej krajine najväčší počet obyvateľov a rozlohou ide o najväčšie mesto Šlezvicka-Holštajnska. Stredoveké centrum mesta je zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v Severonemeckej nížine na hornom toku rieky Travy, ktorá sa po zhruba 17 km vlieva do Baltického mora. Geografická poloha zvýhodnila mesto vo vývoji pred inými baltickými prístavmi a je dôvodom neskoršieho razantného ekonomického rozmachu. Bolo jedným z centier Hanzy (spolok severonemeckých prístavných miest, ktoré sa zaoberali obchodom).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Henrich Lev
Kameňotlač (1572)

Územie dnešného Lübecku bolo osídlené po skončení poslednej doby ľadovej. V oblasti sa nachádza niekoľko neolitických dolmenov. Okolo roku 700 bolo územie dnešného Lübecku osídlené Slovanmi, po príchode ktorých predošlé germánske obyvateľstvo odišlo na západ. Začiatkom 9. storočia odtiaľto Karol Veľký vyhnal Sasov, ktorí sa postavili jeho pokusom o ich christianizáciu, a na ich miesto priviedol svojich spojencov Polabských Slovanov. Na brehu rieky Travy asi 4 km severne od dnešného centra Lübecku založili osadu Liubici, ktorá sa v 10. storočí stala najdôležitejším sídliskom Obodritského zväzu a bol tu postavený hrad. V roku 1128 bola Liubicu vypálil pohanský rujanský kmeň Ránov. Moderné mesto Lübeck založil v roku 1143 Adolf II., gróf zo Schauenburgu a Holštajnska, ako nemeckú osadu na riečnom ostrove Bucu. Založil tu nový hrad, o ktorom sa zmieňuje prvý raz v roku 1147 Helmold. V roku 1158 Adolf odstúpil hrad Henrichovi Levovi. Po Henrichovom páde v roku 1181 sa stal Lübeck na osem rokov slobodným ríšskym mestom. Fridrich I. Barbarossa postavil do čela mesta vládnucu radu, ktorá tu bola až do 19. storočia. Ovládali ju obchodníci, zásluhou ktorých potom po stáročia lübeckej politike dominovali obchodné záujmy. Mesto a hrad potom striedavo vlastnilo niekoľko držiteľov. Do roku 1192 bol Lübeck súčasťou Saského vojvodstva, potom patril do roku 1217 k Holštajnskému grófstvu, nakoniec do bitky pri Bornhövede v roku 1227 bol súčasťou Dánska. Okolo roku 1200 sa stal lübecký prístav hlavným prístavom pre kolonistov, ktorí odtiaľ vyplávali do pobaltských území dobytých Livonským rádom a neskôr Rádom nemeckých rytierov.

V roku 1226 cisár Fridrich II. Hohenstaufský povýšil mesto na slobodné ríšske mesto a súčasné územie mesta sa stalo až do 31. marca 1937 hlavnou časťou novovzniknutého mestského štátu Slobodné a hanzové mesto Lübeck, ktorý bol od roku 1871 spolkovou krajinou Nemeckého cisárstva. V 14. storočí sa stal Lübeck najmocnejším členom obchodnej organizácie Hanza a bol označovaný ako "Kráľovná hanzy". V rokoch 1806 - 1810 Lübeck okupovalo Francúzske cisárstvo, a následne nim bol 13. decembra 1810 anektovaný a od 1. januára 1811 do roku 1813 začlenený do novovytvoreného francúzskeho departementu Bouches-de-l'Elbe. Od 1. apríla 1937 je súčasťou Šlezvicka-Holštajnska.

UNESCO[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1987 boli zachované stredoveké časti mesta vyhlásené za súčasť kulturného dedičstva UNESCO. Rozhodujúci bol najmä príkladný charakter mesta vyjadrujúci stredoveký mestský rozvoj, markantná silueta so siedmimi vežami piatich hlavných kostolov a zachovalá zástavba z predindustriálného obdobia. Centrum mesta je turistický cieľ, zaujímavá je hlavne najstaršia časť Lübecku, ktorá leží z väčšej časti na ostrove medzi riekou Travou a Wakenitzom. Ostrov sa rozprestiera asi kilometer od severu na juh a 1,5 km od západu na východ. Niektoré budovy ako napríklad Holštajnska brána (Holstentor) ležia mimo ostrov. Okruh chránený UNESCOm zahŕňa tie najdôležitejšie stavby Lübecku: radnicu, kláštor, Koberg (úplne zachovalá štvrť z 13. storočia), Kostol sv. Jakuba, Nemocnicu sv. Ducha, štvrť patricijských domov z 15. a 16. storočia medzi kostolom sv. Petra a Holštajnskou bránou (Holstentor) a soľné zásobníky (sklady) na ľavom brehu Travy. S Lübeckom je spojený slávny nemecký spisovateľ Thomas Mann, ktorý sem umiestnil dej svojho románu Buddenbrookovci, za ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lübeck na českej Wikipédii.


Panoramatická fotografia mesta Lübeck