Wismar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 53°54′S 11°28′V / 53.900°S 11.467°V / 53.900; 11.467
Wismar
mesto
Wismarer Wasserkunst.jpg
Wappen Wismar.svg
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Meklenbursko-Predpomoransko
Nadmorská výška 15 m n. m.
Súradnice 53°54′S 11°28′V / 53.900°S 11.467°V / 53.900; 11.467
Rozloha 41,36 km² (4 136 ha)
Obyvateľstvo 44 470 (31. 12. 2009) [1]
Hustota 1 075,19 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 23952, 23966, 23968, 23970
Telefónna prevoľba 03841
EČV HWI
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historic Centres of Stralsund and Wismar
Typ pamiatky kultúrna
Rok 2002 (#26)
Číslo 1067
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iv
Poloha mesta v rámci Nemecka
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Nemecka
Webová stránka: www.wismar.de

Wismar je bývalé hanzové mesto, dnes dôležitý prístav a mestský okres v severnom Nemecku.

Leží v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko na pobreží Baltského mora asi 45 kilometrov východne od Lübecku a 30 kilometrov severne od Schwerinu. Podľa údajov z roku 2005 má 45 000 obyvateľov, viac ako dvojnásobok počtu z roku 1905.

V roku 2002 bolo centrum mesta spoločne s centrom Stralsundu ako centrami hanzovej ligy pridané organizáciou UNESCO na zoznam svetového kultúrneho dedičstva. V centrách týchto miest sa nachádza veľa významných tehlových budov typických pre túto časť Nemecka a bývalé bohaté hanzové mestá.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne tu bola slovanská osada Wyszomir. Wismar je prvýkrát zmieňovaný v roku 1229, kedy dostal niektoré mestské práva. V rokoch 12571358 bol sídlom Meklenburských kniežat. V roku 1259 sa s mestami Lübeck a Rostock spojil proti početným útokom baltských pirátov. Pripojením ďalších miest vznikla Hanzová liga. Počas 13. a 14. storočia bol Wismar prosperujúcim hanzovým mestom, kde pôsobilo aj veľa dielní, napríklad na spracovanie vlny. Rozkvet i napriek odlivu obyvateľov trval až do 16. storočia.

Pod švédskou nadvládou[upraviť | upraviť zdroj]

Po uzavretí Vestfálskeho mieru v roku 1648 pripadlo mesto Švédsku. Od roku 1653 v meste zasadal najvyšší súd švédskych území v Nemecku. V roku 1803 Švédi založili mesto i s panstvom Meklenburgovcom s právom spätného vykúpenia po sto rokoch. V roku 1903 sa Švédsko svojich nárokov vzdalo.

Na prelome 19. storočia bolo vo Wismare veľa dôležitých manufaktúr na spracovanie železa, asfaltu, ale i papierne a výroba strojov. Rozvinutý bol najmä námorný obchod. Dovážalo sa uhlie, drevo a železo. Naopak vyvážalo sa obilie, maslo a olejniny. Prístav bol však dostupný len pre lode s ponorom do 5 metrov a tak s nástupom veľkých parných lodí význam obchodu upadal.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V centre mesta sa nachádza najväčšie severonemecké námestie s rozmermi 100-krát 100 metrov, obklopené elegantnými stavbami všetkých sloh (umenie)|slohov. Na severnej strane námestia stojí klasicistická radnica, postavená v rokoch 18171819. V strede námestia stojí Wassserkunst s prepracovanou kovanou fontánou dovezenou v roku 1602 z Holandska. Ďalšou zaujímavosťou je gotické skladisko z roku 1380 známe ako Alter Schwede.

Osemdesiat metrov vysoká veža chrámu svätej Marie je len zvyškom pôvodnej impozantnej gotickej stavby. Tehlový chrám z 13. storočia bol ťažko poškodený počas druhej svetovej vojny a potom úmyselne zničený východonemeckým komunistickým režimom v roku 1960.

Wismar je dnes tiež dôležitou obchodnou križovatkou s prístavom a veľkou lodenicou pre stavbu veľkých lodí.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bevölkerungsstand der Kreise, Ämter und Gemeinden in Mecklenburg-Vorpommern [PDF]. 31. 12. 2009. Dostupné online. (nemecky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wismar na českej Wikipédii.