Nórsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nórske kráľovstvo
Vlajka Nórska Znak Nórska
Vlajka Znak
Národné motto:
Alt for Norge (Všetci za Nórsko)
Štátna hymna:
Ja, vi elsker dette landet
Europe location NOR.png
Miestny názov  
 • dlhý Kongeriket Norge
 • krátky Norge
Hlavné mesto Oslo
59°56′ 58.š. 10°45′ 23.d.
Najväčšie mesto Oslo
Úradné jazyky nórčina, lapončina
Regionálne jazyky severná saamčina, luleská saamčina, kvenčina, južná saamčina
Štátne zriadenie
Kráľ
Predseda vlády
konštitučná monarchia
Harald V.
Erna Solberg
Vznik 7. jún 1905
Susedia Švédsko, Fínsko, Rusko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
323 802 km² (67.)  
16 360 km² (5 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2010)
 • hustota (2010)
 
4 899 300 (115.)

12,68/km² (212.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2008
256523 $ (42.)
42364 $ (2.)
Mena nórska koruna (NOK)
Časové pásmo
 • Letný čas
UTC+1 (v lete UTC+2) (UTC)
(UTC)
Medzinárodný kód NOR / NO
Medzinárodná poznávacia značka N
Internetová doména .no, .sj (pre Svalbard a Jan Mayen), .(bv pre Bouvet Island)
Smerové telefónne číslo +47

Nórsko, (dlhý tvar Nórske kráľovstvo, v miestnej jazykovej verzii bokmål celým názvom Kongeriket Norge, vo verzii nynorsk Kongeriket Noreg, v reči národnostnej menšiny Sami Norga) je štát v severnej Európe na Škandinávskom polostrove. So svojou rozlohou 323 802 km² je 8. najväčším v Európe. Má zhruba 4,8 mil. obyvateľov, z nich zhruba 10 % má zahraničný pôvod. Hlavným mestom je Oslo s asi 570 000 obyvateľmi. Štátnym zriadením je unitárnym štátom a parlamentnou monarchiou. Susedí so Švédskom na väčšine svojej juhovýchodnej hranice a s Fínskom a Ruskom na severovýchode. S Ruskom vedie spor o deliacu líniu teritoriálnych vôd v Barentsovom mori. Pod nórsku suverenitu patrí tiež arktické súostrovie Svalbard (Špicbergy, od roku 1920) a ostrov Jan Mayen v blízkosti Islandu.

Nórsko je prevažne hornatá krajina, najvyššia hora Galdhøpiggen meria 2 469 metrov. V jej blízkosti ležia dva nórske ľadovce Jostedalsbreen a Jotunheimen, lákajúce každý rok tisíce turistov. Na medzinárodnej ceste E16, spojujúce Oslo s Bergenom na západnom pobreží Nórska sa nachádza Lærdal, najdlhší dopravný tunel na svete (24,5 km dlhý)(na pevnine).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Nórske kmene spojil koncom 9. storočia Harald I. Krásnovlasý. V 11. storočí prijala krajina kresťanstvo, v 16. storočí dánski kresťania prijali v celej krajine luteranizmus. V rokoch 1450 – 1814 bolo Nórsko súčasťou Dánskeho kráľovstva. Od roku 1905 Nórsko sledovalo prísnu neutralitu až do roku 1940, keď ho okupovalo nacistické Nemecko. Po druhej svetovej vojne sa krajina stala zakladajúcim členom NATO. Ústava, od roku 1814 veľakrát zmenená, dáva zákonodárnu moc do rúk parlamentu, dedičný monarcha má len reprezentačnú funkciu.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Nórska
Hardangerfjord – Tretí najväčší fjord v Nórsku

Nórsko sa rozprestiera v západnej časti Škandinávskeho polostrova od mysu Lindesnes v Severnom mori po Severný mys v Severnom ľadovom oceáne, s celkovou dĺžkou približne 1 700 km. Nórske pobrežie je členité a dlhé až 2 650 km, Niektoré fjordy siahajú až 200 km do vnútrozemia. V blízkosti pobrežia sa nachádza množstvo malých ostrovčekov a skjärov (plochých skál vyčnievajúcich nad vodnú hladinu). Vnútrozemie je zväčša hornaté (celým Nórskom sa tiahne masív Škandinávskych vrchov), najvyšší vrch je Galdhøpiggen – 2 469 m, vyššie položené oblasti sú trvalo zaľadnené. Rieky sú krátke a prudké. V Nórsku sa nachádza aj vodopád Vinnufossen, ktorý je najvyšší v Európe.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Nórske kráľovstvo je rozvinutým priemyselno-poľnohospodárskym štátom. Významná je aj ťažba nerastných surovín, najmä ropy a zemného plynu na plošinách v šelfoch Severného mora. Ako jeden z najzalestnatejších štátov Európy, významný podiel má aj ťažba dreva (okolo 10 miliónov m3 ročne), na čo nadväzuje drevársky a papierenský priemysel. Nezanedbateľným prvkom je aj rybolov a spracovanie rýb (z najvýznamnejších centier napr. Bergen, Stavanger alebo Trondheim) s ročným úlovkom cca 300 tis. ton. Z ostatných priemyselných odvetví majú významný podiel aj hutnícky, chemický, potravinársky a textilný priemysel.

V Nórsku sa 99,6 % elektrickej energie vyrába vo vodných elektrárňach, ktoré majú ideálne podmienky kvôli rýchlotečúcim a strmým riekam.

Keďže má Nórsko len veľmi malý podiel ornej pôdy (2,9 %), poľnohospodárska výroba sa zameriava predovšetkým na chov, najmä oviec, hovädzieho dobytka, kožušinovej zveri (líšky, norky a pod.) a na severe aj tradičný chov sobov.

Zahraničný obchod Nórskeho kráľovstva je trvale aktívny a zameriava sa najmä na vývoz ropy a ropných produktov, zemného plynu (podmorskými ropovodmi do Veľkej Británie, Nemecka, Švédska a pod.), rýb a výrobkov z rýb a papiera. Hlavným dovozným artiklom sú stroje, dopravné prostriedky, elektrotechnické výrobky a potraviny.

Údaje o ťažbe, poľnohospodárstve a priemyselnej výrobe[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Údaje sú platné k roku 1994, ak nie je uvedené inak

  • ťažba: ťažba ropy 139,8 miliónov ton, čierne uhlie 301 000 ton, železná ruda 1 599 000 ton
  • rastlinná výroba: pestovanie pšenice 350 000 ton, jačmeň 650 000 ton, zemiaky 471 000 ton (rok 1995)
  • živočíšna výroba: chov hovädzieho dobytka 1 003 000 kusov, ovce 2 316 kusov, soby 210 500 kusov, líšky 45 000 kusov, norky 294 000 kusov (rok 1995)
  • rybolov: úlovok 2 551 476 ton
  • ťažba dreva: drevo 10,1 miliónov m3
  • elektrická energia: výroba 113,4 miliárd kWh (rok 1997)
  • hutníctvo: výroba surového železa 70 000 ton, ocele 468 000 ton
  • chemický priemysel: výroba kyseliny sírovej 615 000 ton, benzín 844 000 ton, nafta 843 000 ton, kapacita rafinérii ropy 14,7 miliónov ton,
  • potravinárstvo: výroba masla 16 000 ton, spracované mlieko 1 863 000 ton, mäso 238 000 ton (rok 1995)
  • textilníctvo: výroba bavlnených tkanín 1 500 ton, vlnené tkaniny 1 500 000 ton

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Od reformácie sa drvivá väčšina obyvateľov hlási k luteranizmu. Väčšina moslimov, rímskych katolíkov a pravoslávnych su prisťahovalci z arabských krajín, Poľska a balkánskych štátov.

Štatistika za rok 2011

  • Nórska luteránska cirkev (Luteráni) – 3 911 622
  • Moslimovia – 106 735
  • Rímski katolíci – 83 018
  • Reformovaní (Kalvíni) – 39 599
  • Evanjelická slobodná luteránska cirkev – 19 614
  • Jehovovi svedkovia – 11 739
  • Metodisti – 11 055
  • Baptisti – 9 922
  • Pravoslávni – 9 894
  • Adventisti Siedmeho dňa – 5 066
  • Evanjelické luteránske cirkevné spoločenstvo – 3 213

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Nórska
Mapa administratívneho členenia Nórska znázorňuje 19 krajov (fylker) a ostrovy Svalbard a Jan Mayen, ktoré sú súčasťou Nórskeho kráľovstva

Vlastné Nórsko sa delí na 19 krajov. Nórsko má aj dve integrálne zámorské územia, a to ostrovy Jan Mayen a Svalbard. Ďalej má tri antarktické a subarktické závislé územia: Bouvetov ostrov, Ostrov Petra I. a Zem kráľovnej Maud.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Nórsku je 48 letísk, z nich dve medzinárodné. Krajina má jednu z najväčších obchodných flotíl na svete. Železničná doprava má menší význam. Cesty sú zväčša vyasfaltované. Významným zdrojom príjmov je turistický ruch.

Údaje o dopravnej sieti a turistickom ruchu[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Údaje sú platné k roku 1994, ak nie je uvedené inak

  • železnice: 4 023 km železníc (z toho 2 422 km elektrifikovaných tratí)
  • cestné komunikácie: 90 174 km spevnených ciest (z toho 512 km diaľnic)
  • loďstvo: kapacita obchodných lodí 22 387 936 BRT (z toho 10 mil. BRT sú tankery)
  • letectvo: počet nalietaných trás 102 mil. km (7 266 miliónov pasažierov/ km)
  • turistický ruch: 3,3 miliónov návštevníkov (rok 1995)

Zámorské územia[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]