Nórsko

Nórske kráľovstvo
Vlajka - Nórsko Znak - Nórsko
Národné motto: Alt for Norge (Všetci za Nórsko)
Oficiálny názov   - Dlhý	Kongeriket Norge
- Krátky	Norge
Úradné jazyky	nórčina, lapončina
Hlavné mesto	Oslo
Najväčšie mesto	Oslo
Hlava štátu	kráľ Harald V.
Predseda vlády	Jens Stoltenberg
Rozloha   - Celková   - Súš   - Voda   - % vody	67. miesto 323 802 km² 307 860 km² 16 360 km² 5 %
Susedia	Švédsko, Fínsko, Rusko
Počet obyvateľov   - Sčítanie 2010	115. miesto 4 899 300
Hustota obyvateľov   - Sčítanie 2010	212. miesto 12,68 /km²
HDP p.c. v USD (PKS)   - Stav 2004	2. miesto 39 535
Vznik	7. jún 1905
Forma štátu	konštitučná monarchia
Mena	nórska koruna
Gramotnosť	99%
Časová zóna	UTC+1 (v lete UTC+2)
Štátna hymna	Ja, vi elsker dette landet
Medzin. kód (ISO 3166-1)	NOR / NO
Kód motorových vozidiel (OSN)	N
Internetová doména	.no, .sj (pre Svalbard a Jan Mayen), .(bv pre Bouvet Island)
Smerové telefónne číslo	47

Nórsko, (dlhý tvar Nórske kráľovstvo, v miestnej jazykovej verzii bokmål celým názvom Kongeriket Norge, vo verzii nynorsk Kongeriket Noreg, v reči národnostnej menšiny Sami Norga) je štát v severnej Európe na Škandinávskom polostrove. So svojou rozlohou 323 802 km² je 8. najväčším v Európe. Má zhruba 4,8 mil. obyvateľov, z nich zhruba 10 % má zahraničný pôvod. Hlavným mestom je Oslo s asi 570 000 obyvateľmi. Štátnym zriadením je unitárnym štátom a parlamentnou monarchiou. Susedí so Švédskom na väčšine svojej juhovýchodnej hranice a s Fínskom a Ruskom na severovýchode. S Ruskom vedie spor o deliacu líniu teritoriálnych vôd v Barentsovom mori. Pod nórsku suverenitu patrí tiež arktické súostrovie Svalbard (Špicbergy, od roku 1920) a ostrov Jan Mayen v blízkosti Islandu.

Nórsko je prevažne hornatá krajina, najvyššia hora Galdhøpiggen meria 2 469 metrov. V jej blízkosti ležia dva nórske ľadovce Jostedalsbreen a Jotunheimen, lákajúce každý rok tisíce turistov. Na medzinárodnej ceste E16, spojujúce Oslo s Bergenom na západnom pobreží Nórska sa nachádza Lærdal, najdlhší dopravný tunel na svete (24,5 km dlhý)(na pevnine).

Dejiny

Nórske kmene spojil koncom 9. storočia Harald I. Krásnovlasý. V 11. storočí prijala krajina kresťanstvo, v 16. storočí dánski kresťania prijali v celej krajine luteranizmus. V rokoch 1450 – 1814 bolo Nórsko súčasťou Dánskeho kráľovstva. Od roku 1905 Nórsko sledovalo prísnu neutralitu až do roku 1940, keď ho okupovalo nacistické Nemecko. Po druhej svetovej vojne sa krajina stala zakladajúcim členom NATO. Ústava, od roku 1814 veľakrát zmenená, dáva zákonodárnu moc do rúk parlamentu, dedičný monarcha má len reprezentačnú funkciu.

Geografia

Mapa Nórska

Hardangerfjord – Tretí najväčší fjord v Nórsku

Nórsko sa rozprestiera v západnej časti Škandinávskeho polostrova od mysu Lindesnes v Severnom mori po Severný mys v Severnom ľadovom oceáne, s celkovou dĺžkou približne 1 700 km. Nórske pobrežie je členité a dlhé až 2 650 km, Niektoré fjordy siahajú až 200 km do vnútrozemia. V blízkosti pobrežia sa nachádza množstvo malých ostrovčekov a skjärov (plochých skál vyčnievajúcich nad vodnú hladinu). Vnútrozemie je zväčša hornaté (celým Nórskom sa tiahne masív Škandinávskych vrchov), najvyšší vrch je Galdhøpiggen – 2 469 m, vyššie položené oblasti sú trvalo zaľadnené. Rieky sú krátke a prudké. V Nórsku sa nachádza aj vodopád Vinnufossen, ktorý je najvyšší v Európe.

Hospodárstvo

Nórske kráľovstvo je rozvinutým priemyselno-poľnohospodárskym štátom. Významná je aj ťažba nerastných surovín, najmä ropy a zemného plynu na plošinách v šelfoch Severného mora. Ako jeden z najzalestnatejších štátov Európy, významný podiel má aj ťažba dreva (okolo 10 miliónov m³ ročne), na čo nadväzuje drevársky a papierenský priemysel. Nezanedbateľným prvkom je aj rybolov a spracovanie rýb (z najvýznamnejších centier napr. Bergen, Stavanger alebo Trondheim) s ročným úlovkom cca 300 tis. ton. Z ostatných priemyselných odvetví majú významný podiel aj hutnícky, chemický, potravinársky a textilný priemysel.

V Nórsku sa 99,6 % elektrickej energie vyrába vo vodných elektrárňach, ktoré majú ideálne podmienky kvôli rýchlotečúcim a strmým riekam.

Keďže má Nórsko len veľmi malý podiel ornej pôdy (2,9 %), poľnohospodárska výroba sa zameriava predovšetkým na chov, najmä oviec, hovädzieho dobytka, kožušinovej zveri (líšky, norky a pod.) a na severe aj tradičný chov sobov.

Zahraničný obchod Nórskeho kráľovstva je trvale aktívny a zameriava sa najmä na vývoz ropy a ropných produktov, zemného plynu (podmorskými ropovodmi do Veľkej Británie, Nemecka, Švédska a pod.), rýb a výrobkov z rýb a papiera. Hlavným dovozným artiklom sú stroje, dopravné prostriedky, elektrotechnické výrobky a potraviny.

Údaje o ťažbe, poľnohospodárstve a priemyselnej výrobe

Poznámka: Údaje sú platné k roku 1994, ak nie je uvedené inak

• ťažba: ťažba ropy 139,8 miliónov ton, čierne uhlie 301 000 ton, železná ruda 1 599 000 ton
• rastlinná výroba: pestovanie pšenice 350 000 ton, jačmeň 650 000 ton, zemiaky 471 000 ton (rok 1995)
• živočíšna výroba: chov hovädzieho dobytka 1 003 000 kusov, ovce 2 316 kusov, soby 210 500 kusov, líšky 45 000 kusov, norky 294 000 kusov (rok 1995)
• rybolov: úlovok 2 551 476 ton
• ťažba dreva: drevo 10,1 miliónov m³
• elektrická energia: výroba 113,4 miliárd kWh (rok 1997)
• hutníctvo: výroba surového železa 70 000 ton, ocele 468 000 ton
• chemický priemysel: výroba kyseliny sírovej 615 000 ton, benzín 844 000 ton, nafta 843 000 ton, kapacita rafinérii ropy 14,7 miliónov ton,
• potravinárstvo: výroba masla 16 000 ton, spracované mlieko 1 863 000 ton, mäso 238 000 ton (rok 1995)
• textilníctvo: výroba bavlnených tkanín 1 500 ton, vlnené tkaniny 1 500 000 ton

Náboženstvo

Od reformácie sa drvivá väčšina obyvateľov hlási k luteranizmu. Väčšina moslimov, rímskych katolíkov a pravoslávnych su prisťahovalci z arabských krajin, Poľska a balkánskych štátov.

Štatistika za rok 2011

• Nórska luteránska cirkev (Luteráni) 3 911 622
• Moslimovia 106 735
• Rímski katolíci 83 018
• Reformovaní (Kalvíni) 39 599
• Evanjelická slobodná luteránska cirkev 19 614
• Jehovovi svedkovia 11 739
• Metodisti 11 055
• Baptisti 9 922
• Pravoslávni 9 894
• Adventisti Siedmeho dňa 5 066
• Evanjelické luteránske cirkevné spoločenstvo 3 ,213

Administratívne členenie

Mapa administratívneho členenia Nórska znázorňuje 19 krajov (fylker) a ostrovy Svalbard a Jan Mayen, ktoré sú súčasťou Nórskeho kráľovstva

Vlastné Nórsko sa delí na 19 krajov. Nórsko má aj dve integrálne zámorské územia, a to ostrovy Jan Mayen a Svalbard. Ďalej má tri antarktické a subarktické závislé územia: Bouvetov ostrov, Ostrov Petra I. a Zem kráľovnej Maud.

Doprava

V Nórsku je 48 letísk, z nich dve medzinárodné. Krajina má jednu z najväčších obchodných flotíl na svete. Želežničná doprava má menší význam. Cesty sú zväčša vyasfaltované. Významným zdrojom príjmov je turistický ruch.

Údaje o dopravnej sieti a turistickom ruchu

Poznámka: Údaje sú platné k roku 1994, ak nie je uvedené inak

• železnice: 4 023 km žlezníc (z toho 2 422 km elektrifikovaných tratí)
• cestné komunikácie: 90 174 km spevnených ciest (z toho 512 km diaľnic)
• ľoďstvo: kapacita obchodných lodí 22 387 936 BRT (z toho 10 mil. BRT zaujímajú tankery)
• letectvo: počet nalietaných trás 102 mil. km (7 266 miliónov pasažierov/ km)
• turistický ruch: 3,3 miliónov návštevníkov (rok 1995)

Zámorské územia

• súostrovie Špicbergy (Svalbard) v Severnom ľadovom oceáne
• Medvedí ostrov (Bjornoya)
• ostrov Jan Mayen
• Bouvetov ostrov (Bouvetoya)
• ostrov Petra I. (Peter I. Oy)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nórsko

Externé odkazy

• Norway.no - oficiálne stránky (nórsky - bokmål)