Nórčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nórčina je germánsky jazyk. Po nórsky hovorí asi 5 miliónov obyvateľov.

Historický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Nórčina vznikla z jazyka stará nórčina. Vývoj nórčiny zo staroseverčiny (staronórčiny) trval zhruba 300 rokov a za tento čas prebehol prechod od zložitého systému skloňovania (podobného ako má dnešná slovenčina) k jazyku menej zložitému s pevnejším slovosledom. Dnešná nórčina je taktiež ovplyvnená dánčinou, keďže Nórsko bolo dlhé roky pod nadvládou Dánska. Je všeobecne známe, že Nóri bez väčších problémov rozumejú hovorenej švédčine a pri písanom texte zas písanej dánčine.

Formy dnešnej Nórčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Nórčina je štandardizovaná v štyroch formách:

  • bokmål (tzv. knižná nórčina, administratívne využívaná.)
  • nynorsk (nová nórčina, predtým nazývaná i "lansmål"= jazyk sedliakov)
  • radikálny nynorsk (=høgnorsk)
  • riksmål (konzervatívna verzia bokmålu).

Jazyková demokracia v Nórsku umožňuje používať v oficiálnom hovorovom a písomnom prejave každý zo štyroch variantov, ale v skutočnosti veľká väčšina obyvateľstva používa bokmål a nynorsk a často sa aj uvádza, že naozaj oficiálne postavenie majú len tieto dve formy. V Nórsku je spisovným jazykom tiež lapončina, v niektorých severných oblastiach Nórska majú žiaci právo na výučbu na školách po laponsky Nórske dialekty: nórčina má veľké množstvo rôznych dialektov, preto každé slovo sa môže vysloviť rôznymi spôsobmi, každý zo spôsobov je spisovný.

Bokmål (číta sa „bukmol“) používa asi 85% obyvateľov. Tento jazyk sa aj vyučuje na zahraničných univerzitách. Nynorsk je druhým spisovným jazykom. Používa sa hlavne na západe krajiny. Väčšina Nórov ho však považuje za jazyk sedliakov. V Nórsku, ako aj v ďalších škandinávskych krajinách, si všetci tykajú. Vykanie používajú len vo výnimočných prípadoch. taktiež pri oslovení sa používa meno a priezvisko, nie oslovenie pán alebo pani.

Intonácia môže byť dvojaká: buď ako v slovenčina dôraz na prvej slabike, alebo existujú v nórčine slová s tzv. druhou intonáciou. Pri výslovnosti slov s druhou intonáciou začíname s hlasom zhruba na normálnej úrovni, potom hlasom trocha klesneme a na konci stúpame nad normálnu výšku hlasu.

Výslovnosť[upraviť | upraviť zdroj]

samohlásky:

  • a vyslovuje sa v porovnaní so slovenským a viac vzadu
  • e vyslovuje sa predovšetkým v dlhej forme, je užšie a mäkšie ako slovenské e, é
  • o spravidla sa vyslovuje ako slovenské u, no v niektorých slovách v krátkej slabike sa môže vyslovovať aj ako o
  • u vyslovuje sa ako nemecké ü
  • y vyslovuje sa akoby sa chcelo zdôrazniť, že ide o tvrdé y
  • æ vyslovuje sa ako široké e, podobá sa výslovnosti slovenského ä
  • ø veľmi podobné nemeckému ö
  • å vyslovuje sa ako slovenské o

spoluhlásky a skupiny spoluhlások:

  • g v skupinách hlások gi, gy, gj, gei [ji, ji, j, jäi] sa g vyslovuje ako [j], v prípone -ig je nemé, skupina hlások eg sa v niektorých slovách vyslovuje ako [äi]
  • h v porovnaní so slovenčinou je takmer neznelé, na začiatku slov sa nevyslovuje v skupinách hlások hv, hj
  • r vyslovuje sa ako slovenské r, v niektorých oblastiach Nórska (napr. v Bergene) je r hrdelné, v skupine hlások rs je r oslabené, mení sa na š, toto je typické najmä pre východné Nórsko

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]