Luxemburčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Luxemburčina
Štáty Luxembursko, Belgicko
Región Západná Európa
Počet hovoriacich 300 000
Poradie nenachádza sa v prvej 100
Klasifikácia Indoeurópske jazyky
Písmo Latinka
Postavenie
Úradný jazyk Luxembursko
Regulátor ?
Jazykové kódy
ISO 639-1 lb
ISO 639-2 ltz
ISO 639-3 ltz
SIL LTZ
Wikipédia
Adresa lb.wikipedia.org
Pomenovanie Wikipedia, déi fräi Enzyklopedie
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál
Základné frázy jazyka Luxemburčina
Áno jo
Nie neen
Možno villäicht
Ahoj Moien
Dovidenia Äddi
Ďakujem Merci
Prepáčte Ëntschëllegt
Hovoríš po luxembursky? Schwätzt dier Lëtzebuergesch?
Ľúbim Ťa Ech hunn dech gär
Všeobecná deklarácia ľudských práv
All Mënsch kënnt fräi a mat deer selwechter Dignitéit an dene selwechte Rechter op d'Welt. Jiddereen huet säi Verstand a säi Gewësse krut an soll an engem Geescht vu Bridderlechkeet denen anere géintiwwer handelen.

Luxemburčina (Lëtzebuergesch) je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorí v Luxembursku a priľahlých oblastiach Belgicka. Je príbuzná niektorým stredonemeckým dialektom. Luxemburčina sa píše latinkou.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Luxemburčina je od roku 1984 tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice 20. storočia je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. Francúzština zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s cudzincami na pracovisku. Nemčina je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy.

Luxemburčina sa použiva v Belgicku okolo mesta Arlon v regióne nazivaná Arelerland.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako holandčina. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku 1955. Roku 1984 bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, popri francúzštine a nemčine.

Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]

Tak ako iné germánske jazyky, má členy. Pády sa používajú len obmedzene, ale existuje napríklad genitív. Luxemburčina má pomerne pevný slovosled (dodržiava poradie SVO – podmet, sloveso, predmet), sloveso patrí na druhú pozíciu vo vete.