Barentsovo more

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Barentsovo more

Barentsovo more je okrajové more Severného ľadového oceánu medzi severným pobrežím Európy a Medvedím ostrovom, Špicbergami, Zemou Františka Jozefa a Novou zemou.

Lovia sa tu vo veľkom množstve tresky, slede, kambaly a iné morské živočíchy. Významný je prístav Murmansk, ktorý nikdy nezamŕza.

Základné údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • rozloha: 1 405 000 km²
  • hĺbka: priemerná 229 m, maximálna 600 m (na západe)
  • príliv: maximálne 11 m vysoký
  • teplota povrchových vôd: v lete: 7-12 °C na juhu, 0 °C na severe, v zime 3-5 °C na juhozápade, menej než -1 °C na severovýchode
  • podiel plávajúceho ľadu: menej ako 75 % povrchu v zime, v lete len v severnej časti
  • podiel soli: 35 promile na juhozápade, 32 promile na severe
  • podnebie: subarktické, zmierňované Golfským prúdom
  • prúdy: 1. Golfský (obteká južné pobrežie a zasahuje až po Novú zem), 2. Severný studený prúd od Karského mora a Severného ľadového oceánu (tečie opačným smerom)
  • pobrežie: väčšinou skalnaté a vysoké (okrem juhovýchodu), veľa fjordov
  • významné objekty: ostrov Kolgujev na juhovýchode, delta rieky Pečory, polostrov Kanin na juhu

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]