Kosovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kosovská republika
Vlajka Kosova Znak Kosova
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Európa
Europe-Republic of Kosovo.svg
Miestny názov  
 • dlhý Republika e Kosovës, Република Косово/Republika Kosovo
 • krátky Kosova, Косово/Kosovo
Hlavné mesto Priština (Prishtinë, Пpиштинa)
42°40′ S.š. 21°10′ V.d.
Najväčšie mesto Priština (Prishtinë, Пpиштинa)
Úradné jazyky albánčina, srbčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezidentka
Predseda vlády
republika
Atifete Jahjagová
Isa Mustafa
Vznik 17. február 2008
Susedia Centrálne Srbsko, Albánsko, Macedónsko, Čierna Hora
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
10 887 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad ([[]])
 • hustota ()
 
2 100 000

220/km²
Mena euro (=100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
CET/SEČ (UTC+1)
CEST/LSEČ (UTC+2)
Internetová doména .ks
Smerové telefónne číslo +381
Mapa Kosova
Etnické zloženie Kosova (anglicky)

Kosovo je územie na Balkánskom polostrove, ktoré v roku 2008 vyhlásilo samostatný štát, ktorý niektoré štáty uznávajú, iné nie (a preto Kosovo naďalej považujú za súčasť Srbska tak ako tomu bolo do roku 2008):

  • Podľa ústavy Srbska a štatútu chráneného rezolúciou OSN č. 1244 je to Autonómny kraj Kosovo a Metohija (srb. Аутономна покрајина Косово и Метохија, Autonomna pokrajina Kosovo i Metohija, albán. Krahina Autonome e Kosovës dhe Metohisë).
  • Podľa vlastného vyhlásenia nezávislosti tvorí Kosovo štát Kosovská republika (albán. Republika e Kosovës, srb. Република Косово, Republika Kosovo).

Slovensko Kosovo považuje za súčasť Srbska.[1]

Od roku 1999 ho administratívne spravuje Organizácia Spojených národov (misia UNMIK) a o bezpečnosť sa stará NATO (misia KFOR). Európska únia zároveň vyslala do krajiny policajnú a súdnu misiu pod názvom EULEX. Vzhľadom na to, že Kosovo si zatiaľ nedokáže zabezpečiť spravovanie vlastných vecí samo, možno hovoriť, že je podobne ako Bosna a Hercegovina pod medzinárodným protektorátom.

Úradnými jazykmi sú albánčina, srbčinaangličtina. Hlavným mestom je Priština. Rozloha Kosova je 10 887 km² a žije v ňom 2,1 milióna obyvateľov.

Kosovský parlament 17. februára 2008 o 15:50 schválil jednostrannú deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlasuje za samostatnú Kosovskú republiku a vyhlásil Kosovo za demokratický, svetský a multietnický štát. Deklaráciu podpísal prezident Fatmir Sejdiu, premiér Hashim Thaci a predseda parlamentu Jakup Krasniqi. Po vyhlásení nezávislosti môže nasledovať niekoľko scenárov, od prevzatia kontroly nad územím zo strany Európskej únie až po násilnosti zo strany Srbska. Na mimoriadnej schôdzi kosovského parlamentu sa prezentovalo 109 poslancov. Deklaráciu jednohlasne schválili zdvihnutím ruky. Jedenásť poslancov z radov etnických menšín vrátane srbskej sa na schôdzi nezúčastnilo. Parlament rovnako schválil používanie vlajky, na ktorej sú žltou farbou zobrazené obrysy nového štátu v tmavomodrom poli a šesť hviezd.

Oficiálne orgány a predstavitelia Srbska však nezávislosť odmietajú uznať a považujú oblasť naďalej za súčasť Srbska, postoj iných štátov nie je jednotný. Jednoznačne negatívny postoj zastáva Rusko a najmä Srbsko; srbská pravoslávna cirkev dokonca vyzvala vládu, aby do Kosova vyslala armádu.

Mapa sveta s vyznačením postoja jednotlivých štátov k vyhláseniu Kosova ako nezávislého štátu (priebežne aktualizovaná)

Vyjadrenie postoja ku Kosovu

██ Kosovo

██ Štáty, ktoré formálne uznali Kosovo ako nezávislý štát

██ Štáty, ktoré oznámili uznanie Kosova ako nezávislého štátu v najbližšom období

██ Štáty vyčkávajúce, neutrálne a tie, ktoré odložili rozhodnutie na neskôr

██ Štáty, ktoré vyjadrili nesúhlas s jednostranným rozhodnutím a štáty vyžadujúce ďalšie rokovania

██ Štáty, ktoré oznámili, že neuznávajú Kosovo ako samostatný štát

██ Štáty, ktoré sa doteraz nevyjadrili

Veľká väčšina obyvateľstva je tvorená Albáncami, ktorá sa snažila o osamostatnenie tejto oblasti od Srbska a o vytvorenie Kosovského albánskeho štátu (iné názvy: Kosovské či Východné Albánsko), čo podporovali aj krajiny Západu na čele s USA, ale odmietalo napríklad Rusko. Po rozpade Juhoslávie v roku 1992 sa zvýšila snaha o osamostatnenie, ktorá prerástla až do občianskej vojny medzi prevažne moslimskými Albáncami a  menšinovými (pravoslávnymi) Srbmi, podporovanými centrálnou vládou v Belehrade (aj vojensky) a vyvrcholila vyhlásením samostatnej republiky.

Historicky malo územie pôvodne prevažne srbské obyvateľstvo, ale najmä v 20. storočí v dôsledku priaznivejšieho demografického vývoja získali Albánci v Kosove postupne značnú prevahu.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Meno provincie je citlivá otázka, a to ako pre Srbov, tak pre Albáncov (kvôli významu slova metohija, ktorý svedčí o storočia trvajúcej prítomnosti pravoslávnej cirkvi na tomto území), a stalo sa tak ešte jedným bodom súboja.

Oficiálny názov Kosova podľa ústavy Srbska je Kosovo a Metohija Косово и Метохија (Kosovo i Metohija)), ale UNMIK a súčasná vláda Kosova pre celú provincii používali názov Kosovo, aj keď neexistoval právny akt, ktorým by bol názov Metohija oficiálne vynechaný z názvu provincie.

Aj v samotnom Srbsku sa hovorovo spravidla „Metohija“ vynecháva, alebo sa používa skomolenina Kosmet, alebo skratka KiM. Rezolúcia OSN číslo 1244 tiež používa názov Kosovo.

Už od prvotného vyhlásenia autonómnej oblasti/pokrajiny na tomto území (v roku 1945), slovo Metohija bolo súčasťou jej oficiálneho názvu; zo začiatku ako Autonómna Kosovsko-Metohijská oblast (Autonomna Kosovsko-Metohijska Oblast), neskôr (od roku 1963 ako Autonómna pokrajina Kosovo a Metohija (Autonomna Pokrajina Kosovo i Metohija). V roku 1968, údajne ako pokus o zmierenie konfliktov medzi AlbáncamiSrbmi, bol názov pokrajiny zmenený na Socialistická autonómna pokrajina Kosovo (Socijalistička Autonomna Pokrajina Kosovo), čím bola Metohija vynechaná z názvu. Názov bol vrátený v roku 1989, už bez „socialistická“ - Autonómna pokrajina Kosovo a Metohija (srbsky Autonomna Pokrajina Kosovo i Metohija).

Meno „Kosovo“ pochádza od slovanského slova kos (vták).

Meno „Metohija“ (Metohija) pochádza od slova „metoh“ (metoh), ktoré je gréckeho pôvodu a znamená cirkevný statok (veľké pozemky v regióne Metohija patrili do znárodnenia komunistami cirkvi - Pećke Patrijaršii Srbskej pravoslávnej cirkvi).

Albánci Metohiju považujú za súčasť širšej oblasti Rrafshi i Dukagjinit - čo znamená „rovina vojvodu Dina“ (podľa jedného šľachtica zo stredoveku), a ktorá zahrňuje Metohiju a určité oblasti v Albánskej republike.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Kosovo pole

Kosovo a Metohija (alebo len Kosovo), zahŕňa dve oblasti: KosovoMetohiju.

Kosovo sa rozkladá na východe krajiny a leží v ňom hlavné mesto PrištinaKosovo pole, miesto na ktorom sa v roku 1389 odohrala významná bitka medzi Osmanskou ríšouSrbskom so spojencami.

Metohija je v západnej časti a prilieha k hraniciam s Čiernou HorouAlbánskom.

Kosovo a Metohija ako územie vzniklo krátko po druhej svetovej vojne. Od 19. storočia do roku 1945 používali Srbi pre oblasť dnešného Kosova a Metohije názov Staré Srbsko (Stara Srbija) (tento termín však okrem Kosova zahŕňal tiež určité územie v súčasnom centrálnom Srbsku, Čiernej Hore a súčasnom Macedónsku).

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Budova Misie OSN v Kosove, Priština

Od roku 1999, teda od začiatku správy OSN, sa Kosovo delí na tieto obvody (po srbsky okruzi):

Ako prvý je uvedený albánsky názov, ako druhý srbský.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovakia: Declaration violates basic international law [online]. . Dostupné online. (anglický)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]