Albánčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Albánčina (po albánsky gjuha shqipe - vyslov ďuha šťipe) je jazyk z indoeurópskej jazykovej rodiny, v ktorej vytvára samostatnú jazykovú vetvu. Hovorí ním viac ako 6 miliónov ľudí v Albánsku, Kosove, Grécku, Srbsku, Čiernej Hore a v iných častiach Balkánskeho polostrova.

Pôvod albánčiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1854 Franz Bopp dokázal, že albánčina patrí medzi indoeurópske jazyky. Najstaršia písomná pamiatka však pochádza až z 15. storočia, je preto ťažké presne určiť pôvod tohto jazyka. Slovná zásoba je silne romanizovaná s množstvom gréckych a slovanských prvkov. Podľa niektorých jazykovedcov je albánčina pokračovaním ilýrčiny, niektoré lexikálne zvláštnosti zasa poukazujú na súvislosť s tráčtinou a dáčtinou. Táto otázka má aj svoj politický podtext, z lingvistického hľadiska je však problém stále otvorený. Rumunský jazykovedec Sorin Paliga dokonca vyjadril názor, že ilýrčina a tráčtina si boli také blízke ako čeština a slovenčina.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]