Slovinsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slovinská republika
Vlajka Slovinska Znak Slovinska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Zdravljica
EU location SLO.png
Miestny názov  
 • dlhý Republika Slovenija
 • krátky Slovenija
Hlavné mesto Ľubľana
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Ľubľana
Úradné jazyky slovinčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
republika
Borut Pahor
Miro Cerar
Vznik 25. jún 1991
Susedia Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
20 273 km² (151.)  
122 km² (0,6 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2005)

 • hustota (2005)
 
2 011 070 (142.)
2 011 070

99/km² (102.)
Mena euro (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód SVN / SI
Medzinárodná poznávacia značka SLO
Internetová doména .si
Smerové telefónne číslo +386
Gramotnosť: 99%
Mapa Slovinska
Vrch Triglav
Mesto Maribor
Hlavné mesto Ľubľana
Jaskyňa Postojna
Zámok Predjama

Slovinsko (Slovenija), dlhý tvar Slovinská republika, je stredoeurópsky a stredomorský štát. Samostatné Slovinsko vzniklo v roku 1991, ako jeden z nástupníckych štátov Juhoslávie.

Prístup k Jadranskému moru má vďaka 42 km pásu pobrežia. Významný je Piranský záliv a prístav Koper. Slovinsko je člen OSN, Európskej únie a NATO, od 1. januára 2007 je člen Európskej menovej únie - Eurozóny.

Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr tvorilo súčasť Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku 1991. Tisícky turistov lákajú prírodné krásy krajiny, jej jazerá a lesy.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rozľahlé lesy poskytujú dostatok dreva pre píly, nábytkársky a papierenský priemysel Slovinska. Licenčné zmluvy medzi miestnymi továrňami a výrobcami zo západnej Európy umožnili v posledných rokoch výrobu rozličných druhov osobných a nákladných áut, motocyklov a chladničiek.

V minulosti bolo Slovinsko súčasť Rímskej ríše a Rakúsko–Uhorska až do roku 1918, keď po zániku monarchie vytvorilo s Chorvátskom a Srbskom úniu pod názvom Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku 1929 vzniká spoločný zväzok pod názvom Juhoslávia. Podľa HDP ide o najvyspelejšiu krajinu z bývalého tzv. východného bloku (HDP na obyvateľa je cca o polovicu vyššie, ako má SR a len o štvrtinu je HDP nižšie, ako má Grécko. Priemerný rast HDP je 7%). Z národnostného pohľadu tu neexistuje početná národnostná menšina a väčšinu obyvateľstva tvoria Slovinci, ktorí prišli na toto územie okolo 6. storočia n. l. a patrili k tzv. južným Slovanom.

Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek tomu, že Slovinsko takmer tisíc rokov ovládali nemecky hovoriaci Rakúšania, Slovinci si udržali svoj jazyk a ľudovú kultúru. Súčasťou tejto kultúry sú pestrofarebné výšivky a charakteristické čepce. Väčšina obyvateľov žije v mestečkách alebo početných dedinách roztrúsených po krajine. Iba 300 000 ľudí žije v hlavnom meste Ľubľane, ktorá patrí k najmenším metropolám v Európe.

Stredoeurópska republika Slovinsko vyhlásila nezávislosť od bývalej Juhoslávie v roku 1991. S Rakúskom a Talianskom tradične udržiavala bližšie vzťahy. Na území Slovinska sa v roku 1990 nevyskytol nijaký vážny etnický konflikt, hoci prijali určité množstvo chorvátskych a bosnianskych utečencov. Jeho relatívne rozvinutá trhová ekonomika bola na krátky čas narušená regionálnymi vojnami - priemyselná výroba poklesla o vyše 25%. Slovinsko dostáva pomoc od MMF a Európskej únie.

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

a ostatní

Jazdecké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Už v roku 1580 bol na dnešnom území Slovinska založený žrebčinec, ktorý dodáva kone pre španielsku jazdeckú školu vo Viedni. Na farme bol vyšľachtený aj známy lipiciansky kôň. Dnes sa lipicani považujú za najlepšie vozové kone na svete.

Poloha a povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Na území štátu, ktorý leží na okraji strednej a juhovýchodnej Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavanky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami. Táto krajina má viac než polovicu svojej rozlohy pokrytú lesmi a patrí spolu so Švédskom a Fínskom k najviac zalesneným štátom Európy.

V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi (Kras) s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru v oblasti Terstského zálivu, pričom dĺžka pobrežia dosahuje 47 km.

Podnebie je vnútrozemské, závislé od nadmorskej výšky najmä v severozápadnej časti, kde zrážky dosahujú až 2 000 mm ročne.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava a jazero Bled - SZ v Juliánskych Alpách.

Pohoria[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyšší Slovinský vrch je Triglav. Meria 2 864 metrov. Akoby sa ním príroda chcela honosiť, tak mohutne pôsobí už z diaľky. "Triglav nie je vrch, Triglav je kráľovstvo", napísal o ňom Julius Kugy na konci 19. storočia. V čase, keď bol vrchol prístupný iba hŕstke jednotlivcov. Dnes je prístupný každému, kto si dá tu námahu, aby sa naň vyškriabal. Roku 1979 sa oslavovalo dvesté výročie prvého zdolania vrchu, čo značí, že Triglav patrí medzi prvé alpské končiare, na ktorých stála ľudská noha. Tento rok má Triglav 225 rokov. Medzi juhoslovanskými končiarmi nad 2 000 metrov je Triglav najnavštevovanejší. Jeho vrchol tvorí časť Cesty oslobodenia po vrchol Juhoslávie, a tak symbolizuje zväzok juhoslovanských národov a národností v národnooslobodzovacom boji, keď boli vrchy úkrytom partizánom. Rovnako preslávená ako vrchol je aj severná stena Triglavu. V celej bývalej Juhoslávii niet skalného útesu s takými bohatými dejinami horolezectva, ľudského úsilia a túžby. Alpinistom táto stena udeľuje vstupenku na ázijské Himaláje a na ostatné svetové veľhory. Okrem skalného vrcholca priťahuje návštevníkov aj sedem triglavských jazier. Vznikli jedno nad druhým ako kaskáda a to najvyššie sa "vyšplhalo" až do výšky 1 999 metrov. Na Triglave čaká každého čosi zaujímavé. Fotografi a milovníci panenskej prírody tu nájdu vhodné zákutia. V lete si tu dávajú zraz horolezci všetkých vekových kategórii, všetkých národov a národností, ľudia všetkých možných zamestnaní. Triglav zostáva takým, akým bol aj pred tisícročiami.

Súhrnné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rozloha: 20 253 km²
  • Počet obyvateľov: 2 012 586 (2006)
  • Hustota zaľudnenia: 102 obyv./km²
  • Nezávislosť získava osamostatnením od JZR 25. 6. 1991
  • Štátne zriadenie: parlamentná demokratická republika
  • Administratívne usporiadanie: 217 samosprávnych krajov
  • Prezident: Danilo Tűrk (22. december 2007)
  • Predseda vlády: Borut Pahor (21. november 2008)
  • Parlament: Štátna snemovňa – 90 členov – 4 ročné volebné obdobie
  • Hlavné mesto: Ljubljana 278 000 obyvateľov
  • Iné významnejšie sídla: Maribor 115 000 obyv., Celje 53 000 obyv., Kranj 51 000 obyv.
  • Najvyšší bod: Triglav - 2864 m
  • Najvýznamnejšie rieky: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava
  • Úradný jazyk: slovinčina
  • Mena: Euro (1 Euro = 100 centov)
  • Štátny sviatok: 25. jún (Deň samostatnosti)
  • Rasové a národnostné zloženie: Slovinci (91 %), Chorváti (3 %), Srbi (2 %), iné (4%)
  • Náboženstvo: rímskokatolícke (<64 %), pravoslávne (4 %), islamské (6 %), evanjelické (0.7 %), ostatné <26%
  • Urbanizácia: 63,6 %
  • Priemerná dĺžka života: muži 78 rokov, ženy 84 rokov
  • Dojčenská úmrtnosť: 3 ‰
  • Analfabeti: menej ako 1 %
  • Nezamestnanosť: 14,8 %
  • Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 3%, priemysel 34%, služby 63%
  • HDP: 24 350 USD/obyv.
  • Susediace štáty: Rakúsko 330 km, Chorvátsko 501 km, Taliansko 232 km, Maďarsko 102 km
  • Najdlhšia rieka: Sáva (časť) 940 km
  • Národnostné zloženie: Slovinci, Srbi, Chorváti, Taliani, Rakúšania
  • Hlavné zdroje: lignit, olovo, zinok, urán, striebro, ortuť, priemyselná výroba

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]