Hady

Z Wikipédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Plazy
Vipera Aspis

Vipera aspis
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Vedecký názov
Serpentes
Synonymá:
hadoblížne, Ophidia

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hady alebo hadoblížne (lat. Serpentes; príp. Ophidia[1]) je podrad radu jašterotvaré (Squamata). Patria doň beznohé plazy s dlhým, valcovitým, šupinami pokrytým telom.

Prvé hady sa na Zemi objavili pred 100 - 150 miliónmi rokov. Dnes je na svete približne 3000 rôznych druhov, ktoré sa v priebehu vývoja pravdepodobne vytvorili z jednej skupiny jašterov.

Obsah

[upraviť] Rozšírenie

Hady sú rozšírené na celom svete s výnimkou Antarktídy, Islandu, Írska, Nového Zélandu a niektorých malých oceánskych ostrovov. Dosahujú veľkosť od 15 cm do 11,4 m, väčšina druhov od 25 cm do 1,5 m.

Veľká väčšina hadov žije na pevnine. Mnohé sa zahrabávajú, niektoré žijú na stromoch alebo v sladkých vodách, iné v moriach.

[upraviť] Rozmnožovanie

Oplodnenie nastáva vo vnútri tela. Samec oplodňuje samicu párovým hemipenisom. Väčšina druhov znáša vajcia, ale niektoré sú vajcoživorodé alebo živorodé. Určité druhy strážia vajcia, pri iných sa zaznamenala rodičovská starostlivosť o ne. Živia sa výlučne živočíšnou potravou - od hmyzu až po cicavce. Malé druhy hadov sa môžu dožiť 12 rokov, veľké druhy 40 i viac rokov.


[upraviť] Zaradenie v systéme

Hady sa zaraďujú:

[upraviť] Systematika

[upraviť] Poznámky

  1. Niektorí autori pod Serpentes zaraďujú aj druh †Najash rionegrina Apesteguía & Zaher, 2006 a čeľaď † Pachyophiidae (Pachyrhachidae); Serpentes sa potom alternatívne nazýva aj Ophidia
  2. V niektorých deleniach je taxón Henophidia (Booidea), ktorý vyššie zodpovedá taxónu Alethinophidia bez taxónu Caenophidia v širšom zmysle

[upraviť] Literatúra

[upraviť] Iné projekty