Hady
| Hady | ||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Vretenica aspis (Vipera Aspis) |
||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||
| Serpentes Linné, 1758 |
||||||||||||||||||||
| Synonymá: hadoblížne, Ophidia |
||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||
Hady alebo hadoblížne (Serpentes alebo Ophidia[pozn 1] je podrad radu jašterotvaré (Squamata). Patria doň beznohé plazy s dlhým, valcovitým, šupinami pokrytým telom.
Obsah |
Charakteristika [upraviť]
Pohyb [upraviť]
U hadov sa vyvinuli rôzne druhy pohybu. Na pohybe sa rôznym spôsobom zúčastňujú rebrá a svaly. Pohyb závisí od hmotnosti tela, rýchlosti a povrchu. Väčšina hadov pohyby strieda podľa potreby.
Hady využívajú široké spektrum pohybov: po zemi, pod zemou, vo vode, po vzduchu a po stromoch.
- Priamočiary pohyb: Spočíva v zachytávaní voľnými koncami brušných šupín o nepravidelný povrch. Telo hada pri tomto pohybe pripomína vlnenie. Tento pohyb využívajú hlavne ťažšie a pomalšie hady, alebo tie ktoré lovia korisť sliedením.
- Bočný pohyb: Pri pohybe had využíva nerovnosti terénu tak, že sa o ne opiera, čím vzniká vlnivý pohyb zo strany na stranu. Uplatňuje sa aj pri plávaní a šplhaní.
- Harmonikový pohyb: Spočíva v odrážaní sa jedným koncom tela od steny, čím sa vymrští dopredu. Využíva sa v podzemných dierach.
- Bočné vlnenie: Využívajú ho hady žijúce v sypkom piesku. Hady sa prehadzujú ponad povrch a hýbu sa tak diagonálne, namiesto plazenia sa vpred.
- Plachtenie vzduchom: Niektoré stromové hady sú schopné prekvapivo efektívne plachtiť po tom, ako sploštia svoje telo tak, že pri pohybe vzduchom pod ním vzniká podtlak.
Lov a potrava [upraviť]
Niektoré hady sú potravne úzko špecializované, iné sa živia rôznou potravou. Malé živočíchy, ktoré sa nedokážu brániť, jednoducho chytia a prehltnú, kým živočíchy, ktoré sú väčšie a môžu sa lepšie brániť, musia najprv premôcť jedom alebo zovretím a až potom zjesť. Trávenie veľkej porcie sa začína v ústach pôsobením silných slinných štiav a trvá veľmi dlho. Hadí jed je zmesou modifikovaných tráviacich štiav, ktorá obyčajne rýchlo pôsobí na nervový systém alebo krvný obeh koristi.
Rozmnožovanie [upraviť]
Väčšina hadov kladie vajcia, ale značné množstvo rodí živé mláďaťa. Hady žijúce v miernom pásme sa obyčajne pária na jar, krátko potom, ako sa preberú zo zimného spánku. Ich vajcia alebo mláďaťa sa zvyčajne objavia v lete. Druhy z tropického pásma sa rozmnožujú podľa množstva zrážok a niekedy majú dlhú rozmnožovaciu sezónu, pričom kladú niekoľko znášok vajec každý rok.
Samce a samice sa navzájom vyhľadávajú pomocou chemických pachových stôp a dvorenie je zriedkavé. Hady preukazujú malú rodičovskú starostlivosť, hoci pytóny a niekoľko iných druhov sa obtočí okolo vajec a tak ich zohrievajú.
Zmysly [upraviť]
Hady nemajú dobrý sluch a zrak, avšak zato im dobre slúžia ostatné orgány. Dobre vyvinutý čuch je doplnený Jacobsonovým orgánom. Hady počas aktivity nepretržite vystrkujú jazyk a skúmajú tak svoje okolie. Niektoré veľhady, pytóny a štrkáče majú termoreceptory, pomocou ktorých dokážu rozlíšiť aj malé zmeny teploty.
Kostra [upraviť]
Hady majú viac ako 400 stavcov, ktorých nadväznosť vytvára veľmi pohyblivú kostru. Každý stavec má krídlovité výrastky, ktoré zabraňujú jeho pretáčaniu. Stavce v telovej časti majú pripojené rebrá, ale v chvostovej časti sa rebrá nenachádzajú. Niektoré druhy majú vyvinutý pletenec zadnej končatiny a niektoré aj zakrpatené zadné končatiny v podobe malých výrastkov, ale žiadny had nemá pletenec prednej končatiny.
Rozšírenie [upraviť]
Prvé hady sa na Zemi objavili pred 100 – 150 miliónmi rokov v priebehu vývoja sa pravdepodobne vytvorili z jednej skupiny jašterov. Hady sa úspešne rozšírili na väčšine ostrovov a všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Na svete existuje približne 2 900 druhov hadov. Na desať druhov hadov pripadá len jeden jedovatý a iba veľmi malá časť z nich je nebezpečná pre človeka.
Zaradenie v systéme [upraviť]
Hady sa zaraďujú:
- buď ako samostatný taxón priamo (alebo takmer priamo) pod jašterotvaré
- alebo pod varany (Varanoidea), ktoré zas patria pod slepúchy (Angumorpha) a až tie potom patria pod jašterotvaré
Systematika (stav 2010) [upraviť]
- ? rod †Ophidium
- ? rod †Mesophis
- ? rod †Albanedurceryx
- ? rod †Cadurcoboa
- ? rod †Daunoplis
- ? rod †Dawsonophis
- ? rod †Dunnophis
- ? rod †Helagras
- ? rod †Lithopbis
- ? rod †Paleopython
- ? rod †Paleryx
- ? rod †Plesiotortrix
- ? rod †Pterygoboa
- ? rod †Tregophis
- ? rod †Coniophis
- ? čeľaď †Palaeophidae
- ? čeľaď †Dinilysiidae
- (-) Scolecophidia (Typhlopoidea)
- čeľaď slepánikovité (Leptotyphlopidae)
- čeľaď slepúšikovité (Anomalepidae)
- čeľaď slepáňovité (Typhlopidae)
- (-) Alethinophidia[pozn 2]
- čeľaď †Lapparentophidae
- čeľaď †Simoliophidae
- †Michauxophis occitanus
- čeľaď zvíjavcovité (Aniliidae) - staršie niekedy vrátane Cylindropheidae
- (-) Uropeltoidea (v širšom zmysle)
- čeľaď zvíjavčekovité (Cylindropheidae)
- čeľaď krátkochvostovité (Uropeltidae) v širšom zmysle
- čeľaď krátkochvostovité (Uropeltidae) v užšom zmysle
- čeľaď paličkovcovité (Anomochilidae) - zaraďované aj pod Cylindropheidae
- (-) Macrostomata
- rod †Platyspondylia
- čeľaď †Pachyrhachidae
- ?čeľaď †Madtsoiidae
- čeľaď veľhadíkovité (Bolyeriidae)
- čeľaď pytončekovité (Tropidophiidae) v širšom zmysle:
- rod Ungaliophis
- Exiliboa placata
- čeľaď pytončekovité (Tropidophiidae) v užšom zmysle
- (-)Pythonoidea (v širšom zmysle):
- čeľaď krajtovkovité (Loxocemidae)
- čeľaď tupochvostovité (Xenopeltidae)
- čeľaď pytónovité (Pythonidae) - zaraďované aj ako podčeľaď veľhadovitých (Pythoninae)
- (-)Booidea v užšom zmysle (porov. pozn. pod čiarou)
- čeľaď veľhadovité (Boidae)
- (-) Caenophidia/Colubroidea v širšom zmysle (Xenophidia)
- (-) Acrochordoidea
- čeľaď †Nigerophidae
- čeľaď bradavičníkovité (Acrochordidae)
- (-) Colubroidea/Caenophidia v užšom zmysle
- čeľaď †Anomalophidae
- čeľaď †Russellophidae
- (-) Proteroglypha
- čeľaď užovkovité (Colubridae) v širšom zmysle
- čeľaď užovkovité (Colubridae) v užšom zmysle
- čeľaď Lamprophiidae - vrátane norozmijovité (Atractaspididae)
- čeľaď Homalopsidae
- čeľaď Pareatidae
- čeľaď Xenodermatidae
- čeľaď koralovcovité (Elapidae) v širšom zmysle
- čeľaď koralovcovité (Elapidae) v užšom zmysle
- čeľaď vodnárovité (Hydrophiidae)
- čeľaď užovkovité (Colubridae) v širšom zmysle
- (-) Opisthoglypha
- čeľaď vretenicovité (Viperidae)
- (-) Acrochordoidea
Poznámky [upraviť]
- ↑ Niektorí autori pod Serpentes zaraďujú aj druh †Najash rionegrina Apesteguía & Zaher, 2006 a čeľaď †Pachyophiidae (Pachyrhachidae); Serpentes sa potom alternatívne nazýva aj Ophidia.
- ↑ V niektorých deleniach je taxón Henophidia (Booidea), ktorý vyššie zodpovedá taxónu Alethinophidia bez taxónu Caenophidia v širšom zmysle.
Externé odkazy [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o had
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hady
Wikidruhy ponúka informácie na tému Hady
Zdroj [upraviť]
- MATTISON, Chris. Hady. Bratislava : Cesty, 2001. ISBN 80-71-81479-2.
- BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol.Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.