Hady

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hady
Vipera Aspis
Vretenica aspis (Vipera Aspis)
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Serpentes
Linné, 1758
Synonymá
hadoblížne, Ophidia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hady alebo hadoblížne (Serpentes alebo Ophidia[pozn 1] je podrad radu jašterotvaré (Squamata). Patria doň beznohé plazy s dlhým, valcovitým, šupinami pokrytým telom.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pohyb[upraviť | upraviť zdroj]

U hadov sa vyvinuli rôzne druhy pohybu. Na pohybe sa rôznym spôsobom zúčastňujú rebrá a svaly. Pohyb závisí od hmotnosti tela, rýchlosti a povrchu. Väčšina hadov pohyby strieda podľa potreby.

Hady využívajú široké spektrum pohybov: po zemi, pod zemou, vo vode, po vzduchu a po stromoch.

  • Priamočiary pohyb: Spočíva v zachytávaní voľnými koncami brušných šupín o nepravidelný povrch. Telo hada pri tomto pohybe pripomína vlnenie. Tento pohyb využívajú hlavne ťažšie a pomalšie hady, alebo tie ktoré lovia korisť sliedením.
  • Bočný pohyb: Pri pohybe had využíva nerovnosti terénu tak, že sa o ne opiera, čím vzniká vlnivý pohyb zo strany na stranu. Uplatňuje sa aj pri plávaní a šplhaní.
  • Harmonikový pohyb: Spočíva v odrážaní sa jedným koncom tela od steny, čím sa vymrští dopredu. Využíva sa v podzemných dierach.
  • Bočné vlnenie: Využívajú ho hady žijúce v sypkom piesku. Hady sa prehadzujú ponad povrch a hýbu sa tak diagonálne, namiesto plazenia sa vpred.
  • Plachtenie vzduchom: Niektoré stromové hady sú schopné prekvapivo efektívne plachtiť po tom, ako sploštia svoje telo tak, že pri pohybe vzduchom pod ním vzniká podtlak.

Lov a potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré hady sú potravne úzko špecializované, iné sa živia rôznou potravou. Malé živočíchy, ktoré sa nedokážu brániť, jednoducho chytia a prehltnú, kým živočíchy, ktoré sú väčšie a môžu sa lepšie brániť, musia najprv premôcť jedom alebo zovretím a až potom zjesť. Trávenie veľkej porcie sa začína v ústach pôsobením silných slinných štiav a trvá veľmi dlho. Hadí jed je zmesou modifikovaných tráviacich štiav, ktorá obyčajne rýchlo pôsobí na nervový systém alebo krvný obeh koristi.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina hadov kladie vajcia, ale značné množstvo rodí živé mláďaťa. Hady žijúce v miernom pásme sa obyčajne pária na jar, krátko potom, ako sa preberú zo zimného spánku. Ich vajcia alebo mláďaťa sa zvyčajne objavia v lete. Druhy z tropického pásma sa rozmnožujú podľa množstva zrážok a niekedy majú dlhú rozmnožovaciu sezónu, pričom kladú niekoľko znášok vajec každý rok.

Samce a samice sa navzájom vyhľadávajú pomocou chemických pachových stôp a dvorenie je zriedkavé. Hady preukazujú malú rodičovskú starostlivosť, hoci pytóny a niekoľko iných druhov sa obtočí okolo vajec a tak ich zohrievajú.

Zmysly[upraviť | upraviť zdroj]

Hady nemajú dobrý sluch a zrak, avšak zato im dobre slúžia ostatné orgány. Dobre vyvinutý čuch je doplnený Jacobsonovým orgánom. Hady počas aktivity nepretržite vystrkujú jazyk a skúmajú tak svoje okolie. Niektoré veľhady, pytóny a štrkáče majú termoreceptory, pomocou ktorých dokážu rozlíšiť aj malé zmeny teploty.

Kostra[upraviť | upraviť zdroj]

Hady majú viac ako 400 stavcov, ktorých nadväznosť vytvára veľmi pohyblivú kostru. Každý stavec má krídlovité výrastky, ktoré zabraňujú jeho pretáčaniu. Stavce v telovej časti majú pripojené rebrá, ale v chvostovej časti sa rebrá nenachádzajú. Niektoré druhy majú vyvinutý pletenec zadnej končatiny a niektoré aj zakrpatené zadné končatiny v podobe malých výrastkov, ale žiadny had nemá pletenec prednej končatiny.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé hady sa na Zemi objavili pred 100 – 150 miliónmi rokov v priebehu vývoja sa pravdepodobne vytvorili z jednej skupiny jašterov. Hady sa úspešne rozšírili na väčšine ostrovov a všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Na svete existuje približne 2 900 druhov hadov. Na desať druhov hadov pripadá len jeden jedovatý a iba veľmi malá časť z nich je nebezpečná pre človeka.

Zaradenie v systéme[upraviť | upraviť zdroj]

Hady sa zaraďujú:

Systematika (stav 2010)[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Niektorí autori pod Serpentes zaraďujú aj druh †Najash rionegrina Apesteguía & Zaher, 2006 a čeľaď †Pachyophiidae (Pachyrhachidae); Serpentes sa potom alternatívne nazýva aj Ophidia.
  2. V niektorých deleniach je taxón Henophidia (Booidea), ktorý vyššie zodpovedá taxónu Alethinophidia bez taxónu Caenophidia v širšom zmysle.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • MATTISON, Chris. Hady. Bratislava : Cesty, 2001. ISBN 80-71-81479-2.
  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.