Slepúch lámavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slepúch lámavý
Anguidae.jpg
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Sauropsida
Rad (ordo) Jašterotvaré Squamata
Podrad (subordo) Scleroglossa
Infrarad (infraordo) Slepúchy Anguimorpha
Čeľaď (familia) Slepúchovité Anguidae
Rod (genus) Slepúch Anguis
Druh (species) Slepúch lámavý Anguis fragilis
Vedecký názov
Anguimorpha
Linnaeus, 1758
Mapa Anguis fragilis.png
Areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Slepúch lámavý (Anguis fragilis) je predstaviteľ beznohých jašteríc z čeľade slepúchovité. Slepúch je úplne neškodný jašter, ktorý však býva neznalými zamieňaný s hadom a preventívne likvidovaný. Na území Slovenska je chránený a patrí medzi živočíchy európskeho významu.

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Rozoznávajú sa dva poddruhy slepúcha lámavého:[1]

  • Anguis fragilis fragilis, Linné 1758; je rozšírený po celej Európe
  • Anguis fragilis colchicus, Nordmann 1840; vyskytuje sa v Irán, Kaukaze a v juhovýchodnej Európe. K nájdeniu je aj na východnom Slovensku[2] a veľmi zriedkavo sa objavuje i na juhovýchode Moravy.

Areál rozšírenia[upraviť | upraviť zdroj]

Je rozšírený prakticky na väčšine územia Európy, od Pyrenejského polostrova až po čiernomorské Zakaukazie a Ural. V Írsku, na Kryme, na juhu Španielska a niektorých stredomorských ostrovoch sa nevyskytuje, chýba aj v severnej Škandinávii a Laponsku. Mimo Európy sa vyskytuje v severnom Turecku a v Iráne. Staršie údaje o výskyte aj v severnej Afrike sa dnes považujú za mylné na základe zámeny s fyzicky podobnými druhmi scinkovitých jašterov.

Slepúch lámavý žije takmer na celom území Slovenska, od nížin až po viac ako 1 000 m n. m., najpočetnejšia populácia však žije zhruba od 400 do 700 m n. m.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

hlava slepúcha

Zvyčajne dorastá do dĺžky 30 cm, maximálne do 50 cm. Sfarbený je nenápadne hnedo, s jedným, dvoma, alebo aj troma tmavými pruhmi a modročiernym bruchom u samíc, samce mávajú brucho skôr bridlicovo sivé, často so žltkastou kresbou. Slepúch však môže byť svojim sfarbením aj kresbou značne variabilný, niektoré jedince majú nádych skôr do žlta, iné naopak prechádzajú až do medeného odtieňa. Niektoré samce majú blankytne modré škvrny na bokoch. Pohybuje sa plazením ako hady, ale nie je taký svižný. V kostre má zakrpatené zvyšky nôh. Telo má pokryté hladkými šupinami, s rastom sa jeho koža zvlieka.[2] Na rozdiel od hadov má malé oči s pohyblivým viečkom a viditeľné uši.

V prípade nebezpečenstva môže odlomiť časť chvosta, ktorý sa môže ešte nejakú chvíľu hýbať (autotómia). Slepúchovi chvost za pár týždňov čiastočne dorastie, ale ostane menší. Má zuby, ktoré sú zahnuté dozadu, a tak sú prispôsobené na lov dážďoviek a slimákov. Zuby dokáže nahrádzať.[3]

Stanovište[upraviť | upraviť zdroj]

Bežne sa vyskytuje v lesoch na čistinách, v krovinatých stráňach i na lúkach od nížin až do horských polôh. Slepúchy žijú skryto, cez deň sa ukrývajú pod kameňmi, v pňoch, pod lístím a až za súmraku vyliezajú von. Preferujú vlhkejšiu krajinu, najčastejšie bukové lesy a ich okraje.[2] Objavujú sa najmä po daždi, keď na zemi pátrajú po dážďovkách a slimákoch. Živí sa aj rôznymi článkonožcami, larvami a červami primeranej veľkosti. Aj gravidné samičky možno zastihnúť pri slnení.

Prebýva aj v blízkosti ľudských obydlí, najmä v záhradách. Tu je jeho najväčším predátorom mačka domáca.

Etológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slepúch cez zimu hibernuje (aj v skupinách) a vylieza na jar, koncom marca až začiatkom mája (záleží na podnebí a počasí).

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Párenie prebieha krátko po prebudení zo zimného spánku. Samce začnú byť na seba agresívne. Ku kladeniu vajec (rodenie mláďat) dochádza na prelome júla a augusta, výnimočne k nemu môže u niektorých populácií dôjsť až začiatkom septembra. Samice môžu mať až 4 až 28 mláďat, výnimočne aj viac.[4] Slepúch lámavý je vajcoživorodý, vaječný vývoj prebieha v tele samice a mláďatá sa liahnu pri prechode vajca kloakou. Po vyliahnutí majú mláďatá 7 až 10 cm.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The Reptile Database [online]. [Cit. 2011-11-12]. Dostupné online.
  2. a b c Atlas živočíchov - slepúch lámavý [online]. SAŽP, [cit. 2011-11-12]. Dostupné online.
  3. COOPER, J. S.. Tooth replacement in the Slow worm (Anguis fragilis) [online]. Journal of Zoology, Volume 150, Issue 2, strany 235 – 248,, október 1966, [cit. 2011-11-12]. Dostupné online.
  4. O´SHEA, Mark; HALLIDAY, Tim. Plazy a obojživelníky. [s.l.] : Ikar, 2005. ISBN 80-551-1065-4.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]