Slepúch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Slepúch lámavý)
O veľkom taxóne pozri slepúchy.
Slepúch
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Anguis
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Slepúch (iné názvy pozri nižšie; lat. Anguis) je rod z čeľade slepúchovité.

Sú to beznohé, hladké, v priereze okrúhle jaštery, obyčajne s gaštanovitou farbou tela. Sú živorodé. Žijú v Európe a západnej Ázii, živia sa húsenicami a hmyzom.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Rod Anguis sa dnes označuje názvom slepúch[2]. Zastarané názvy rodu Anguis či druhu Anguis fragilis v širšom zmysle (pozri kapitolu Systematika) sú: slepýš[3][4][5], slepáš[4], slepý had[6], slepích[7], slepáň[5][3], slepý had[5][3]; ľudovo slepoň[8], slepý jašter[3].

Druh Anguis fragilis sa dnes označuje názvom slepúch lámavý[2]. Staršie názvy druhu Anguis fragilis (v tom čase chápaného v širšom alebo užšom, nie však v najužšom, zmysle - pozri kapitolu Systematika) sú slepúch krehký[9][10], slepúch obyčajný[11][12] (resp. do 40. rokov 20. storočia: slepúch obecný[13]); a zastarané názvy tohto druhu sú: slepúch[14][15], slepýš lámavý[16], slepýš krehký[17], slepýš obecný[18][15], slepýš[19], slepáň[15], plus všetky názvy uvedené v predchádzajúcom odseku.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Systém do začiatku 21. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

Počas väčšiny 20. storočia sa všetci recentní príslušníci rodu slepúch (Anguis) zaraďovali do jediného druhu Anguis fragilis v širšom zmysle [po slovensky: slepúch lámavý v širšom zmysle - staršie názvy pozri vyššie], ktorý sa niekedy delil na tri poddruhy:

  • poddruh Anguis fragilis fragilis [po slovensky slepúch lámavý severný[2]] - Tento poddruh zahŕňal okrem iných aj nasledujúce taxóny:
- to, čo sa dnes označuje ako druh Anguis veronensis;
- väčšinou aj varietu Anguis fragilis var. graeca (preto "väčšinou", lebo niektorí autori túto varietu považovali za súčasť poddruhu Anguis fragilis colchica), ktorá sa dnes (pozri dole) už považuje za samostatný druh;
- niekedy aj bývalý druh Anguis incerta (t. j. populácie z Pobaltia a okolia), ktorý sa dnes (pozri dole) už považuje za súčasť (prípadne úplné synonymum) taxónu cholchica, ktorý sa dnes považuje za samostatný druh;
- niekedy aj varietu Anguis fragilis var. cephallonica (preto "niekedy", lebo niektorí autori túto varietu považovali za súčasť poddruhu Anguis fragilis peloponnesiacus), ktorá sa dnes (pozri dole) už považuje za samostatný druh zhodný s taxónom peloponnesiacus.
  • poddruh Anguis fragilic colchica [po slovensky slepúch lámavý južný[2]] - Tento taxón sa niekedy hodnotil len ako varieta, konkrétne Anguis fragilis var. colchica. Od Anguis fragilis fragilis sa tento poddruh, resp. táto varieta, odlišuje prítomnosťou šupinami nezakrytého ušného otvoru, modrými škvrnami a ďalšími morfologickými znakmi[2].
  • poddruh Anguis fragilis peloponnesiacus [slepúch lámavý peloponézsky].


V roku 1990 bol dovtedajší druh Anguis fragilis v širšom zmysle rozdelený na dva druhy - Anguis fragilis v užšom zmysle a Anguis cephallonica, takže systém rodu Anguis (okrem vyhynutých druhov) odvtedy celkovo vyzeral takto:

  • Anguis fragilis v užšom zmysle [po slovensky: slepúch lámavý v užšom zmysle]:
    • poddruh Anguis fragilis fragilis - Porovnaj vyššie
    • poddruh Anguis fragilis colchica - Porovnaj vyššie.
  • Anguis cephallonica [po slovensky: slepúch peloponézsky[2] ] - Zodpovedá dovtedajšiemu poddruhu Anguis fragilis peloponnesiacus, vrátane dovtedajšej variety Anguis fragilis var. cephallonica.


Na začiatku 21. storočia niektorí autori do rodu Anguis ako ďalší druh zaraďovali pod názvom Anguis incomptus aj druh dnes označovaný ako Ophisaurus incomptus a niektorí autori do rodu Anguis zaraďovali dokonca celý obsah dnešnej podčeľade Anguinae (čiže okrem obsahu klasického rodu Anguis zahŕňal aj všetky druhy z dnešných rodov Ophisaurus, Dopasia, Pseudopus a Hyalosaurus[20]), ale takéto rozšírenie rodu sa neujalo, čiže v literatúre rýchlo došlo k návratu k pôvodnému rozsahu rodu Anguis.

Zdroje tejto podkapitoly:[2][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31][32]

Súčasný systém[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2009-2013 napokon došlo k rozdeleniu dovtedajšieho druhu Anguis fragilis v užšom zmysle na menšie druhy (konkrétne na druhy Anguis fragilis v najužšom zmysle, Anguis colchica, Anguis graeca a Anguis veronensis), čím vznikol nasledujúci súčasný systém rodu Anguis:

rod slepúch (Anguis):

  • (bez mena):
    • slepúch lámavý (Anguis fragilis) v najužšom zmysle* – Vyskytuje sa v západnej a strednej Európe. Východná hranica jeho výskytu (t. j. hranica medzi výskytom slepúcha lámavého a slepúcha východného) prebieha zhruba stredom Poľska, moravsko-slovenským pomedzím, chorvátsko-maďarským pomedzím, stredom Srbska a končí v časti severovýchodného Grécka.
    • Anguis fragilis x Anguis colchica - T.j. hybridy slepúcha lámavého v najužšom zmysle a slepúcha východného. Hojne sa vyskytujú napríklad na Morave a na Záhorí na Slovensku.
    • slepúch východný (Anguis colchica/staršie: Anguis incerta) – Vyskytuje sa vo východnej Európe od Fínska po Turecko (vrátane veľkej väčšiny Slovenska) a v časti Ázie (konkrétne v severnom Turecku, v oblasti Kaukazu a v malej časti územia východne od Uralu). Zodpovedá hore spomínanému bývalému poddruhu Anguis fragilis colchica.
    • Anguis graeca* – Vyskytuje sa najmä v severozápadnom Grécku a v Albánsku.
  • (bez mena):

Druhy označené hviezdičkou (*) spolu zodpovedajú hore spomínanému bývalému poddruhu Anguis fragilis fragilis, pričom ale taxón graeca sa - ako už bolo vyššie spomenuté - niekedy považoval za súčasť poddruhu Anguis fragilis colchica.[33][26][34][22][29][35][36][20][37]

Areál rozšírenia[upraviť | upraviť zdroj]

Slepúchy sú rozšírené prakticky na väčšine územia Európy, od Pyrenejského polostrova až po čiernomorské Zakaukazie a Ural. V Írsku, na Kryme, na juhu Španielska a niektorých stredomorských ostrovoch sa nevyskytuje, chýba aj v severnej Škandinávii a Laponsku. Mimo Európy sa vyskytujú v severnom Turecku a v Iráne. Staršie údaje o výskyte aj v severnej Afrike sa dnes považujú za mylné na základe zámeny s fyzicky podobnými druhmi scinkovitých jašterov.

Slepúchy žijú takmer na celom území Slovenska, od nížin až po viac ako 1 000 m n. m., najpočetnejšia populácia však žije zhruba od 400 do 700 m n. m.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

hlava slepúcha

Slepúch zvyčajne dorastá do dĺžky 30 cm, maximálne do 50 cm. Sfarbený je nenápadne hnedo, s jedným, dvoma, alebo aj troma tmavými pruhmi a modročiernym bruchom u samíc, samce mávajú brucho skôr bridlicovo sivé, často so žltkastou kresbou. Slepúch však môže byť svojim sfarbením aj kresbou značne variabilný, niektoré jedince majú nádych skôr do žlta, iné naopak prechádzajú až do medeného odtieňa. Niektoré samce majú blankytne modré škvrny na bokoch. Pohybuje sa plazením ako hady, ale nie je taký svižný. V kostre má zakrpatené zvyšky nôh. Telo má pokryté hladkými šupinami, s rastom sa jeho koža zvlieka.[30] Na rozdiel od hadov má malé oči s pohyblivým viečkom a viditeľné uši.

V prípade nebezpečenstva môže odlomiť časť chvosta, ktorý sa môže ešte nejakú chvíľu hýbať (autotómia). Slepúchovi chvost za pár týždňov čiastočne dorastie, ale ostane menší. Má zuby, ktoré sú zahnuté dozadu, a tak sú prispôsobené na lov dážďoviek a slimákov. Zuby dokáže nahrádzať.[38]

Stanovište[upraviť | upraviť zdroj]

Bežne sa vyskytuje v lesoch na čistinách, v krovinatých stráňach i na lúkach od nížin až do horských polôh. Slepúchy žijú skryto, cez deň sa ukrývajú pod kameňmi, v pňoch, pod lístím a až za súmraku vyliezajú von. Preferujú vlhkejšiu krajinu, najčastejšie bukové lesy a ich okraje.[30] Objavujú sa najmä po daždi, keď na zemi pátrajú po dážďovkách a slimákoch. Slepúch sa živí aj rôznymi článkonožcami, larvami a červami primeranej veľkosti. Aj gravidné samičky možno zastihnúť pri slnení.

Prebýva aj v blízkosti ľudských obydlí, najmä v záhradách. Tu je jeho najväčším predátorom mačka domáca.

Etológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slepúch cez zimu hibernuje (aj v skupinách) a vylieza na jar, koncom marca až začiatkom mája (záleží na podnebí a počasí).

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Párenie prebieha krátko po prebudení zo zimného spánku. Samce začnú byť na seba agresívne. Ku kladeniu vajec (rodenie mláďat) dochádza na prelome júla a augusta, výnimočne k nemu môže u niektorých populácií dôjsť až začiatkom septembra. Samice môžu mať 4 až 28 mláďat, výnimočne aj viac.[39] Slepúch je vajcoživorodý, vaječný vývoj prebieha v tele samice a mláďatá sa liahnu pri prechode vajca kloakou. Po vyliahnutí majú mláďatá 7 až 10 cm.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z. sú na území Slovenska chránenými druhmi druhy slepúch lámavý a slepúch východný.[40]

Podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 z. z., ktorá platila do roku 2021, bol na Slovensku chráneným druhom druh slepúch lámavý v staršom ponímaní (t. j. všetky či takmer všetky recentné druhy z rodu slepúch - porov. hore kapitolu Systematika). Jeho spoločenská hodnota bola (stav v roku 2015) 230 €.[41]

Rod slepúch je zaradený aj do Bernského dohovoru (Príloha III).[42]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slepúch
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Slepúch

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Aram Agasyan, Aziz Avci, Boris Tuniyev,.... 2009. Anguis fragilis. The IUCN Red List of Threatened Species 2009: e.T157249A5060016. Prístup 5. marec 2020.
  2. ↑ a b c d e f g BARTÍK, Ivan; JANDZÍK, David. Zoologický slovník : plazy - reptilia. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2006. 62 s. ISBN 80-223-2252-0. S. 41
  3. ↑ a b c d VÁŽNÝ, V. Pravidlá slovenského pravopisu. In: Sborník Matice slovenskej. 1-4 1931. S. 26-27
  4. ↑ a b slepýš. In: Historický slovník slovenského jazyka
  5. ↑ a b c slepíš. In: BERNOLÁK, A. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  6. ↑ KORDOŠ, G. et al. Stručný prírodopis pre slovenské národnie školy, O zvieratoch. V Levoči: Nákladom spisovateľa, 1871. S. 35
  7. ↑ Mluvničná príručka - so slovníkom chybných slov a výrazov. Slovenská jednota. 1941. S. 52
  8. ↑ VÁŽNÝ, V. O jménech motýlů v slovenských nářečích. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1955. S. 133
  9. ↑ STANĚK, V., BLICHA, J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1979, S. 301.
  10. ↑ Zo zoologickej nomenklatúry I. In: Slovenské odborné názvoslovie. č. 5. 1954. S. 138
  11. ↑ KRIŽAN, Vojtech. Poľovnícke vademecum, Poľovníctvo v kocke. Ružomberok: Epos, 2005, p. 147
  12. ↑ TIBENSKÝ, Ján. Slovensko: Príroda. Bratislava : Obzor, 1972.
  13. ↑ FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií...1941. S. 155
  14. ↑ DANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. 1936. S. 131
  15. ↑ a b c POLÍVKA, F., KLÍMA, S. Živočíchopis pre nižšie tried stredných škôl. 1928. S. 134
  16. ↑ Naše jašterice (réžia: Andrej Kristín). In: Osvetová práca. č. 3. 1947. S. 31
  17. ↑ PECHOČ, K. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Československá Grafická Unia, 1935. S. 112
  18. ↑ BROUL, F., HERODES, K. Prírodopis pre slovenské školy meštianske: II. stupeň. Olomouc: R. Promberger, 1931. S. 69
  19. ↑ RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica. 1875. S. 120
  20. ↑ a b LAVIN, B. R., GIRMAN, D. J. Phylogenetic relationships and divergence dating in the Glass Lizards (Anguinae). Molecular Phylogenetics and Evolution. 2019 [1]
  21. ↑ MERTENS, R., WERMUTH, Die Amphibien und Reptilien Europas. 1960. S. 86 a nasl. [2]
  22. ↑ a b The Reptile Database [3] (prístup 28. 4. 2024) - konkrétne stránky všetkých druhov z rodu Anguis, ako aj stránky druhov Ophisaurus incomptus a Pseudopus apodus.
  23. ↑ Anguis fragilis fragilis [online]. iberfauna.mncn.csic.es, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.
  24. ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.
  25. ↑ GRIFFITHS, Huw I.; KRYŠTUFEK, Boris; REED, Jane M.. Balkan Biodiversity (Pattern and Process in the European Hotspot). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2004. 358 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4020-2853-3. S. 189.
  26. ↑ a b GVOŽDÍK. V. et al. Slow Worm, Anguis fragilis (Reptilia: Anguidae) as a species complex: Genetic structure reveals deep divergences. reprodukované v rámci práce: Fenotypové a molekulární přístupy v systematice palearktických a neotropických rosniček rodů Hyla a Osteocephalus (Amphibia: Hylidae). 2009 [4]
  27. ↑ Macey, J.Robert & Schulte II, James & Larson, Allan & Tuniyev, Boris & Orlov, Nikolai & Papenfuss, Theodore. (1999). Macey, J. R., J. A. Schulte II, A. Larson, B. S. Tuniyev, N. Orlov, and T. J. Papenfuss. Molecular phylogenetics, tRNA evolution, and historical biogeography in anguid lizards and related taxonomic families. Molecular Phylogenetics and Evolution. Molecular Phylogenetics and Evolution. 12. 250-272. [5]
  28. ↑ Flores Villela, Oscar; Canseco Márquez, Luis Nuevas especies y cambios taxonómicos para la herpetofauna de México Acta Zoológica Mexicana (nueva serie), vol. 20, núm. 2, 2004, pp. 115-144 Instituto de Ecología, A.C. Xalapa, México [6] S. 142
  29. ↑ a b Genus Anguis - taxonomy & distribution / RepFocus [online]. repfocus.dk, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online. (Poznámka: V texte spomínaný údajný názov "Anguis peloponnesiacus" nie je uvedený správne a ani sa v tam citovanom zdroji v tejto podobe nevyskytuje.)
  30. ↑ a b c Atlas živočíchov - slepúch lámavý [online]. SAŽP, [cit. 2011-11-12]. Dostupné online. Archivované 2012-01-19 z originálu.
  31. ↑ Cabela Antonia, Grillitsch Heinz. Zum systematischen Status der Blindschleiche (Anguis fragilis Linnaeus, 1758) von Nordgriechenland und Albanien (Squamata: Anguidae). Herpetozoa. 2 (1/2) 1989 [7]
  32. ↑ Proteinelektrophoretische Untersuchungen zur Systematik der südgriechischen Blindschleichen (Squamata: Anguidae: Anguis). Herpetozoa 4 (3/4) 1991 [8]
  33. ↑ Václav Gvoždík, Norbert Benkovský, Angelica Crottini, Adriana Bellati, Jiří Moravec, Antonio Romano, Roberto Sacchi, David Jandzik. An ancient lineage of slow worms, genus Anguis (Squamata: Anguidae), survived in the Italian Peninsula [online]. Molecular Phylogenetics and Evolution, Volume 69, Issue 3, december 2013, strany 1077-1092, 2013, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ Benkovský N, Moravec J, Gvoždíková Javůrková V, Šifrová H, Gvoždík V, Jandzik D. 2021. Phenotypic differentiation of the slow worm lizards (Squamata: Anguis) across their contact zone in Central Europe. PeerJ 9:e12482 https://doi.org/10.7717/peerj.12482
  35. ↑ Lác, Ján & Kautman, Ján & Zavadil, Vít. (2017). PLAZY SLOVENSKA, FAUNISTICKO -EKOLOGICKÁ ŠTÚDIA. NEPUBLIKOVANÝ, KOMENTOVANÝ RUKOPIS. Acta Rer. Natur. Mus. Nat. Slov. Vol. LXIII Bratislava, 2017 [9]
  36. ↑ The Red List Partnership [online]. iucnredlist.org, [cit. 2024-04-27]. Dostupné online.
  37. ↑ Thanou, Evanthia, Sinos Giokas, and Panagiotis Kornilios. "Phylogeography and genetic structure of the slow worms Anguis cephallonica and Anguis graeca (Squamata: Anguidae) from the southern Balkan Peninsula". Amphibia-Reptilia 35.2 (2014): 263-269. https://doi.org/10.1163/15685381-00002947 Web.
  38. ↑ COOPER, J. S.. Tooth replacement in the Slow worm (Anguis fragilis) [online]. Journal of Zoology, Volume 150, Issue 2, strany 235 – 248,, október 1966, [cit. 2011-11-12]. Dostupné online.
  39. ↑ O´SHEA, Mark; HALLIDAY, Tim. Plazy a obojživelníky. [s.l.] : Ikar, 2005. ISBN 80-551-1065-4.
  40. ↑ vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov [10]
  41. ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  42. ↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slepúch&oldid=7842266“