Krym (polostrov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Topografická mapa polostrova.

Krym (rus. Крым, ukr. Крим, krymskou tatárčinou Qırım), geograficky aj Krymský polostrov je polostrov ležiaci na severnom pobreží Čierneho mora na juhu Ukrajiny. Veľkú časť polostrova zaberá Krymská autonómna republika.

V antike bolo územie označované ako Tauridský Chersonézos, v stredoveku Taurida a dnes sa používa Krym.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Satelitná snímka Krymského polostrova a Azovského mora

Celková rozloha Krymu je 26 200 km². Na severe je Krym spojený úzkou Perekopskou šijou s kontinentálnou Európou. Hranica prebieha cez oblasť plytkých slaných močiarov označovaných Sivaš, ktoré sú považované za záliv Azovského mora. Od mora ho oddeľuje Arbatská kosa. Západnú a južnú hranicu tvorí Čierne more, ktorého výbežky tvoria Jevpatorijský a Karkinitský záliv. Východnú hranicu Azovské more. Od ázijskej pevniny je oddelený Kerčským prielivom, ktorý od seba oddeľuje Kerčský a Tamaňský polostrov (Rusko)[1].

Geomorfologicky sa delí Krym na 3 celky: Rovinný Krym na severe, Krymské vrchy na juhu a samostatný Kerčský polostrov na východe[1]. Rovinný Krym je rovinatá oblasť deliaca sa na Západokrymskú, Východokrymskú, Centrálnu, Tarchankutskú a Severokrymskú rovinu. Blízsko pobrežia sa tu nachádza niekoľko plytkých slaných jazier, napr. Sasyksko-Sivašské jazero. Rovinný Krym smerom na juh postupne prechádza do Krymských vrchov. Kerčský polostrov na východe Krymu má ráz pahorkatiny s vyvýšeninami do 100 m n. m.

Krymské vrchy sa v dĺžke 100 km tiahnu pozdĺž pobrežia. Sú tvorené celkovo tromi hrebeňmi, v južnom hrebeni sa nachádza najvyšší krymský vrchol Roman-Koš (1 545 m n. m.).

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Krymský polostrov a okolité priľahlé oblasti tvorí niekoľko tektonických jednotiek. Na severe sú to v neogéne poklesnuté oblasti Východoeurópskej platformy, vyzdvihnuté časti Skýtskej (epihercýnskej) platformy (Dobrudža), karkinitsko-sivašská panva, indolo-kubáňska panva, alminská depresia, tarchankutský val a Krymské vrchy[2].

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Severná časť polostrova je pokrytá (dnes poľnohospodársky skultivovanou) stepou a lesostepou, menšiu južná časť (1/5 celkovej rozlohy) tvorí úzke subtropické pásmo, vtesnané medzi pobrežím Čierneho mora a Krymskými horami. Počasie je v lete ovplyvňované azorskou tlakovou výšou, v zime sibírskou tlakovou výšou. Prevládajú tu preto severné až severovýchodné vetry. V zime i v lete prinášajú suché kontinentálne vzduchové masy, ktoré zabezpečujú chladné a suché zimy a horúce a suché letá. Zrážky prináša väčšinou na jar severozápadný a v zime juhozápadný vietor[1].

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie

Na Krymskom polostrove žilo v roku 2007 podľa sčítania 2 005 127 obyvateľov[3]. Z toho približne 58% sa hlási k ruskej národnosti, 24% k ukrajinskej a 12% tvoria Krymskí Tatári. Žijú tu tiež Bielorusi (1,4%), Tatári, Arméni, Židia, Poliaci, Moldavci, Pontskí Gréci a iné národnosti.

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Krymu

Najväčšie mesto polostrova je Simferopoľ, ktoré je zároveň aj hlavným mestom. Ďalšími významnými mestami sú Kerč, Jalta, Jevpatoria, Feodosia. Samostatné postavenie má vojenský prístav Sevastopoľ, v ktorom sídli ruská i ukrajinská čiernomorská flotila.

V subtropickom pásme, širokom 8–12 km, sa nachádzajú obľúbené prímorské letoviská a kúpele, súhrnne známe ako Ruská riviéra. Je tvorená romantickým pobrežím so strmými skalnými útesmi, piesočnými či obliakovými plážami a čistou vodou. Vďaka týmto atraktívnym vlastnostiam Krym už od 60. rokov 19. storočia hojne vyhľadávali vyššie ruské spoločenské vrstvy, vrátane cárskej rodiny. Za sovietskej éry bol Krym miestom rekreácie pre najvyšších straníckych a štátnych funkcionárov, rovnako ako pre robotnícke a pionierske organizácie. Medzi najznámejšie turistické centrá patrili a patrí Jalta, Alupka, Alušta, Artek, Gurzuf a najvýchodnejšie ležiaca Feodosija.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Muratov, M.V. (Editor) 1968: Geologia S.S.S.R. Tom. VIII. Krym. Časť 1. Geologičeskoe opisanie. Nedra, Moskva 560 s. (Rusky)
  2. Dvořák, J., 1960: Přehled geologického vývoje Krymu. Zvláštní otisk z časopisu Mineralogie a geologie, 3, V., s. 328-226
  3. Encyclopaedia Britannica: Crimea [online]. britannica.com, [cit. 2010-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]