Severozápadný federálny okruh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha

Severozápadný federálny okruh je jeden z ôsmich federálnych okruhov Ruska. Zaberá jeho severnú európsku časť. Má rozlohu 1 677 900 km² a žije tu takmer 14 miliónov obyvateľov (2002).

Administratívne členenie okruhu[upraviť | upraviť zdroj]

Do Severozápadného federálneho okruhu patria nasledovné subjekty Ruskej federácie:

Administratívne členenie Severozápadného federálneho okruhu
1. Archangeľská oblasť – administratívne centrum Archangeľsk
2. Vologdská oblasť – administratívne centrum Vologda
3. Kaliningradská oblasť – administratívne centrum Kaliningrad
4. Karelská republika – administratívne centrum Petrozavodsk
5. Komijská republika – administratívne centrum Syktyvkar
6. Leningradská oblasť – administratívne centrum Petrohrad
7. Murmanská oblasť – administratívne centrum Murmansk
8. Nenecký autonómny okruh – administratívne centrum Narjan-Mar
* Nenecký AO je súčasťou Archangeľskej oblasti
9. Novgorodská oblasť – administratívne centrum Velikij Novgorod
10. Pskovská oblasť – administratívne centrum Pskov
11. Petrohrad – mesto federálneho významu

Hlavným mestom Severozápadného federálneho okruhu je mesto Petrohrad (rus. Санкт-Петербург). Mesto je tiež administratívnym centrom Leningradskej oblasti a aj samo osebe je subjektom Ruskej federácie ako mesto federálneho významu.

Najväčšie sídla okruhu[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšími sídlami Severozápadného federálneho okruhu podľa počtu obyvateľov (údaje podľa kvalifikovaného odhadu Ruského štatistického úradu z r. 2010[1]) sú:

Najvyšší politickí predstavitelia okruhu[upraviť | upraviť zdroj]

Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie[upraviť | upraviť zdroj]

(plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Severozápadný federálny okruh“)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rosstat/Ruský štatistický úrad. Численность населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2010 года [online]. gks.ru, [cit. 2011-03-06]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]