Ďalekovýchodný federálny okruh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha
Ďalekovýchodného federálneho okruhu

Ďalekovýchodný federálny okruh (rus. Дальневосточный федеральный округ) je jeden z ôsmich federálnych okruhov Ruska. Rozprestiera sa na východe Ruska, zaberá plochu 6 216 km² (36,4 % Ruskej federácie) a žije v ňom 6,44 milióna obyvateľov (2010).[1] Vďaka obrovskej rozlohe a povahe krajiny je priemerná hustota osídlenia len cca 1,02 obyvateľa na km2. Ďalekovýchodný federálny okruh bol zriadený výnosom prezidenta Ruskej federácie 13. mája 2000. Administratívnym centrom okruhu je mesto Chabarovsk, najväčšími mestami sú Chabarovsk a Vladivostok.

Ďalekovýchodný federálny okruh je zdrojom obrovského prírodného bohatstva. Nachádzajú sa tu ložiská zlata, diamantov, rúd, ropy a zemného plynu. Krajina je bohatá na lesy, veľké množstvo živočíchov a rastlín. V celom regióne je rozšírená tradícia chovu jeleních stád, chovu a lovu kožušinových zvierat a rybolov. Veľkým nedostatkom okruhu však je chýbajúca infraštruktúra a nedostatočná cestná sieť.[1]

Administratívne členenie okruhu[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalekovýchodný federálny okruh tvoria nasledovné subjekty Ruskej federácie:

Administratívne členenie Ďalekovýchodného federálneho okruhu

Tri kraje, tri oblasti, jedna republika, jeden autonómny okruh a jedna autonómna oblasť.
01. Amurská oblasť – administratívne centrum Blagoveščensk
02. Židovská autonómna oblasť – administratívne centrum Birobidžan
03. Kamčatský kraj – administratívne centrum Petropavlovsk-Kamčatskij
04. Magadanská oblasť – administratívne centrum Magadan
05. Prímorský kraj – administratívne centrum Vladivostok
06. Republika Sacha – Jakutsko – administratívne centrum Jakutsk
07. Sachalinská oblasť – administratívne centrum Južno-Sachalinsk
08. Chabarovský kraj – administratívne centrum Chabarovsk
09. Čukotský autonómny okruh – administratívne centrum Anadyr

Hlavným mestom Ďalekovýchodného federálneho okruhu, ako aj Chabarovského kraja je mesto Chabarovsk.

Najväčšie sídla okruhu[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšími sídlami Ďalekovýchodného federálneho okruhu z hľadiska počtu obyvateľov (údaje podľa odhadu Ruského štatistického úradu z r. 2010[2]) sú:

Najvyšší politickí predstavitelia okruhu[upraviť | upraviť zdroj]

Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie[upraviť | upraviť zdroj]

(plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Ďalekovýchodný federálny okruh“)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Oficiálna stránka Splnomocnenca prezidenta pre Ďalekovýchodný federálny okruh. Информация об округе [online]. www.dfo.gov.ru, [cit. 2011-03-22]. Dostupné online.
  2. Rosstat/Ruský štatistický úrad. Численность населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2010 года [online]. gks.ru, [cit. 2011-03-06]. Dostupné online.

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]