Blagoveščensk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 50°17′S 127°32′V / 50.283°S 127.533°V / 50.283; 127.533
Blagoveščensk
(Благове́щенск)
Oblastné mesto
Night in Blagoveshchensk.jpg
Mesto Blagoveščensk v noci. V diaľke možno vidieť svetlá mesta Heihe v Číne.
Flag of Blagoveschensk (Amur oblast).png
Vlajka
Coat of Arms of Blagoveshchensk (Amur oblat).png
Erb
Oficiálny názov: Благове́щенск
Štát Rusko Rusko
Federálny okruh Ďalekovýchodný federálny okruh
Oblasť Amurská oblasť
Rieky Amur, Zeja
Nadmorská výška 130 m n. m.
Súradnice 50°17′S 127°32′V / 50.283°S 127.533°V / 50.283; 127.533
Rozloha 353 km² (35 300 ha)
Obyvateľstvo 219 861 (2010)
Hustota 622,84 obyv./km²
Založené 1856
 - Mesto od roku 1858
Primátor Nikolaj Alexejevič Nevedomskij
Časové pásmo +6 UTC
PSČ 675000–675029
Tel. predvoľba 4162
Automobilový kód 28
Poloha v mesta v rámci Ruska
Red pog.svg
Poloha v mesta v rámci Ruska
Poloha v mesta v rámci Amurskej oblasti
Red pog.svg
Poloha v mesta v rámci Amurskej oblasti
Wikimedia Commons: Blagoveshchensk
Webová stránka: www.admblag.ru

Blagoveščensk (rus. Благове́щенск) je mesto a administratívne centrum Amurskej oblasti v Rusku. Nachádza sa na sútoku riek Amur a Zeja na štátnej hranici s Čínskou ľudovodemokratickou republikou, oproti čínskemu mestu Heihe (čín. 黑河). S počtom obyvateľov 219 861 v roku 2010[1] je najväčším mestom oblasti a 4. najväčším mestom Ďalekovýchodného federálneho okruhu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé zmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Prvýkrát sa na sútoku riek Zeja a Amur objavili Rusi v lete 1644, kedy sa tam zastavil výskumník a bádateľ Vasilij Danilovič Pojarkov s jeho oddielom.[2] V roku 1653 sa tu ďalší výskumník, Jerofej Pavlovič Chabarov, rozhodol postaviť pevnosť[3], no po podpísaní Nerčinskej zmluvy v roku 1689 o hraniciach medzi Čínou a Ruskom musel opustiť ľavý breh Amuru.

Založenie[upraviť | upraviť zdroj]

Za založenie mesta sa pokladá rok 1856, keď tu bol postavený Ust-Zejský vojenský tábor.

V roku 1856 bolo potrebné potvrdiť prináležitosť ľavého brehu Amuru Ruskému impériu. Pre tento cieľ bolo potrebné nahromadiť v tejto oblasti Rusov a tak sem bola vyslaná časť armády o sile 500 mužov založiť vojenský tábor a pripraviť miesto pre založenie obce. Presťahovali sem zabajkalských kozákov.

Na jar 1858 tu už žila komunita Rusov, čo bola príhodná chvíľa na zdokumentovanie oblasti v prospech Ruského impéria a tak sem prišli 5. mája na návštevu generál-gubernátor N. N. Murajev spolu s arcibiskupom Kamčatky, Kuríl a Aleút, Inocentom Vejaminovom.[4].

9. mája tu vladyka Inocent založil chrám Blahorečenia svätej Bohorodičky. Po názve tohto chrámu bol neskôr nazvaný Blagoveščensk.

16. mája bola podpísaná Ajgunská dohoda, ktorá pridelila ľavý breh Amuru Ruskému impériu. Na nasledujúci deň sa Murajev prihovoril obyvateľom takýmito slovami: „Súdruhovia! Gratulujem! Nie nadarmo sme sa lopotili: Amur sa stal majetkom Ruska. Svätá pravoslávna cirkev sa modlí za vás! Rusko - vďaka! Nech žije cisár Alexander a prekvitá pod prístreškom svojej novo nadobudnutej krajine. Hurá!“

21. mája predložil Murajev cárovi Alexandrovi II. plán ďalšieho rozvoja. Po vyriešení rozdelenia územia sa stal Murajev grófom územia a k jeho menu bol pridaný prívlastok „Amurský“.

5. júla 1858 bolo cárskym nariadením založené mesto Blagoveščensk, ktoré sa stalo administratívnym centrom oblasti.

Mesto sa stalo pre Rusko základňou na brehu rieky Amur, chrániace ďalekovýchodné hranice krajiny.

Neskoršie dejiny mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto bolo dejiskom bojov počas ruskej občianskej vojny, keď tu bola japonská armáda podporujúca Bielu armádu.

V roku 1932 bolo mesto vyhlásené za hlavné mesto Amurskej oblasti.

Počas kultúrnej revolúcie v Číne bolo mesto terčom Maoistickej propagandy, ktorá bola vysielaná z ampliónov na druhej strane rieky 24 hodín denne.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Populácia Blagoveščensku pred revolúciou a po 2. sv. vojne rýchlo rástla. Do Blagoveščensku sa sťahovali najmä roľníci z Ukrajiny. Po rusko-japonskej vojne sa odhalil nedostatok obyvateľstva na obranu územia, a tak krátko po vojne sem boli presťahovaní bezzemkovia z Ruska a Ukrajiny. V súčasnosti sa počet obyvateľov mesta drží na stabilnej úrovni.

Vývoj počtu obyvateľov:

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa ekonomika sústredí na cezhraničný obchod s Čínou. K tomuto účelu bola vytvorená aj zóna voľného obchodu s čínskym mestom Heihe. V meste sa nachádzajú fabriky na výrobu papiera a kovo- a drevospracujúce podniky.

Transport[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza medzinárodné letisko Ignatjevo, ktoré však slúži najmä na vnútroštátne lety, prípadne na lety do Číny. Dôležitý je aj riečny prístav na rieke Amur.

Medzi mestami Heihe a Blagoveščensk v lete premávajú lode. V zime sa do Heihe dá dostať buď autobusom po zamrznutej rieke, ale ak je ľaď príliš tenký a autobusy by neuniesol, používajú sa vznášadlá.

Z mesta vedie železničná aj cestná prípojka na Transsibírsku magistrálu, ktorá prechádza mestom Belogorsk asi 100 km severovýchodne od Blagoveščensku.

Bratské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Население Благовещенска по итогам переписи 2010
  2. Поярков Василий Данилович
  3. История Благовещенска
  4. Личность Святителя Иннокентия в истории Амурской области