Uralský federálny okruh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha

Uralský federálny okruh (rus. Уральский федеральный округ) je jeden z ôsmich federálnych okruhov Ruska. Nachádza sa v západnej časti ázijskej časti Ruska. Okruh je rozlohou najväčším regiónom Ruskej federácie, má rozlohu 1 788 900 km² a žije tu 12 373 926 obyvateľov (2002). Najväčšími mestami sú Jekaterinburg, Čeľabinsk a Ťumeň.

Uralský federálny okruh bol založený Výnosom prezidenta Ruskej federácie č. 849 dňa 13. mája 2000 ako jeden z federálnych okruhov nového administratívneho usporiadania Ruska.

Patrí k ekonomicky najvýznamnejším regiónom Ruskej federácie, produkuje sa tu 16 % hrubého národného produktu a 20 % priemyselnej produkcie krajiny. 42 % vybratých daní v ruskom štátnom rozpočte pochádza práve z tohto okruhu.[1] V Uralskom federálnom okruhu sa nachádza obrovské nerastné bohatstvo, tretina ruských ložísk ropy, šestina zásob železnej rudy, 10 % drevnej hmoty, viac ako 4 % zásob farebných kovov. Toto územie je bohaté na veľké ložiská bauxitu, chromitu, farebných a vzácnych kovov, fosfátov, baritu, vápenca a ďalších prírodných stavebných materiálov. Ťaží sa tu viac ako 92 % plynu a 68 % ropy Ruskej federácie. Práve odtiaľto pochádza 40 % ruskej produkcie ocele.[1]

Administratívne členenie okruhu[upraviť | upraviť zdroj]

Uralský federálny okruh tvoria nasledovné subjekty Ruskej federácie:

Administratívne členenie Uralského federálneho okruhu

Štyri oblasti a dva autonómne okruhy.

1. Kurganská oblasť – administratívne centrum Kurgan
2. Sverdlovská oblasť – administratívne centrum Jekaterinburg
3. Ťumenská oblasť – administratívne centrum Ťumeň
4. Chantyjsko-mansijský autonómny okruh* – administratívne centrum Chanty-Mansijsk
5. Čeľabinská oblasť – administratívne centrum Čeľabinsk
6. Jamalskonenecký autonómny okruh* – administratívne centrum Salechard
* autonómne okruhy sú súčasťou Ťumenskej oblasti

Hlavným mestom Uralského federálneho okruhu je Jekaterinburg.


Najväčšie sídla okruhu[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšími sídlami Uralského federálneho okruhu z hľadiska počtu obyvateľov (údaje podľa odhadu Ruského štatistického úradu z r. 2010[2]) sú:

Najvyšší politickí predstavitelia okruhu[upraviť | upraviť zdroj]

Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie[upraviť | upraviť zdroj]

(plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Uralský federálny okruh“)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Факты и цифры [online]. [Cit. 2011-10-01]. Dostupné online. (v ruštine)
  2. Rosstat/Ruský štatistický úrad. Численность населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2010 года [online]. gks.ru, [cit. 2011-10-01]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]